Návratové centrá nemusia byť riešením imigračnej krízy. Európa do nich vkladá nádej

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu patrí medzi hlavné priority väčšiny voličov v celej Európskej únii a čoraz viac aj u politikov. Hoci je migračný pakt pre pravicu dôvodom na oslavu – znamená totiž významný posun v prístupe Únie k deportáciám –, návrhy na vytvorenie centier na vrátenie migrantov nemusia byť tým riešením, v ktoré pravica dúfa.

Vzhľadom na to, že od roku 2014 prechod migrantov cez Stredozemné more viedol k príchodu miliónov ľudí na európske pobrežie s cieľom požiadať o azyl, pričom viac ako 30-tisíc migrantov pri tomto pokuse prišlo o život, nie je prekvapujúce, že európski lídri hľadajú rýchle riešenie.

Po tom, ako migračný pakt úspešne prešiel Európskym parlamentom, a to predovšetkým vďaka podpore politikov z pravice, lídri 19 členských štátov podpísali list, v ktorom vyzývajú Úniu, aby hľadala „inovatívne riešenia“ pre „migračné výzvy“ kontinentu.

Tu prichádzajú do hry návratové centrá. V rámci migračného paktu sú tieto zariadenia plánované ako zariadenia umiestnené v tretích krajinách, napríklad tie navrhované v Rwande, ktoré sú určené na ubytovanie žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté a bolo im vydané rozhodnutie o návrate. Môže to však otvoriť dvere aj plánom, ako sú tie, ktoré navrhla talianska premiérka Giorgia Meloniová: úplne presunúť proces posudzovania žiadostí žiadateľov o azyl, ktorých na mori zadržali talianske pohraničné sily, do zahraničia.