Ekologická budúcnosť

Nie je prekvapením, že nad podráždením eurokomisárov sa začala škodoradostne mydliť nejedna ruka. Eurokomisia presadila od roku 2035 postupné ukončenie predaja spaľovacích áut, a to napriek upozorneniam kompetentných, že takýto krok nie je možný – nie sú na to pripravené ani automobilky, ani ich klienti. Teda my, spotrebitelia. A už vôbec nie dobíjacia infraštruktúra.

Tá zrejme nie je dostatočná ani na centrálnej linke Európy Štrasburg – Brusel, po ktorej sa hore-dolu preháňajú osvietení poprední ľudoví komisári Európy.

Tlak automobiliek priniesol ovocie a zrejme dôjde k zrušeniu faktického zákazu konvenčných áut od roku 2035. Eurokomisárov protesty automobiliek zaskočili. Predtým ako presadili katastrofálne zmeny a celú Európu uviazali do kazajky polofunkčných elektromobilov, totiž nemali žiadne informácie o problémoch, ktoré to spôsobí. Lepšie povedané, ignorovali ich. Budovateľ svetlých zajtrajškov sa realitou nikdy nenechá otravovať, obzvlášť ak je v rozpore s jeho fanatickým pseudonáboženským vierovyznaním.

Eurokomisári si však zabudli tento významný ústupok zaviesť do svojej vlastnej flotily. Preto zrejme musel prísť informačný únik do spriazneného média. Ako predpríprava na ústupky.

V článku Politica sa nachádza kresba šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej, ako trpezlivo s hlavou v dlani vyčkáva nad croissantom a malým espressom v kaviarni čerpacej stanice, zatiaľ čo z jej elektropovozu za oknom trčí napájacia hadica. V pozadí v televízii v správach beží upútavka na tému „energetická kríza“.

Je to práve energokríza, ktorá euroúradníkov viedla k presadeniu elektropovozov. Zníženie závislosti od energonosičov z citlivých častí sveta. Keďže za týmto nápadom neboli žiadne skutočné dáta, dopadlo to ako vždy – presne naopak. Niečo podobné, ako keď Nemecko muselo minulé roky náhle aktivovať najšpinavšie uhoľné elektrárne, keďže si zlikvidovalo čistú výrobu z jadra a prešlo na „občasné zdroje energie“, známe pod skratkou OZE. Keďže tie vyrábajú len občas, katastrofu spôsobenú zosypaním elektrickej sústavy museli náhle zachraňovať aktiváciou uhoľných elektrární (jadro už nebolo k dispozícii). Nemci tak mali posledné roky najšpinavšiu výrobu elektriny za posledné desaťročia.

Ako sa vyhnúť marazmu

Flotila áut eurokomisárov navyše zahŕňa veľké bavoráky, ktoré nie sú vhodné na dlhé cestovanie bez dobíjania. Téma nutnosti zastávok (a frustrácie z nich) bola vraj otvorená počas Kolégia komisárov začiatkom roka. Krikľúňom vraj bolo povedané, aby túto starosť riešili s rozpočtovým komisárom Piotrom Serafinom, ktorý má na starosti administratívu.

Nie, téma je zjavne vážna natoľko, aby sa tým zaoberali na vyšších fórach.

Súčasťou článku Politica sú aj takéto vety: alternatívou k otravnému zastaveniu na čerpačkách je údajne pomalšia jazda. „Ale v skutočnosti to nefunguje,“ povedal im na to pod zárukou anonymity jeden úradník pracujúci pre frustrovaného eurokomisára. Taká štreka by mohla trvať až sedem hodín. Často musia jazdiť v noci a zastavovať na čerpačkách v nebezpečných časoch.

Eurokomisári vraj nemôžu cestovať vlakom, pretože musia počas jazdy vybavovať ultradôležité citlivé telefonáty. Aj táto cesta je teda zarúbaná.

Čitateľ, ktorý sa v tejto chvíli radšej mimovoľne presvedčí, či článok nevyšiel prvého apríla, v tejto časti textu už vážne očakáva odporúčanie na spôsob Flinstonovcov.

To, našťastie, neprišlo, ale keď novinári z Politica skúmali, ako by sa dal zložitý problém vyriešiť, najlepšie riešenie zrejme objavil maďarský komisár Olivér Várhelyi. Ten vraj služobné auto počas jazdy opúšťa a tajne preskakuje do normálneho. Investigatívcom z Politica to vraj potvrdili tri zdroje.

