Poľsko odmietlo nadradenosť legislatívy EÚ nad ústavou, francúzska opozícia mu tlieska

Brusel odmieta poľské argumenty

Rovnako sa Bruselu nepozdával spôsob menovania ústavných sudcov, čím spochybňuje aj verdikt súdu, ale i fungovanie disciplinárnej komory. V druhej veci Poľsko cúvlo, čeliac hrozbe sankcií a ukončilo fungovanie komory. Avizovalo však, že ju nechá dokončiť otvorené disciplinárne konania a potom komoru nahradí iným orgánom.

Európska komisia ustupovať odmieta, tvrdiac, že je jej povinnosťou dohliadať na dodržiavanie európskych zmlúv a použije všetky dostupné nástroje na to, aby to platilo: „Zmluvy hovoria jasne. Všetky verdikty Súdneho dvora EÚ sú pre členské štáty a ich súdy záväzné. Európska legislatíva je nadradená národným zákonom vrátane ústavy. Všetky členské štáty s tým pri vstupe do EÚ súhlasili.“

Poľsko namieta, že niektoré oblasti sú výlučnou kompetenciou členských štátov. Poukazuje na verdikt Ústavného súdu. Podobný kompetenčný spor s európskym tribunálom zvádza nemecký Ústavný súd. Týka sa síce nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou, ale podstata je rovnaká – Nemecko tvrdí, že v niektorých prípadoch európsky súd nemá právomoc rozhodovať.

Bitka na viacerých frontoch a tvrdé sankcie

„Je to prvý raz, čo čelíme rozsudku v rozpore s európskymi zmluvami,“ uviedol Didier Reynders, eurokomisár pre spravodlivosť. Rozsudok vníma ako útok na nadradenosť európskeho práva, odmietol však, že by viedol k odchodu Poľska z EÚ. Namiesto toho hovorí o právnom spore.

Poľsku hrozia finančné sankcie, podobne ako v iných prípadoch, keď sa odmietalo podvoliť rozsudkom Súdneho dvora EÚ. Lenže tentoraz je situácia iná. Ústavný súd tvrdí, že európsky tribunál nemá právomoc rozhodovať o dianí v poľskej justícii, prípadné pokuty by teda boli neplatné.

Nie je to však jediný spor, ktorý Varšava s Bruselom zvádza. Bojuje sa na viacerých frontoch.

V pondelok (11. októbra) súd v Luxemburgu vymeral Poľsku pokutu 10 miliónov eur za pokračovanie ťažby v bani Turow na hranici s Českom. Spor sa stal bolestivým bodom v poľsko-českých vzťahoch.

Európska komisia (EK) zas kvôli nezhodám ohľadom právneho štátu a súdnych kompetenčných sporov odmieta schváliť poľský plán obnovy, ktorý je vstupenkou k desiatkam miliárd eur. Kým doteraz EK nedávala spory do priamej súvislosti s plánom obnovy, najnovšie rozhodla už o treste v podobe zadržiavania peňazí.

Poľsko považuje konanie EK za protiprávne, vyhlásil hovorca tamojšej vlády Piotr Müller. Od niektorých členov kabinetu počuť vyjadrenie, že Brusel už nechce s Poliakmi rokovať, že o konflikte je rozhodnuté.

https://twitter.com/PAP_eng/status/1447505165230215172

Vládni politici na strane Bruselu, opoziční na strane Varšavy

Nájdu sa však aj krajiny, kde nepočuť iba kritiku Poľska. Napríklad Francúzsko.

Rozsudok poľského súdu jednoznačne odsúdili francúzsky, nemecký i luxemburský ministri zahraničných vecí, ktorí sa postavili za eurokomisiu. Francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune zašiel ešte o krôčik ďalej, keď povedal: “Je tu riziko odchodu Poľska z EÚ.“ Na stranu Bruselu sa prikláňa aj europarlament.

Poliakov naopak pochválili francúzski opoziční politici, najmä pravičiari. Marine Le Penová uviedla, že Poľsko len uplatnilo suverenitu, ktorá je neodcudziteľným právom každého štátu. O suverenite a nadradenosti chce sama po prípadnom víťazstve v prezidentských voľbách usporiadať referendum.

https://twitter.com/MLP_officiel/status/1446433489696563203

O nadradení francúzskych zákonov nad európske sníva neoficiálny prezidentský kandidát Éric Zemmour a podobný názor tiež presadzuje ľavičiar Arnaud Montebourg.

Právny „frexit“ a suverenitu Francúzska v migračnej otázke pred mesiacom obhajoval Michel Barnier. Bývalý hlavný vyjednávač Európskej únie v otázke brexitu po ohlásení prezidentskej kandidatúry názorovo otočil. Michel Barnier bol ešte pred rokom v otázke nedeliteľnosti členstva v Únii nekompromisný.

A tak sa o budúcnosti poľsko-únijných vzťahov nerozhoduje len medzi Varšavou a Bruselom či Berlínom, ale tiež v Paríži.