Matovičova definícia zločinca sa obracia proti nemu

Dané tvrdenie však Matovič nevedel preukázať ani pred súdom, keď ho predseda vlády Fico so svojou manželkou žalovali v civilnom spore. Fico uspel na prvom stupni, čo by sa rozhodne nestalo, ak by Matovič vedel svoje tvrdenie akokoľvek doložiť.

Súčasný líder Hnutia Slovensko prejavil svoju mieru úcty k súdom aj v prípade, keď verejne vyhlasoval, že nemieni rešpektovať neodkladné opatrenie zakazujúce mu hanlivo sa vyjadrovať na adresu podnikateľa Jaroslava Haščáka. Biznismena totiž označoval za „mafiána“, no nemal na to žiadne dôkazy.

Rovnako bez dôkazov tvrdil o europoslancovi za stranu Smer Ľubošovi Blahovi, že v minulosti „mydlil barana“. Za tento výrok ho Blaha zažaloval a v súdnom konaní uspel. Matovič sa musí Blahovi za svoj výrok ospravedlniť na pôde Národnej rady, keďže práve tam sa dopustil osočenia Ľuboša Blahu, a musí zaplatiť trovy konania.

Predseda Hnutia Slovensko sa vo veci zmohol iba na zavádzajúce tvrdenia, že mu súd rozsudok nedoručil. To však poprel Krajský súd v Trnave.

Výmysly o Ficovej vile a korupcii Sulíka

Nepodložené nezmysly tvrdil Matovič aj v prípade vily v Chorvátsku, ktorá údajne mala patriť šéfovi Smeru. Hoci má vila podľa katastra iných majiteľov, podľa Matoviča ide o „nastrčených vlastníkov zo strany Fica“. Odvolával sa pritom na svoj zdroj – tajomného miestneho muža.

Nezabudol dodať, že ide o majetky kúpené z „nakradnutých 30 miliárd, ktoré Smer rozkradol“, hoci doteraz nikdy nedokázal vysvetliť, ako, odkiaľ a kto tieto miliardy ukradol. Neurobil to ani počas svojej vlády, keď mal v parlamente ústavnú väčšinu.

V roku 2023 dokonca Matovič v predvolebnom boji tvrdil, že má informácie o korupcii svojho bývalého koaličného partnera Richarda Sulíka a podnikateľa Jaroslava Haščáka. Priznal, že to tušil už na začiatku svojej vlády v roku 2020, no roky túto korupciu tajil, údajne vo verejnom záujme. Ani toto Matovičovo „odhalenie“ sa neukázalo ako pravdivé.

Matovič nikdy nič zásadné z pohľadu odhaľovania trestnej činnosti iných neodhalil. Nestalo sa tak ani počas jeho vlády, keď sa stíhania politikov končili pre samé nezákonnosti zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Hoci tento stručný prehľad opakovaného porušovania práva zo strany Matoviča jednoznačne vypovedá o miere objektívnosti a pravdovravnosti tohto politika, v minulosti aj premiéra krajiny, samotný Matovič nemá problém iných označovať za zločincov, mafiánov či porušovateľov zákona.

Matovičova definícia zločinca

Denník Štandard už priblížil prípady, v ktorých tento politik opakovane a bez dôkazov častuje iných žalovateľnými výrokmi. Ján Čurilla svojou úspešnou civilnou žalobou voči Borisovi Kollárovi verejnosti ukázal, že súdy by mali porušovanie osobnostných práv zo strany politikov tvrdo sankcionovať. Sú to totiž práve politici, ktorí majú mimoriadny vplyv na správanie verejnosti.

Najnovšie však Igor Matovič verejne tvrdí, že ľudí možno označovať za „zločincov“, ak človek nadobudne pocit, že páchajú trestnú činnosť. Teda nie na základe právoplatného rozhodnutia súdov, ale iba na základe podozrení či verejne šírených konšpirácií okolo konkrétnych osôb.

Súdy v spore o ochranu osobnosti na základe úspešnej žaloby Jána Čurillu celkom jednoznačne potvrdili, že takýto výklad je nesprávny a politik nemôže iné osoby verejne označovať podobnými výrazmi ch riadneho odsúdenia.

Matovič však vo verejnej diskusii na tému výzvy na odstúpenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku povedal, že „Žilinka dával 363-ky zločincom“. Na upozornenie moderátora Braňa Závodského, že platí prezumpcia neviny a súdy tieto osoby nikdy neodsúdili, politik prišiel s famóznym vysvetlením.

