Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po streľbe na severe Nemecka hlásia viacero mŕtvych

Počet obetí pondelkovej streľby v severonemeckom meste Stade stúpol na šesť. Polícia incident označila za pravdepodobnú „rodinnú tragédiu“.

Pôvodne úrady informovali o piatich dospelých obetiach – štyroch ženách a jednom mužovi. Šiesta obeť zomrela po prevoze do nemocnice na následky zranení. Pri streľbe utrpela zranenia aj ďalšia osoba, ktorá je podľa polície v stabilizovanom stave. Podľa agentúry DPA je zranených viacero ľudí, podrobnosti však zatiaľ nie sú známe.

Polícia zadržala podozrivého strelca spolu s ďalšími dvoma osobami. Ich úlohu pri incidente vyšetruje a okolnosti aj motív streľby zatiaľ nie sú objasnené.

K útoku došlo okolo poludnia v zariadení pre mládež v centre mesta Stade, ktoré má približne 50-tisíc obyvateľov a leží asi 40 kilometrov západne od Hamburgu v spolkovej krajine Dolné Sasko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán požiadal o schôdzku, potvrdil Trump pred rokovaním v Dauhe

Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa v utorok zúčastnia na očakávanom rokovaní s Iránom v katarskej Dauhe. Oznámila to hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Podľa nej Witkoff a Kushner odcestujú do Dauhy na rokovania na vysokej úrovni, počas ktorých sa má pokračovať v diskusiách o memorande o porozumení. Popri nich sa majú konať aj technické rokovania.

Americký prezident Donald Trump predtým uviedol, že stretnutie o Iráne sa uskutoční v utorok v Dauhe, no neposkytol ďalšie podrobnosti. Na sociálnej sieti napísal, že o schôdzku požiadal Irán.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Volkswagen hrozí veľkým prepúšťaním, vláda chce továrne zachrániť

Nemecká vláda má v úmysle zabrániť zatváraniu domácich závodov automobilky Volkswagen, no hovorca kabinetu v pondelok zdôraznil, že konečné rozhodnutie zostáva z obchodných dôvodov na samotnej spoločnosti. Najväčší európsky výrobca áut čelí tlaku čínskej konkurencie, amerických ciel a slabého európskeho dopytu.

Podľa zdrojov preto zvažuje zrušiť až 100-tisíc pracovných miest a zatvoriť štyri nemecké továrne. Pre stagnujúcu nemeckú ekonomiku a vládnu koalíciu by to znamenalo ďalšiu tvrdú ranu.

Hovorca poznamenal, že na zachovanie ziskovosti nemeckých prevádzok je potrebné nastaviť správne rámcové podmienky vrátane stimulov a konkurenčných mechanizmov. Oficiálne nepublikované plány Volkswagenu však pravdepodobne narazia na odpor odborov aj spolkovej krajiny Dolné Sasko, ktorá je druhým najväčším akcionárom koncernu. Federálna vláda v ňom priamy podiel nemá.

Návrhy manažmentu budú prerokúvať na zasadnutí dozornej rady 9. júla aj za účasti zástupcov zamestnancov. Vedenie zatiaľ odborom oznámilo len to, že doterajšie škrty nestačia, no presný rozsah ďalšieho prepúšťania zatiaľ nevyčíslilo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poľsko deportovalo cudzincov, ktorí verbovali utečencov na protesty

Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW) v pondelok oznámila, že krajina deportovala deviatich Ukrajincov a dvoch Bielorusov. Skupina je podozrivá z toho, že za finančné prostriedky z Ruska verbovala ukrajinských vojnových utečencov na organizovanie demonštrácií proti kyjevskej vláde.

Podľa vyšetrovateľov mali títo jednotlivci priame väzby na Rusko a Bielorusko a aktivity na poľskom území vykonávali od jesene minulého roka.

Organizátori sa snažili postupne infiltrovať ukrajinskú komunitu v Poľsku a zneužiť ju na presadzovanie proruských politických sloganov. Na vyvolanie emócií a podnietenie protestov využívali citlivé vnútropolitické témy vrátane korupčných škandálov spojených s vládou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

ABW označila tento prípad za ukážkový príklad hybridnej operácie, ktorej cieľom je podkopávanie dôvery verejnosti, vyvolávanie sociálneho napätia a zneužívanie zraniteľných utečencov ako nástrojov ruského vplyvu.

Poľsko dlhodobo obviňuje Moskvu a Minsk zo sabotáží a dezinformácií, čo Kremeľ opakovane odmieta. Ruská ambasáda sa k incidentu nevyjadrila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko a Španielsko posilňujú spoluprácu

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) privítal v pondelok v Bratislave španielskeho kolegu Josého Manuela Albaresa. Ide o prvú návštevu španielskeho šéfa diplomacie na Slovensku po 20 rokoch.

Blanár podotkol, že obe krajiny vedú pragmatickú politiku a majú takmer totožný názor na aktuálne vojenské konflikty. Zhodli sa, že globálne krízy vrátane situácie v Pásme Gazy či vojny na Ukrajine je potrebné riešiť diplomatickou cestou a dialógom, nie zbraňami.

Albares v súvislosti s Ukrajinou zdôraznil potrebu spravodlivého a trvalého mieru a rešpektovania medzinárodného práva.

Partneri vyzdvihli aj sľubný rozvoj ekonomickej spolupráce. „Ide o plynulé vzťahy, silnú prítomnosť španielskych firiem na Slovensku, predovšetkým v oblasti obrany, automobilového priemyslu, infraštruktúry a železníc,“ pripomenul španielsky minister.

Krajiny sa navzájom podporujú pri kandidatúrach na pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a zhodujú sa na potrebe jej reformy.

Ministri podporili tiež rozširovanie EÚ podľa jasne stanovených pravidiel. Španielsko, navyše, prejavilo záujem o účasť na samite V4+ začiatkom budúceho roka. Albares po stretnutí navštívi výcvikové stredisko Lešť, kde v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO pôsobí takmer 900 španielskych vojakov, čo predstavuje ich najväčší zahraničný kontingent.

(tasr, max)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ruské jadrové zbrane mieria na Washington a New York

Bývalý generálny tajomník NATO a súčasný nórsky minister financií Jens Stoltenberg v pondelkovom vydaní denníka Die Welt podľa agentúry DPA vyhlásil, že USA zostávajú silne závislé od svojich európskych spojencov.

Napriek neustálej kritike Aliancie zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa sa podľa neho obrana Spojených štátov začína priamo na hranici medzi Európou a Ruskom.

Stoltenberg poukázal na ruský polostrov Kola, kde sa nachádza jeden z najväčších jadrových arzenálov sveta. „Tieto zbrane nie sú namierené na Oslo – sú namierené na Washington a New York. Nórsko však pomáha sledovať ruské ponorky, keď opúšťajú svoje základne,“ dodal.

Zdôraznil, že európske krajiny ako Nórsko či Fínsko sú pre bezpečnosť USA kľúčové, pretože pomáhajú sledovať ruské ponorky a poskytujú včasné varovania pred odpálením rakiet či vzletom lietadiel. Hoci bývalý šéf NATO uznal názorové rozdiely medzi USA a Európou v oblasti obchodu, klímy a bezpečnosti, za najdôležitejší krok na zachovanie Aliancie považuje vyššie investície Európanov do obrany.

Uzavrel, že Nemecko je momentálne na dobrej ceste stať sa najväčším európskym investorom v tejto oblasti.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.