Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Poľsku zadržali Ukrajinca, ktorý sa vyhrážal prezidentovi

Príslušníci kriminálnej polície v poľskom meste Zielona Góra zadržali 36-ročného občana Ukrajiny, ktorý sa prostredníctvom internetu verejne vyhrážal smrťou poľskému prezidentovi Karolovi Nawrockému. Vyhlásenia a hrozby smerované na adresu hlavy štátu zazneli podľa polsatnews.pl počas rozhovoru zverejneného na online kanáli.

Po tom, ako polícia získala inkriminovaný videozáznam, vyšetrovatelia okamžite lokalizovali miesto pobytu podozrivého muža a zadržali ho.

Zástupkyňa miestnej polície Anna Baranová potvrdila, že zadržaného cudzinca v sobotu predviedli na prokuratúru, ktorá v tom čase preberala spisy k prípadu. Podozrivý 36-ročný muž bude s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť oficiálnemu obvineniu z urážky ústavného orgánu Poľskej republiky v súvislosti s vyhrážkami voči prezidentovi.

Za toto konanie páchateľovi v prípade dokázania viny hrozí finančný postih alebo trest odňatia slobody až na dva roky.

(max)

Minúta  |  

Pred 76 rokmi komunisti popravili Miladu Horákovú

Milada Horáková sa stala symbolom odporu voči komunistickej totalite a zneužitia súdnej moci na politické ciele. Uviedol to Ústav pamäti národa (ÚPN) pri príležitosti výročia justičnej vraždy Horákovej.

„Poprava Milady Horákovej je jedným z najznámejších zločinov komunizmu v Československu. (...) Milada Horáková sa stala symbolom odporu voči komunistickej totalite a zneužitia súdnej moci na politické ciele. Pripomínanie jej osudu má byť predovšetkým prejavom úcty k obetiam komunistického režimu a výzvou na dôsledné poznanie dejín 20. storočia,“ skonštatoval na sociálnej sieti.

Horákovú v roku 1940 zatklo gestapo ako účastníčku protinacistického odboja. Väznili ju na Pankráci i v Terezíne. V roku 1944 ju súd v Drážďanoch odsúdil na trest odňatia slobody na osem rokov.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa zapojila do protikomunistického odboja, čo sa pre ňu stalo fatálnym. „Štátna bezpečnosť ju zatkla 29. septembra 1949 a opäť bola uväznená na Pankráci a v Ruzyni. V rámci jedného z najznámejších a najbrutálnejších monsterprocesov Štátny súd v Prahe odsúdil Miladu Horákovú na trest smrti. Rozsudok potvrdil Najvyšší súd 24. júna 1950 a vykonaný bol 27. júna 1950,“ dodal ÚPN.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Talianska ikona na dvoch kolesách oslavuje v Ríme jubileum

Kultový taliansky skúter Vespa, charakteristický svojím dizajnom s osím pásom, oslavuje tento týždeň v Ríme svoje 80. narodeniny. Pri tejto príležitosti sa od 25. do 28. júna v hlavnom meste koná špeciálne štvordňové podujatie.

Spoločnosť Piaggio uviedla Vespu na trh v roku 1946, vďaka čomu sa stala okamžitým symbolom ekonomického znovuzrodenia krajiny zničenej druhou svetovou vojnou. Navrhli ju tak, aby bola cenovo dostupná, no zároveň dostatočne štýlová a praktická na navigáciu v úzkych uličkách Milána, Ríma či Neapola.

Skúter preslávili aj hollywoodske hviezdy Gregory Peck a Audrey Hepburnová, ktoré sa na Vespe preháňali ulicami Ríma v legendárnom filme Prázdniny v Ríme.

Za osem desaťročí nepretržitej výroby prešiel tento celosvetovo známy dizajnérsky exportný produkt približne 160 modernizáciami.

Doteraz predali takmer 20 miliónov kusov, pričom len za uplynulé desaťročie to bolo vyše dvoch miliónov. V súčasnosti Vespu predávajú v stovke krajín sveta, najmä v Európe a juhovýchodnej Ázii, a jej produkciu zabezpečujú tri výrobné závody v Taliansku, Indii a Vietname.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Európe pribudne nová droga každý týždeň, Slovensko mení zákon

Európa čelí masívnemu prílevu nových drog, pričom podľa najnovšej Európskej správy o drogách pribudne na trhu približne každých sedem dní jedna nová psychoaktívna látka. Slovenské ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že široká dostupnosť, vysoká čistota a rozmanitosť týchto substancií – vrátane nových kanabisových produktov, opioidov a stimulantov – drasticky zvyšujú zdravotné riziká.

