Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vývoz ropy a LNG z Hormuzu pokračuje napriek útokom v prielive

Producenti na Blízkom východe pokračujú v nakladaní ropy a LNG napriek novým útokom na lode v Hormuzskom prielive a obnovenému napätiu medzi USA a Iránom. Preprava sa po útokoch na kontajnerovú loď a tanker dočasne spomalila, čo zaťažilo dohodu medzi Washingtonom a Teheránom. Cez víkend sa však obe strany dohodli na zastavení nepriateľských akcií a obnovení rokovaní.

Bezpečnostné riziká potvrdzuje fakt, že tri supertankery VLCC po naložení suroviny v Saudskej Arábii vypli svoje transpondéry, aby znížili riziko útoku v Perzskom zálive. Nakládku v krajine nezastavil ani pád firemného vrtuľníka, pri ktorom zahynulo 14 ľudí.

Vývoz ropy zrýchľuje aj Irán, ktorému Washington na 60 dní zrušil sankcie na export. Počas víkendu sa na štyroch tankeroch prepravilo približne osem miliónov barelov emirátskej a katarskej ropy. Rastúci export z regiónu, ktorý pokrýva tretinu svetových dodávok, tlačí ceny ropy nadol.

Plynulý zostáva aj export skvapalneného zemného plynu z Kataru a Spojených arabských emirátov. Monitorovacie údaje potvrdili prejazd naložených tankerov, ktoré smerujú do Kuvajtu, Indie a Číny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ak dôjde k rokovaniam, Putin chce využiť pomoc Lukašenka

Ruský prezident Vladimir Putin označil podľa portálu Interfax Minsk za možné dejisko budúcich rusko-ukrajinských rokovaní, pokiaľ k nim dôjde.

Putin v tejto súvislosti vyzdvihol postoj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý je podľa neho pripravený akýmkoľvek spôsobom podporiť všetko úsilie smerujúce k vyriešeniu sporných otázok mierovými prostriedkami.

Zároveň pripomenul historický kontext a poznamenal, že práve v Minsku sa v roku 2022 začali prvé rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou po vypuknutí konfliktu a rovnaké miesto hostilo aj podpis Minských dohôd v roku 2014.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr konštatoval, že rozhovory by sa podľa neho mali konať kdekoľvek na svete, avšak na neutrálnom mieste. Navrhol Putinovi aj osobné stretnutie počas nedávneho samitu skupiny G7 vo francúzskom Évian-les-Bains. Podľa Kyjeva však Moskva neprejavila pripravenosť na rozhovory o ukončení vojny.

(max)

Minúta  |  

Bober: V lete posilňujme vzťahy aj vieru

Predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober zdôraznil, že začínajúce sa letné mesiace a s nimi spojený čas prázdnin a dovoleniek sú vzácnym darom na načerpanie nových síl po mesiacoch povinností.

Pre kresťanov by mali byť tieto voľné dni príležitosťou nielen na fyzický oddych, ale aj pozvaním na prehodnotenie životných priorít a prehlbovanie duchovného spojenia s Bohom. „Letné dni nám ponúkajú jedinečnú príležitosť vyhľadávať priestor na stíšenie a modlitbu, v ktorej môžeme objaviť Božiu blízkosť a obnoviť vnútorný pokoj,“ poznamenal.

Bober zároveň vyzval verejnosť, aby letný čas využila na utužovanie a posilňovanie vzťahov v kruhu rodiny a priateľov. Apeloval na ľudí, aby si vzájomne venovali pozornosť, na ktorú v bežnom kolobehu roka nezostáva dostatok priestoru.

Na záver pripomenul, že netreba zabúdať ani na starostlivosť o vlastné fyzické a duševné zdravie, ktoré vníma ako Boží dar vyžadujúci si pravidelnú regeneráciu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Lotyšsko plánuje spustiť výrobu dronov s Ukrajinou už tento rok

Lotyšsko plánuje v spolupráci s Ukrajinou čo najskôr vybudovať spoločný závod na výrobu dronov v pohraničnom regióne Latgale. Po mimoriadnom zasadnutí vlády to podľa portálu Delfi oznámil premiér Andris Kulbergs.