Podľa Matoviča „ani Hitler nebol nikdy odsúdený a zločincom je. Keď sú zjavné zločiny, ktoré tí ľudia páchali, máme všetci morálne právo ich tak označovať. Všetci môžeme o týchto ľuďoch hovoriť, že sú to zločinci, aj keď neboli odsúdení“.

Z hľadiska práva možno takéto tvrdenie považovať za ešte väčší nezmysel ako slávne vyjadrenie bývalej ministerky spravodlivosti, právničky a poslankyne SaS Márie Kolíkovej o „nadužívaní prezumpcie neviny“.

Verejné výroky, ako ich prezentuje Matovič, môžu byť predmetom žaloby a súdy ukazujú, že sa na nich dá aj celkom slušne zarobiť.

Šéf Hnutia Slovensko tvrdí, že ak sa domnieva, že nejaká osoba pácha trestnú činnosť, môže ju verejne označovať za zločinca bez odsúdenia.

Matovič označil za zločinca sám seba

Do tejto kategórie pritom spadá aj samotný Matovič, ktorého časť verejnosti podozrieva z mnohých zločinov.

Stačí si pripomenúť kauzu „strateného účtovníctva“ Matovičovej firmy – nakoniec sa našlo na povale v starom dome –, a jej daňových prešľapov. Matovičov „obchod“, pri ktorom predal svoju firmu Pavlovi Vandákovi (kotolníkovi v spomínanej firme) za 122 miliónov slovenských korún (po zohľadnení inflácie to v súčasnosti predstavuje necelých 7 miliónov eur, v tom období to boli asi 4 milióny eur, poznámka redakcie) deň pred daňovou kontrolou v roku 2008, hoci o predaji tento človek nič nevedel, hovorí sám za seba.

Toho istého Matoviča časť verejnosti označovala za podvodníka a volebného korupčníka, keď sa ukázalo, že „ponúkal“ peniaze za účasť vo voľbách v rómskych osadách. Aj tieto hlasy výrazne prispeli k tomu, že jeho koaličné zoskupenie dosiahlo v parlamentných voľbách v roku 2023 až nečakaný výsledok takmer deväť percent.

Hoci nešlo o volebnú korupciu v trestnoprávnom význame, viacerí Rómovia podali na Matoviča trestné oznámenie, pretože im údajne sľúbil peniaze výmenou za hlasovanie v prospech jeho strany.

Matovič neuspel ani v transparentnosti, za ktorú tak veľmi bojuje. Je to práve jeho hnutie, ktoré ako jediné dotuje zo štátnych peňazí svojich ľudí bez vysvetlenia. Samostatnou kapitolou je téma mobilných odberových miest (MOM-iek, pri ktorých zrode bol ešte vo funkcii premiéra) a bezbrehého rozkrádania štátnych peňazí, na ktoré upozornil aj NKÚ.

Expremiér Matovič bol vzhľadom na svoju funkciu za tieto veci politicky zodpovedný, nehovoriac o podozreniach z prepojenia konateľa istej trnavskej firmy spojenej s nákupom miliónov antigénových testov s jeho osobou.

Všetky tieto počiny „bojovníka proti zločinu“ vníma veľká časť spoločnosti ako zločiny, ktoré príslušné orgány nevyšetrili. To je pritom jedna z najväčších výčitiek verejnosti smerom k súčasnej vládnej moci, ktorá síce sľubovala vyvodzovanie zodpovednosti za minulé obdobie, no nič neurobila.

Pri žiadnom z týchto skutkov neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo akúkoľvek protiprávnu činnosť, no podľa Matoviča to vôbec nie je problém.

Predseda Hnutia Slovensko tak má z tohto pohľadu za sebou celý rad podozrivých skutkov či tvrdení, ktoré príslušné orgány riadne neprešetrili a ktoré u mnohých vyvolávajú podozrenie zo zločinnej činnosti.

Sám Matovič hovorí, že takto podozriví ľudia nepotrebujú súdne rozhodnutie (hoci z pohľadu práva a súdov je potrebné), aby boli verejne označovaní za zločincov. Stačí iba pocit u niekoho, že zjavne páchali zločiny, čo je v prípade Matoviča splnené.

Podľa Matoviča a jeho výkladu práva je tak samotný Matovič zločincom.