Dňa 17. novembra 2018 sa na prvom veľkom celonárodnom dni akcie zúčastnilo takmer 280-tisíc ľudí, pričom bolo zaznamenaných viac ako 2 100 protestov. Demonštranti obsadili tisíce kruhových objazdov, niekedy aj na niekoľko týždňov. Protesty pokračovali každú sobotu celé mesiace, sprevádzané obzvlášť dramatickými výbuchmi násilia, najmä 1. decembra v Paríži, kým na jar 2019 postupne stratili na sile. Vláda medzitým zrušila zvýšenie dane z pohonných hmôt a oznámila niekoľko opatrení zameraných na posilnenie kúpnej sily.
Táto epizóda bola bolestivá, hnutie si však zachováva značné sympatie verejnosti. Prieskum uskutočnený v júni 2026 zistil, že 59 percent francúzskych voličov stále vníma „žlté vesty“ pozitívne.
Pohonné hmoty opäť ako iskra?
Paralely s rokom 2018 sa teraz ťažko ignorujú. Cena nafty podľa celoštátnych údajov o cenách v súčasnosti presahuje 2,30 eura za liter, zatiaľ čo na začiatku „hnutia žltých viest“ to bolo približne 1,50 eura. Naplnenie 60-litrovej nádrže tak stojí o takmer 50 eur viac. Niektoré prognózy naznačujú, že cena nafty by mohla v najbližších týždňoch dosiahnuť 2,53 eura za liter, ak bude rast cien ropy pokračovať.
Tento nárast sa však líši od situácie v roku 2018. Nie je to primárne dôsledok francúzskeho daňového rozhodnutia, ale prudkého rastu cien ropy v dôsledku vojny na Blízkom východe, čo ešte zhoršuje celkový nárast nákladov na energiu vyvolaný vojnou na Ukrajine. Presne tento argument použila vláda na vysvetlenie svojho odmietnutia zopakovať ústupky z roku 2018. Jeden z vládnych poradcov tvrdil, že „tieto situácie nie sú v žiadnom prípade porovnateľné“, pretože súčasný nárast je spôsobený geopolitickým napätím.
Francúzski motoristi však tento rozdiel vo svojich peňaženkách nepociťujú. Podľa prieskumu agentúry Elabe zverejneného 10. septembra 67 percent respondentov verí, že ich kúpna sila v posledných mesiacoch klesla, čo predstavuje nárast o 11 percentuálnych bodov od januára. Dve tretiny uvádzajú, že nemajú dosť peňazí na pohodlný život, pričom tento deficit odhadujú v priemere na 530 eur mesačne. Takmer traja z 10 respondentov uvádzajú, že za posledných 12 mesiacov niekoľkokrát prečerpali svoje bankové účty.
Ceny pohonných hmôt sú obzvlášť citlivou témou: priemerná cena, ktorú francúzski respondenti považujú za „neprijateľnú“, je 1,84 eura za liter. Mimo Paríža, kde môže byť auto skôr nevyhnutnosťou než luxusom, je rozhorčenie ešte citeľnejšie.
Zdá sa teda, že spoločenská klíma je pripravená na ďalšiu vlnu protestov. Chýbajú však dôkazy o tom, že hnev vyjadrený online sa dokáže premeniť na fyzickú mobilizáciu. V roku 2018 aktivita na sociálnych sieťach rýchlo viedla k vzniku miestnych skupín, zhromaždení a obsadenia kruhových objazdov. Dnes sa takéto štruktúry zdajú byť oveľa menej rozvinuté. Dokonca aj Jérôme Rodrigues, kľúčová postava pôvodného hnutia, spochybnil, odkiaľ sa vzal dátum 17. októbra a či súčasné výzvy skutočne privedú ľudí do ulíc.
„Žlté vesty“ si síce stále môžu užívať značnú verejnú sympatiu, ich schopnosť opäť zmobilizovať ľudí však zostáva veľmi neistá. Navyše, nové hnutie bude mať pravdepodobne ťažkosti zopakovať rozsah protestov z roku 2018, pretože si mnohí ľudia jednoducho nemôžu dovoliť prísť o deň práce.
Od spontánneho protestu k politickému ovládnutiu
Reakcia orgánov však odráža obavy z toho, čo by sa mohlo stať. Šíria sa výzvy na blokovanie čerpacích staníc, „obsadenie Elyzejského paláca“ alebo vyvolanie „všeobecného uzavretia“, ktoré by mohlo destabilizovať štát. Spravodajské služby údajne vyzvali na „osobitnú ostražitosť“ voči zhromaždeniam, ktoré sa hlásia k „hnutiu žltých viest“.
