Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký politik obhajuje právo Ukrajincov odmietnuť bojovať

Politik z nemeckej Strany zelených a predseda Výboru pre európske záležitosti Bundestagu Anton Hofreiter skritizoval plány Európskej komisie na obmedzenie dočasnej ochrany pre novoprichádzajúcich Ukrajincov v mobilizačnom veku.

„Obhajujem právo na odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia,“ zdôraznil podľa Európskej pravdy, s odvolaním sa na NTV. Dodal, že nikto by nemal byť nútený vziať do rúk zbraň proti svojej vôli a presvedčeniu.

Reagoval tým na návrh Európskej komisie predĺžiť dočasnú ochranu pre ukrajinských utečencov v EÚ do marca 2028, no zároveň ukončiť jej automatické udeľovanie novoprichádzajúcim ukrajinským mužom v brannom veku. Tí by podľa návrhu museli namiesto toho žiadať o azyl.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner tento krok obhajoval potrebou vyvážiť ochranu jednotlivcov so schopnosťou Ukrajiny brániť sa ruskej agresii.

Smernica pritom garantuje povolenie na pobyt, sociálne práva a prístup na trh práce pre viac ako 4,33 milióna ľudí, ktorí sú aktuálne na území Únie.

Proti reštrikciám sa okrem nemeckých Zelených ostro ohradil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O'Flaherty.

(max)

  |  

USA zhabali stovky domén s nelegálnymi prenosmi MS vo futbale

Spojené štáty zhabali takmer 400 internetových domén, ktoré podľa úradov používali na nelegálne vysielanie zápasov majstrovstiev sveta vo futbale. Americké ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že cieľom zásahu bolo narušiť medzinárodné siete, ktoré zarábali na popularite turnaja.

Domény podľa rezortu ponúkali používateľom nelegálne živé prenosy zápasov. Pri ich identifikácii americkým úradom pomáhala FIFA, ale aj spoločnosti NBC Universal a Warner Brothers.

Vyšetrovatelia upozornili, že podobné stránky neporušujú len autorské práva, ale môžu byť rizikom aj pre divákov. Podľa amerických úradov ich vystavujú malvéru, nezabezpečeným pripojeniam a možnému úniku osobných či finančných údajov.

Zásah sa týkal serverov a domén napojených na nelegálne streamovanie v Peru a Bulharsku, ďalšie opatrenia sa uskutočnili v Chorvátsku, Rumunsku, Poľsku a Kolumbii.

Majstrovstvá sveta sa začali 11. júna v USA, Kanade a Mexiku a potrvajú do 19. júla. FIFA tvrdí, že návštevnosť zápasov prekonala historický rekord.

(reuters, lud)

  |  

Tropická noc na Kolibe zlomila historický rekord

Bratislava zaznamenala historicky najvyššiu minimálnu dennú teplotu vzduchu. Na meteorologickej stanici na Kolibe neklesla teplota počas noci na sobotu pod 26,3 stupňa Celzia, čo výrazne prekonalo doterajší rekord 24,8 stupňa Celzia zo 4. augusta 2017.

Extrémne teplá noc zasiahla najmä juhozápad krajiny a okolie hlavného mesta. V severnej polovici územia boli rozdiely oproti dňu výraznejšie a nočné teploty tam klesli na znesiteľnejších 17 až 11 stupňov Celzia.

Extrémne počasie pokračuje aj počas dňa, pričom meteorológovia vyhlásil pre takmer celé Slovensko výstrahy pred horúčavami platné od 12:00 do 19:00. Najvyšší, tretí stupeň výstrahy platí pre celý Bratislavský kraj, väčšinu Trnavského a Nitrianskeho kraja a okresy Krupina a Veľký Krtíš, kde môžu teploty presiahnuť 38 stupňov Celzia.