Situáciu komplikuje aj trend kombinovania viacerých látok naraz. V Európe si predávkovanie vyžiadalo predvlani odhadom až 7 600 ľudských životov, pričom vo väčšine prípadov išlo práve o fatálne dôsledky zmiešania rôznych druhov drog.

Slovensko na túto hrozbu reaguje prípravou novely zákona o nových psychoaktívnych látkach. Nová legislatíva má štátu umožniť flexibilne potláčať distribúciu, výrobu a nezákonnú manipuláciu s nebezpečnými produktami bez zdĺhavých byrokratických procesov.

Najväčším prínosom novely, ktorá vznikla na základe analýz Prezídia Policajného zboru a skúseností z EÚ, bude zavedenie automatickej regulácie novovznikajúcich látok. Štát tak už nebude musieť pri každej novej droge opakovane meniť zákon, čo výrazne posilní kontrolné mechanizmy a pomôže efektívnejšie chrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva – mládež.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do Venezuely priletelo 1 600 zahraničných záchranárov

Venezuela čelí následkom dvoch ničivých zemetrasení s magnitúdou 7,2 a 7,5, ktoré tento týždeň pripravili o život viac ako 900 ľudí. Podľa odhadov OSN doahujú priame škody 6,7 miliardy dolárov a katastrofa zasiahla takmer sedem miliónov obyvateľov.

Do krajiny už pricestovalo viac ako 1 600 členov zahraničných záchranných tímov a v najbližších 24 hodinách očakávajú prílet ďalších 25 lietadiel. USA mobilizujú pomoc vo výške 150 miliónov dolárov, zmierňujú sankcie a na podporu operácií vysielajú armádu a lode. Na miesto vyslala záchranný tím aj Slovenská republika.

Najhoršia situácia je v štáte La Guaira a v hlavnom meste Caracas. Kým vláda hovorí o stovkách nezvestných či uväznených ľuďoch, opozičná webová stránka ich eviduje desiatky tisíc.

Miestni obyvatelia kritizujú nedostatok ťažkej techniky. Situáciu v zasiahnutých oblastiach komplikujú i výpadky elektriny. Ropný priemysel a produkcia palív našťastie neutrpeli rozsiahle škody.

Vláda v snahe urýchliť prejazd záchranných zložiek úplne uzavrela hlavnú cestu medzi Caracasom a La Guairou pre civilistov bez špeciálneho preukazu, čo viedlo k ochromeniu dopravy na vedľajších trasách. V postihnutých lokalitách, kde hliadkuje 14-tisíc vojakov a policajtov, zaznamenali aj rabovanie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lety na londýnskych letiskách meškajú pre búrky až šesť hodín

Prudká zmena počasia v Spojenom kráľovstve, kde sa vlna horúčav zmenila na silné búrky, spôsobila masívne narušenie leteckej dopravy. Na kľúčových londýnskych letiskách Heathrow a Gatwick dosahujú meškania letov podľa BBC až šesť hodín, pričom desiatky spojov museli úplne zrušiť.

Podľa sledovacej služby FlightAware v sobotu obmedzili minimálne 367 letov na letisku Heathrow a 352 na letisku Gatwick. Najkritickejšia situácia v riadení letovej prevádzky je hlásená vo vzdušnom priestore medzi juhovýchodným Anglickom a severozápadnou Európou, kde sú búrkové fronty.

Britská služba riadenia letovej prevádzky NATS i letiskové úrady varujú, že obmedzenia a nepriaznivé podmienky budú pretrvávať až do konca dňa. Niektorí pasažieri, napríklad na letoch spoločnosti Easyjet, zostali v lietadlách na odletovej dráhe celé hodiny pred zrušením letu.

Problémy sa prenášajú aj do zahraničia; cestujúci leteckej spoločnosti British Airways uviazli bez klimatizácie na letiskách v Európe, napríklad v talianskych Benátkach, keďže lietadlá z Londýna nedokázali odletieť na svoje odletové úseky.

Letecké spoločnosti vrátane British Airways a Easyjet sa za komplikácie ospravedlnili a vysvetlili, že museli upraviť letové poriadky pre striktné obmedzenia riadenia letovej prevádzky. Vzdušné trasy mimo búrkových oblastí zatiaľ fungujú bez obmedzení.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.