Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko deportovalo cudzincov, ktorí verbovali utečencov na protesty

Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW) v pondelok oznámila, že krajina deportovala deviatich Ukrajincov a dvoch Bielorusov. Skupina je podozrivá z toho, že za finančné prostriedky z Ruska verbovala ukrajinských vojnových utečencov na organizovanie demonštrácií proti kyjevskej vláde.

Podľa vyšetrovateľov mali títo jednotlivci priame väzby na Rusko a Bielorusko a aktivity na poľskom území vykonávali od jesene minulého roka.

Organizátori sa snažili postupne infiltrovať ukrajinskú komunitu v Poľsku a zneužiť ju na presadzovanie proruských politických sloganov. Na vyvolanie emócií a podnietenie protestov využívali citlivé vnútropolitické témy vrátane korupčných škandálov spojených s vládou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

ABW označila tento prípad za ukážkový príklad hybridnej operácie, ktorej cieľom je podkopávanie dôvery verejnosti, vyvolávanie sociálneho napätia a zneužívanie zraniteľných utečencov ako nástrojov ruského vplyvu.

Poľsko dlhodobo obviňuje Moskvu a Minsk zo sabotáží a dezinformácií, čo Kremeľ opakovane odmieta. Ruská ambasáda sa k incidentu nevyjadrila.

(reuters, max)

  |  

Slovensko a Španielsko posilňujú spoluprácu

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) privítal v pondelok v Bratislave španielskeho kolegu Josého Manuela Albaresa. Ide o prvú návštevu španielskeho šéfa diplomacie na Slovensku po 20 rokoch.

Blanár podotkol, že obe krajiny vedú pragmatickú politiku a majú takmer totožný názor na aktuálne vojenské konflikty. Zhodli sa, že globálne krízy vrátane situácie v Pásme Gazy či vojny na Ukrajine je potrebné riešiť diplomatickou cestou a dialógom, nie zbraňami.

Albares v súvislosti s Ukrajinou zdôraznil potrebu spravodlivého a trvalého mieru a rešpektovania medzinárodného práva.

Partneri vyzdvihli aj sľubný rozvoj ekonomickej spolupráce. „Ide o plynulé vzťahy, silnú prítomnosť španielskych firiem na Slovensku, predovšetkým v oblasti obrany, automobilového priemyslu, infraštruktúry a železníc,“ pripomenul španielsky minister.

Krajiny sa navzájom podporujú pri kandidatúrach na pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a zhodujú sa na potrebe jej reformy.

Ministri podporili tiež rozširovanie EÚ podľa jasne stanovených pravidiel. Španielsko, navyše, prejavilo záujem o účasť na samite V4+ začiatkom budúceho roka. Albares po stretnutí navštívi výcvikové stredisko Lešť, kde v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO pôsobí takmer 900 španielskych vojakov, čo predstavuje ich najväčší zahraničný kontingent.

(tasr, max)

  |  

Stoltenberg: Ruské jadrové zbrane mieria na Washington a New York

Bývalý generálny tajomník NATO a súčasný nórsky minister financií Jens Stoltenberg v pondelkovom vydaní denníka Die Welt podľa agentúry DPA vyhlásil, že USA zostávajú silne závislé od svojich európskych spojencov.

Napriek neustálej kritike Aliancie zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa sa podľa neho obrana Spojených štátov začína priamo na hranici medzi Európou a Ruskom.

Stoltenberg poukázal na ruský polostrov Kola, kde sa nachádza jeden z najväčších jadrových arzenálov sveta. „Tieto zbrane nie sú namierené na Oslo – sú namierené na Washington a New York. Nórsko však pomáha sledovať ruské ponorky, keď opúšťajú svoje základne,“ dodal.

Zdôraznil, že európske krajiny ako Nórsko či Fínsko sú pre bezpečnosť USA kľúčové, pretože pomáhajú sledovať ruské ponorky a poskytujú včasné varovania pred odpálením rakiet či vzletom lietadiel. Hoci bývalý šéf NATO uznal názorové rozdiely medzi USA a Európou v oblasti obchodu, klímy a bezpečnosti, za najdôležitejší krok na zachovanie Aliancie považuje vyššie investície Európanov do obrany.

Uzavrel, že Nemecko je momentálne na dobrej ceste stať sa najväčším európskym investorom v tejto oblasti.

(max)

  |  

Na juhu Slovenska jazdili opäť dva vlaky oproti sebe

Železničná doprava na trati Trnovec nad Váhom – Tvrdošovce v okrese Šaľa je od 11.15 h prerušená. Dôvodom je mimoriadna udalosť na trati. Vlaky jazdiace po tejto trati meškajú aktuálne asi hodinu.

Podľa vyjadrenia hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko Jána Bačeka bola na trati nesprávne postavená vlaková cesta. V úseku, kde sa jazdí len po jednej koľaji, zostali dva vlaky stáť približne kilometer vzdialené od seba. Prerušenie dopravy sa skončí po ukončení vyšetrovania prípadu políciou.

Počas mimoriadnej udalosti sa nezranil nikto z cestujúcich ani zamestnancov, poškodená nebola ani železničná infraštruktúra.

(tasr, max)

  |  

V Turecku počas pochodu LGBT zatkli desiatky osôb

Turecká polícia v nedeľu zakročila proti účastníkom pochodu Istanbul Pride a zadržala približne 50 osôb. Medzi zaistenými skončila aj novinárka Muberra Unsalová, ktorú policajti vzali do väzby napriek tomu, že sa opakovane identifikovala platným novinárskym preukazom, píše Attitude.

Turecký zväz novinárov postup polície ostro odsúdil a zásah voči nej označil za nezákonný s tým, že redaktori pri pokrývaní podujatia opäť čelili neprípustnému zasahovaniu do svojej práce.

Miestny sprievod Pride, ktorý sa koná pravidelne od roku 2003, úrady zakázali prvýkrát v roku 2015 z dôvodu bezpečnostných obáv a ochrany verejného poriadku.

Aktivisti a ich spojenci organizujú protestné zhromaždenia každý rok aj napriek reštrikciám. Napríklad vlani skončilo v putách najmenej 53 osôb.

(max)

  |  

Estónsky minister: Zablúdené drony sú prijateľnou cenou

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna v rozhovore pre Financial Times podľa Európskej pravdy povedal, že zablúdené ukrajinské drony dopadajúce na územie štátov NATO sú prijateľnou cenou za ničenie ruských rafinérií a vojenských základní.

Stíhačky Aliancie už dvakrát zostrelili takéto drony nad Pobaltím – raz nad Estónskom a raz nad Lotyšskom. Hoci Estónsko nie je z incidentov nadšené, Ukrajinu v útokoch podporuje, pretože ochromujú Putinovu ekonomiku.

Tsahkna odmietol obvinenia Kremľa, že pobaltské krajiny poskytujú Ukrajine svoj vzdušný priestor, a označil ich za nezmyselné prejavy zúfalstva. Dodal, že v Putinovom okolí už nepanuje taký optimizmus ako pred niekoľkými mesiacmi, najmä pre ekonomické škody spôsobené útokmi na ciele hlboko na ruskom území.

Kremeľ je podľa neho znepokojený ohrozením exportu, keďže až 60 percent ruskej ropy prechádza úzkym Fínskym zálivom. Tsahkna však varoval, že je predčasné očakávať Putinovu ochotu rokovať – je podľa neho pravdepodobnejšie, že radšej zdvojnásobí svoje strategické chyby.

(max)