Druhostupňové výstrahy s teplotami nad 35 stupňov zasiahnu Trenčiansky kraj a časti Banskobystrického, Košického či Prešovského kraja, zatiaľ čo zvyšok územia očakáva hodnoty nad 33 stupňov Celzia.

Úrad verejného zdravotníctva SR v tejto súvislosti varuje pred prehriatím organizmu, kolapsmi a v extrémnych prípadoch až úmrtiami. Odborníci apelujú na striktné dodržiavanie pitného režimu, obmedzenie fyzickej aktivity a minimalizáciu pobytu na slnku.

Záchranári pripomínajú dôležitosť ľahkej stravy, pokrývok hlavy a rázne upozorňujú, že deti a zvieratá nesmú zostať v zaparkovaných autách.

(tasr, max)

  |  

Fínsko zrušilo zákaz dovozu a tranzitu jadrových zbraní

Fínsky prezident Alexander Stubb podľa webovej stránky tamojšieho parlamentu podpísal novelu zákona o jadrovej energii, ktorá s platnosťou od 1. júla ruší dlhoročný zákaz dovozu a tranzitu jadrových zbraní cez územie krajiny. Tento krok, ktorý predtým schválil parlament pomerom hlasov 125 ku 61, predstavuje zásadný zlom v bezpečnostnej politike štátu.

Jadrový arzenál spojencov z NATO sa tak potenciálne môže priblížiť k ruským hraniciam, s ktorými Fínsko zdieľa viac než 1 300 kilometrov. Helsinki však objasnili, že daňou za túto zmenu nebude trvalé rozmiestnenie jadrových hlavíc na ich území. Zákon má primárne umožniť príjem, prepravu a podporu presunu týchto zbraní v rámci spoločných operácií Aliancie.

Minister obrany Antti Häkkänen už skôr označil legislatívnu zmenu za historický krok posilňujúci bezpečnosť Fínska aj celého bloku NATO. Pôvodné reštrikcie z roku 1980 podľa neho prestali dávať zmysel po tom, čo krajina v roku 2023 oficiálne vstúpila do Severoatlantickej aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

(max)

  |  

Politici poľskej opozície vrátia Ukrajine vyznamenania

Štyria politici poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) oznámili, že Ukrajine vrátia svoje štátne vyznamenania. Chcú tak podporiť prezidenta Karola Nawrockého v spore medzi Varšavou a Kyjevom o vojnovú históriu.

Vyznamenania vracajú bývalý minister obrany Mariusz Blaszczak, bývalý minister zahraničných vecí Zbigniew Rau, poslanec Marek Kuchcinski a europoslanec Adam Bielan. Trojica politikov PiS napísala, že ide o prejav úcty k obetiam masakru na Volyni, lojality voči prezidentovi a protest proti postupu ukrajinských elít.

Bielan zdôraznil, že jeho krok nie je namierený proti ukrajinskému ľudu. Podľa neho treba Ukrajinu naďalej podporovať v boji proti Rusku, pretože „nepriateľ je v Moskve“.Podobný krok už vo štvrtok oznámil líder PiS Jaroslaw Kaczynski.

Krízu vo vzťahoch oboch krajín vyvolalo rozhodnutie Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po „Hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA)“. UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľala na masakroch civilistov, predovšetkým Poliakov. Spor vyústil až do odobratia Radu Bielej orlice, najvyššieho poľského štátneho vyznamenania. Zelenskyj ho získal v roku 2023.

(tasr, lud)

  |  

Južná Kórea vyslala stíhačky k ruským a čínskym lietadlám

Ruské a čínske vojenské lietadlá v sobotu preleteli cez juhokórejskú zónu protivzdušnej obrany (ADIZ), no nenarušili vzdušný priestor krajiny, uviedla juhokórejská armáda.

Južná Kórea sledovala približne desať vojenských lietadiel a do oblasti vyslala stíhačky, ktoré vykonali taktické manévre pre prípad možného incidentu.

Armáda uviedla, že počas preletu nedošlo k žiadnemu incidentu.

(reuters, lud)