Politické stávky sú ešte vyššie, pretože viacerí lídri ľavice sa už začali snažiť využiť túto nespokojnosť vo svoj prospech. Fabien Roussel, líder Komunistickej strany, vyzval Francúzov, aby sa zmobilizovali na kruhových objazdoch, pred prefektúrami a v centrách moci, zatiaľ čo Jean-Luc Mélenchon, prezidentský kandidát radikálnej ľavicovej strany La France Insoumise (LFI), urobil z mobilizácie ľudu ústredný pilier svojej kampane. Na festivale Fête de l’Humanité Roussel výslovne vyzval ľudí, aby sa vrátili na kruhové objazdy, zatiaľ čo Mélenchon takisto postavil sociálnu mobilizáciu do stredu svojho prejavu. Marine Tondelierová, predsedníčka Strany zelených, navrhla financovať dotácie na palivo prostredníctvom dane z nadmerných ziskov.
Práve tu by sa mohol prejaviť jeden z hlavných rozdielov oproti roku 2018. Pôvodné hnutie čerpalo veľkú časť svojej sily práve z odmietania politických strán a odborov. Mobilizácia, ktorá sa rýchlo premenila na konvenčné sociálne hnutie so zavedenými organizáciami, požiadavkami a politickými aktérmi, by mohla odradiť niektorých z tých, ktorí by sa inak mohli stotožniť s rozptýlenejšou revoltou proti politickému establišmentu.
Na pravici sa strana Národné združenie (RN) snaží prevziať iniciatívu v otázke kúpnej sily bez toho, aby sa pridala k logike pouličných protestov. Jej riešenie je známe: znížiť dane z pohonných hmôt, najmä znížením DPH z 20 percent na 5,5 percenta a znížením spotrebných daní. Mechanizmus je jednoduchý: znížením daní zahrnutých v cene na čerpacej stanici by časť nárastu cien ropy absorboval štát namiesto motoristov.
Návrh však naráža na právne a fiškálne prekážky. Najmä európske právo stanovuje minimálnu sadzbu DPH na úrovni 15 percent, čo znamená, že sadzba 5,5 percenta na palivo je nezlučiteľná s platnými pravidlami EÚ.
Vláda zatiaľ odmieta znížiť dane. Hovorkyňa vlády Maud Brégeonová uvádza, že uprednostňuje cielenú pomoc, najmä príspevok vo výške 100 eur pre častých vodičov a rozšírenú podporu pre obzvlášť zraniteľné sektory.
Kto sa zvezie na ďalšej vlne?
Dokonca aj niektoré bývalé osobnosti „hnutia žltých viest“ sa obávajú toho, čo by mohlo obnovenie hnutia priniesť. Thierry-Paul Valette sa domnieva, že nová mobilizácia by mohla byť „hrozná“ a viesť k úmrtiam. Strach z násilia v kombinácii so spomienkami na zrážky z roku 2018 by preto mohol pôsobiť ako silný odstrašujúci faktor.
Ale čo ak sa hnev šíriaci sa na sociálnych sieťach skutočne prenesie do ulíc? Politická klíma vo Francúzsku je podstatne nestálejšia než v roku 2018. Emmanuel Macron sa blíži ku koncu svojho druhého prezidentského mandátu, jeho nepopularita je hlboko zakorenená a blížia sa prezidentské voľby v roku 2027. Akákoľvek celonárodná mobilizácia v súvislosti s kúpnou silou by sa okamžite vnímala cez volebnú optiku.
Strana Národné združenie má zrejmú príležitosť: môže sa prezentovať ako obhajca tých, ktorí si na živobytie zarábajú prácou, a zároveň odsudzovať odmietanie vlády znížiť dane. Ľavica sa bude snažiť nasmerovať ten istý hnev do širšieho spoločenského hnutia. Vláda medzitým riskuje, že sa ocitne medzi fiškálnymi obmedzeniami, ktoré jej bránia poskytovať ďalšiu pomoc, a politickým nebezpečenstvom, že dovolí, aby sa rozbehla ďalšia vlna ľudových protestov.
Zatiaľ nie je možné vedieť, či sa 17. október stane ďalšou sobotou plnou online pobúrenia, alebo začiatkom niečoho oveľa väčšieho. Ak sa však „žlté vesty“ naozaj vrátia na francúzske kruhové objazdy, urobia tak menej ako sedem mesiacov pred prezidentskými voľbami. Tentoraz by sa politické dôsledky mohli prejaviť oveľa rýchlejšie ako v roku 2018.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
