Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Miliardy pre Gatesovcov Buffet stopol pre väzby na Epsteina

Warren Buffett, predseda investičnej spoločnosti Berkshire Hathaway, nateraz upustil od svojho obvyklého polročného daru niekoľkých miliárd dolárov Nadácii Gatesovcov.

Podľa denníka Wall Street Journal čaká na výsledky preverovania väzieb na zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Nadácia čelí kontroverziám pre spojenie predsedu Billa Gatesa s Epsteinom. Zverejnenie e-mailov ministerstvom spravodlivosti USA taktiež odhalilo komunikáciu medzi Epsteinom a zamestnancami nadácie.

Predseda Berkshire Hathaway daroval nadácii za dve desaťročia viac než 47 miliárd dolárov v akciách.

Spoluzakladateľ Microsoftu, 70-ročný Bill Gates, si pošpinil povesť po tom, ako ministerstvo spravodlivosti vo februári zverejnilo spisy o Epsteinovi. Gatesa zatiaľ neobvinili zo žiadnych trestných činov. Opakovane vyjadril ľútosť nad spojením s Epsteinom a poprel, že by trávil čas s obeťami sexuálneho zneužívania alebo bol svedkom jeho trestného konania.

Generálny riaditeľ organizácie Gatesovcov Mark Suzman najal externú kontrolu, ktorej zistenia očakávajú v lete. Závery budú zrejme podstatné pre Buffetta, ktorý odkladá rozhodnutie o darovaní na neskorší termín v tomto roku.

Ani jedna zo spoločností sa k téme nevyjadrila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre útoky na rafinérie zvažuje Rusko návrat k palivu nižšej kvality

Rusko by mohlo dočasne povoliť spoločnostiam vyrábať benzín a naftu nižšej kvality a zároveň umožniť dovoz menej kvalitných produktov.

Podľa denníka Kommersant, ktorý sa odvoláva na návrh vládneho dokumentu, ide o snahu krajiny zmierniť palivovú krízu uprostred útokov Ukrajiny na jej rafinérie.

Krajina môže na jeden rok, konkrétne do júla 2027, povoliť výrobu a dovoz benzínu a nafty normy Euro-2 s vyšším obsahom síry, ktoré sú v krajine zakázané od roku 2013.

Ukrajina v piatom roku vojny zintenzívnila útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. To spôsobilo rozsiahly nedostatok pohonných hmôt a prudký nárast ich cien. Kyjev sa týmto spôsobom snaží prinútiť Moskvu, aby si sadla k rokovaciemu stolu.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu na stretnutí s vládnymi ministrami a ďalšími predstaviteľmi uznal, že útoky ukrajinských dronov skutočne spôsobili v niektorých regiónoch nedostatok paliva. Zároveň však vyhlásil, že Rusko sa touto situáciou zaoberá.

(reuters, max)

Minúta  |  

Skupina iránskych expertov odcestuje do Kataru

Delegácia iránskych odborníkov tento týždeň odcestuje do katarskej Dauhy, kde bude rokovať o implementácii memoranda o porozumení, ktoré Teherán podpísal so Spojenými štátmi začiatkom mesiaca, informuje agentúra AFP.

„Delegácia odborníkov z Iránskej islamskej republiky odcestuje do Dauhy neskôr tento týždeň,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Potvrdil, že cieľom návštevy budú rozhovory o memorande. „Ešte sme nevstúpili do fázy rokovaní o konečnej dohode,“ povedal Bakájí a dodal, že „v najbližších dňoch nebudeme mať žiadne rokovania s americkou stranou na žiadnej úrovni“.

Hovorca iránskej diplomacie tak poprel tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pár hodín predtým na platforme Truth Social vyhlásil, že Irán požiadal o stretnutie s USA, ktoré sa bude konať v utorok v Katare. O plánovanom stretnutí predstaviteľov USA a Iránu v nedeľu s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval portál Axios a vyhlásenia potvrdila aj stanica CNN.

Ešte pred Trumpovým príspevkom námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbábádí uviedol, že na tento týždeň nie sú naplánované žiadne technické stretnutia pracovných skupín. Memorandum o porozumení medzi Iránom a USA otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode.