Ponúka sa však aj ďalšie alternatívne riešenie. Inšpiráciu môžu frustráti (pardon, eurokomisári) nájsť v svojej šéfke. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je v skutočnosti na rozdiel od vyššie spomenutej kresby od dobíjacích problémov svojich podriadených kolegov ušetrená. Podľa bezpečnostných protokolov musí jazdiť v obrnenom vozidle. Podľa vyjadrenia jej hovorcov zatiaľ nie je k dispozícii žiaden model elektrického obrnenca.

Slovo „zatiaľ“ je kľúčové. Môžeme predpokladať, že sa vynájde zarovno s prvým elektrickým tankom.

Vlastná medicína

Pri ťažkom údele euroúradníkov vám musí prísť ľúto. Nie však toho, že musia piť medicínu, ktorú si sami uvarili a do ktorej vohnali nás ostatných. Ľútosť by malo vzbudzovať ich mentálne nastavenie. Fanaticky presadiť v celej Európe pavedecké pravidlá odtrhnuté od reality, aby následne sami na sebe pochopili ich zvrátenosť, to nemá obdoby hádam ani v dnešnej Číne.

Napriek všetkému by sme mohli eurokomisárov v niečom pochváliť. Na rozdiel od skutočných papalášov – spomenutých v úvode tohto fejtónu – ušľachtilí eurokomisári svojím ťažením proti konvenčným spaľovacím autám uplietli bič aj sami na seba. Majú tak spoločný osud s bežným Európanom, ktorý na rozdiel od takého Číňana kráča dejinami vzad.

Pokrokovým elektromobilom k svetlým zajtrajškom!

Pred týmto sloganom nesmie ujsť ani eurokomisár, a preto mu museli zamoriť autopark. Uznajme, že inak by to pôsobilo naozaj pokrytecky.

Je teda celkom možné, že naši riaditelia Európy o problémoch s týmto druhom povozov naozaj nič nevedeli. Odporcov týchto nápadov zrejme považovali za ruských trollov, krikľúňov, ktorí voči svetlým zajtrajškom nakresleným v bruselských šlabikároch protestujú jednoducho preto, že sú nepriateľmi Západu.

V tomto zmysle je naozaj príhodné, že sa o ťažkostiach, do ktorých zatiahli celú Európu, dozvedeli na vlastnej koži. Náhle aj euroúradník pochopil, o čo tu vlastne ide.

Keďže najväčšie problémy Európy aktuálnej doby súvisia s tým, že riadiace hlavy v Bruseli, ktoré riadia takmer 90 percent legislatívy kedysi slobodných európskych národov, sú polovyšinuté, črtá sa nám zaujímavý model, ktorý by dokázal mnohé v Európe vyriešiť.

V septembri 2022 v dolnosaskom Burgdorfe vlk zožral poníka menom Dolly na rodinnej farme. Zrejme by z toho nebol žiaden humbug – problémy s vlkmi v Nemecku nie sú zďaleka také veľké ako u nás s premnoženými medveďmi útočiacimi na ľudí –, lenže v tomto prípade bolo všetko inak.

Dolly bol obľúbeným poníkom Ursuly von der Leyenovej.

Zrazu sa stalo možným nemožné – úrady povolili odstrel vlka.

Bolo to v čase, keď sme na Slovensku aj pre prísne bruselské nariadenia nesmeli usmrtiť medvede, ktoré zabili ľudí.

Je teda možné, že aj euroúradníci pôsobiaci ako výkvet nejakých mimozemských civilizácií dokážu reagovať na ľudské príčiny, a keď zlezú zo slonovinovej veže, majú dokonca bežné ľudské reflexy.

Tento princíp by sa tak mohol zaviesť aj v širších témach. Ak euroúradníci prinútia občanov Únie proti ich vôli stavať obrie veterné turbíny, pretože sú predvojom úžasného pokroku civilizácie – pričom ignorujú základné fakty o ich neefektivite a devastácii zdravia a životného prostredia –, možno by pomohlo, keby si každý euroúradník musel postaviť takúto pokrokovú obludu na vlastnej záhrade. Aby pochopil tú radosť, ktorú chce indoktrinovať iným.