Továreň prinesie do ekonomicky oslabeného regiónu potrebné investície a nové pracovné miesta. Vláda je pripravená odstrániť politické bariéry a zaviesť takzvané „zelené koridory“, pričom premiér vyjadril nádej, že základný kameň stavby položia ešte v tomto roku.

Projekt vychádza z bilaterálnej dohody o komplexnej obrannej spolupráci, ktorú Kulbergs podpísal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 9. júna. Ukrajina sa v nej zaviazala deliť sa o svoje jedinečné skúsenosti z oblasti bezpilotných systémov a ochrany vzdušného priestoru.

Otázka národnej bezpečnosti je pre pohraničný región kľúčová, keďže pretrvávajúce hrozby spôsobujú pokles cestovného ruchu a ďalších odvetví. Premiér preto informoval, že v júli alebo auguste pozdĺž rusko-bieloruskej hranice nasadia účinné, no nákladné riešenie proti dronom. To eliminuje potrebu nasadzovať letectvo pri každom narušení priestoru.

Minister obrany Raivis Melnis v tejto súvislosti navštívil jeden z pohraničných bodov protivzdušnej obrany vybavený lotyšskými systémami, pričom tieto body by mali pokryť celú dĺžku oboch hraníc. Vládny kabinet zároveň prerokoval aj plánované zvýšenie počtu príslušníkov Národných ozbrojených síl priamo v regióne Latgale.

(max)

Minúta  |  

Pád Kosťantynivky je otázkou času, tvrdia analytici

Ruské jednotky postupne prenikajú do okrajových častí Kosťantynivky, jedného z najdôležitejších oporných bodov ukrajinskej obrany v Doneckej oblasti.

Mesto tvorí súčasť takzvaného pevnostného pásma spolu so Slovianskom, Kramatorskom a Družkivkou, ktoré sú kľúčové pre udržanie ukrajinských pozícií na východe krajiny.

Malé skupiny ruských vojakov sa podľa ukrajinských veliteľov pokúšajú infiltrovať do mesta, no obrancovia ich zatiaľ úspešne likvidujú. Analytici však upozorňujú, že Moskva si napriek vysokým stratám a úspešným ukrajinským útokom na logistiku zachováva dostatočnú početnú prevahu na pokračovanie ofenzívy.

Dobytie Kosťantynivky by Rusku otvorilo cestu k ďalším mestám v severnej časti Doneckej oblasti, hoci odborníci očakávajú zdĺhavé a mimoriadne krvavé boje podobné bitkám o Avdijivku či Pokrovsk.

Zásobovacie trasy ukrajinskej armády sú pod neustálou paľbou delostrelectva, dronov a navádzaných bômb. Dovoz zásob čoraz častejšie zabezpečujú pozemné roboty.

Hoci ukrajinské útoky na Krym a ruskú ropnú infraštruktúru komplikujú zásobovanie ruskej armády, analytici sa zhodujú, že pád Kosťantynivky je pri súčasnom vývoji skôr otázkou času, a nie toho, či k nemu dôjde.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Prieskum: na júlové referendum sa chystá asi štvrtina voličov

Na referende o zrušení doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica a obnove Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N plánuje zúčastniť 26,5 percenta oprávnených voličov.

To výrazne zaostáva za potrebnou 50-percentnou účasťou, ktorá je podmienkou platnosti referenda.

Ak by sa na hlasovaní zúčastnili len deklarovaní voliči, približne 92 percent z nich by podporilo zrušenie premiérskej renty a viac ako 86 percent by hlasovalo za obnovu ÚŠP a NAKA.

Referendum sa uskutoční v sobotu 4. júla a obsahuje dve otázky, keďže prezident Peter Pellegrini otázku o predčasných voľbách nevyhlásil pre rozpor s ústavou.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.