Napriek tomuto dokumentu americká armáda v piatok útočila na Irán v reakcii na dronový útok na obchodnú loď v Hormuzskom prielive, z ktorého Washington obviňuje Teherán. Irán následne útočil na ciele v Bahrajne a Kuvajte.

Americké médiá v nedeľu s odvolaním sa na vysokopostavených amerických predstaviteľov informovali, že obe strany súhlasili so zastavením vzájomných útokov. Prvé kolo rokovaní USA a Iránu sa uskutočnilo 21. júna vo Švajčiarsku. Sprostredkovatelia z Pakistanu po jeho ukončení oznámili, že obe strany sa dohodli na pláne krokov, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu konečnej dohody do 60 dní.      

(tasr, afp)  

Minúta  |  

Guterres varuje pred dôsledkami rozširovania osád

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil „neúnavné“ rozširovanie izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Vo svojej štvrťročnej správe uviedol, že tento vývoj prispieva k najväčšej kríze vysídľovania na tomto území od roku 1967.

Podľa Guterresa rast počtu osád vedie k eskalácii násilia a obmedzuje Palestínčanom prístup k ich územiu. Zároveň podľa neho upevňuje izraelskú okupáciu, podkopáva právo Palestínčanov na sebaurčenie a ohrozuje vznik plne nezávislého, súvislého a suverénneho palestínskeho štátu.

Generálny tajomník zároveň varoval pred plánovanou výstavbou v oblasti E1. Nové osady by podľa neho fakticky prerušili spojenie medzi severnou a južnou časťou Západného brehu Jordánu, čo by malo vážne dôsledky pre územnú súvislosť okupovaného palestínskeho územia a predstavovalo by existenciálnu hrozbu pre dvojštátne riešenie.

Správa zároveň kritizuje beztrestnosť násilia izraelských osadníkov a upozorňuje, že k útokom často dochádza za prítomnosti alebo s podporou izraelských bezpečnostných síl.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Venezuela po zemetrasení hlási už najmenej 1 719 mŕtvych

Počet obetí minulotýždňového dvojitého zemetrasenia vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 1 719, oznámil v pondelok predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez.

Rodríguez zároveň uviedol, že v dôsledku dvoch ničivých otrasov s magnitúdami 7,2 a 7,5 utrpelo zranenia 5 034 osôb, uviedli agentúra AFP a televízia CNN. Nezvestné sú podľa jeho slov stále desaťtisíce ľudí.

Geologický úrad Spojených štátov (USGS) uvádza, že je 44-percentná šanca, že konečný počet obetí prekročí hranicu 10-tisíc. Zemetrasenie ovplyvnilo najmenej 22 619 ľudí. Úplne sa zrútilo 189 budov.

Od stredajšieho zemetrasenia bolo vo Venezuele zaznamenaných 609 dotrasov, uviedol Rodríguez. Jeden z nich so silou 4,6 zasiahol v pondelok Caracas a štát La Guaira, no nespôsobil žiadne väčšie škody.

(tasr, afp, cnn)

Minúta  |  

Rezort financií čaká v budúcom roku mierne zrýchlenie ekonomiky

Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť o 1,5 percenta HDP, čo je viac, než sa očakáva vo Francúzsku, v Nemecku aj v priemere eurozóny. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií.

Rezort upozorňuje, že ekonomiku brzdia najmä nepriaznivý vývoj v Európe, obchodné vojny, clá USA, vojna v Iráne a problémy hlavných obchodných partnerov Slovenska.

Inflácia by mala tento rok dosiahnuť 3,9 percenta, budúci rok klesnúť na 2,7 percenta a v roku 2027 by sa inflácia potravín bez nápojov mohla dostať pod jedno percento. Reálne mzdy by mali v roku 2027 vzrásť o 1,4 percenta.

Ministerstvo zároveň zlepšilo výhľad daňových a odvodových príjmov. Výnos DPH by mal byť v roku 2026 oproti februárovej prognóze vyšší o 128 miliónov eur vďaka silnejšiemu výberu dane a legislatívnym opatreniam.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.