Preskočiť na obsah
  |  

Cena ropy padá, ECB zrejme odloží zvyšovanie úrokov

Neočakávane rýchly pokles cien energií v uplynulom týždni znížil tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby v budúcom mesiaci zvýšila úrokové sadzby. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters však argumenty za malé zvýšenie o čosi neskôr zostávajú pevné.

ECB zvýšila sadzby tento mesiac, aby zabránila nárastu cenových očakávaní po zdražení ropy pre vojnu s Iránom.

Ceny ropy na budúce dodávky už klesli pod úroveň, ktorú banka predpokladala aj vo svojom miernejšom scenári. Obavy z nedostatku palív sa ukázali ako mylné, keďže Saudská Arábia zvýšila produkciu a Čína spotrebovala menej ropy. Ceny silno nereagovali ani na víkendovú eskaláciu konfliktu medzi Iránom a USA.

Zvýšenie sadzieb v septembri zostáva najpravdepodobnejšie, no kľúčové budú stredajšie údaje o júnovej inflácii. Ak klesne z 3,2 percenta, bude lepšie počkať do septembra.

Negatívne prekvapenie by však posilnilo argumenty za zvýšenie už v júli. Finančné trhy momentálne vidia len tretinovú šancu na júlové zvýšenie sadzieb, plne ho očakávajú až v októbri.

ECB má za cieľ dvojpercentnú infláciu, pričom klesajúce cenové očakávania spotrebiteľov a firiem nahrávajú vyčkávaniu. Sekundárne účinky prudkého nárastu cien ropy do širšej ekonomiky sú zatiaľ zanedbateľné. Banka zasadá najbližšie 23. júla.

(reuters, max)

  |  

Vatikán kritizuje EÚ za dvojitý meter prístupu k vojnám

Šéf vatikánskej doktríny kardinál Víctor Manuel Fernández obvinil podľa Politica Európsku úniu zo selektívneho uplatňovania medzinárodného práva.

Vyhlásil to na úvod konferencie kardinálov o vojne, ktorú zvolal pápež Lev XIV. s cieľom preskúmať globálnu „kultúru moci“ a prehodnotiť tradičnú doktrínu spravodlivej vojny.

Podľa pápeža sa táto doktrína príliš často používa na ospravedlnenie vojenských akcií, čo ho už priviedlo do konfliktu s americkým viceprezidentom JD Vanceom po spochybnení útokov v Iráne.

Fernández argumentoval, že vlády uplatňujú morálne princípy podľa politickej pohodlnosti. Úniu obvinil z nekonzistentnosti, keďže „na jednu krajinu uvalila sankcie a inej posiela zbrane, no pri iných, brutálnejších inváziách tak nekoná“.

Skonštatoval, že obavy sa zredukovali na ekonomické záujmy a krajiny natiahli koncept sebaobrany na nepoznanie. Ako príklad uviedol Rusko či USA, ktoré sebaobranou ospravedlňujú intervencie od Ukrajiny po Blízky východ: „Už neexistuje skutočný a stabilný rámec pravdy a hodnôt.“

Kardinál preto žiada chápať sebaobranu v najprísnejšom zmysle a odmietnuť preventívnu vojnu. Mnohé pracovné skupiny kardinálov sa zhodli na potrebe prekročiť tradičnú doktrínu.

Pápež Lev XIV. privítal tieto rady a zaviazal sa prehodnotiť učenie Cirkvi o sebaobrane s potrebnou teologickou a pastoračnou dôslednosťou.

(max)

  |  

Labouristi chcú znížiť náklady na azylantov poplatkami za ubytovanie

Žiadatelia o azyl v Británii možno budú musieť štátu zaplatiť približne 11 500 eur za ubytovanie a základné živobytie, kým budú mať nárok na usadenie. Vláda to podotkla v rámci úsilia o odrádzanie od nelegálnej migrácie.

Podľa ministerky vnútra Šabany Mahmúdovej reformy navrhli tak, aby znížili zaťaženie daňových poplatníkov.

Poplatky by platili iba dospelí, ktorí si to môžu dovoliť. Ochranné opatrenia by zabránili ich uvrhnutiu do chudoby. Pravidlá by zároveň neuplatňovali spätne.

Imigrácia patrí k najdiskutovanejším témam britskej politiky a vyvoláva obavy voličov aj protesty. Stredoľavá Labouristická strana zintenzívnila úsilie o zastavenie legálneho i nelegálneho príchodu migrantov, čím reaguje na vzostup strany Reform UK Nigela Faragea, ktorá sľúbila deportovať až 600-tisíc žiadateľov o azyl.

Opatrenia prichádzajú v politicky citlivom momente pre labouristov, ktorí čelia vnútorným rozporom a neistote po odstúpení Keira Starmera.

Ministerstvo vnútra odhaduje náklady na ubytovanie v priemere na 27 eur na osobu za noc v dočasnom ubytovaní a 167 eur v hoteloch plus týždenné diéty. Celkové ročné náklady na podporu žiadateľov o azyl dosiahli minulý rok približne 4,6 miliardy eur.

(reuters, max)

  |  

Výpovedná hodnota jednotiek v ére AI klesá, vraví šéf Edulabu

Vysvedčenia ani známky zo škôl nezmiznú, zmeniť sa však musí to, čo vlastne hodnotia. Zdôraznil to Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie Edulab, ktorá v procese kurikulárnej reformy vzdeláva riaditeľov a učiteľov základných škôl. Reagoval tak na koniec školského roka a výrazný vplyv umelej inteligencie (AI) na školstvo.

Podľa Machaja klesá výpovedná hodnota jednotky, ak znamená len to, že žiak vie zopakovať informácie, ktoré si dnes dokáže za pár sekúnd vyhľadať alebo spracovať pomocou AI. V ére umelej inteligencie bude oveľa dôležitejšie hodnotiť schopnosť pracovať s informáciami, kriticky myslieť, argumentovať, spolupracovať či riešiť problémy.

Školy by preto mali viac využívať formatívne hodnotenie. „Namiesto toho, aby sme sa sústredili len na výsledok jednej písomky alebo skúšky, by sme mali sledovať aj samotný proces učenia a pokrok žiaka počas celého roka,“ povedal s dôvetkom, že dobrá spätná väzba ukáže silné stránky žiaka aj oblasti na zlepšenie.

Riaditeľ Edulab tvrdí, že školy na éru umelej inteligencie nie sú úplne pripravené a na zachovanie zmyslu vysvedčení treba zmeniť spôsob výučby aj hodnotenia. Učiteľov je nutné systematicky podporovať. Samotné licencie na AI nestačia, kľúčové je kvalitné vzdelávanie pedagógov, aby vedeli tieto nástroje zmysluplne využívať.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj sa vysmial Putinovi a hovorí o precíznej reakcii Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vysmial ruskému vojenskému úsiliu a vyhlásil, že Kremeľ za viac ako štyri roky už 15-krát stanovil a následne odložil termín na dobytie štyroch regiónov na východe Ukrajiny – Donecka, Luhanska, Záporožia a Chersonu. Ak Rusko vojnu neukončí, bude musieť podľa neho termín opäť posunúť.

Zelenskyj tak reagoval na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý predtým odmietol ukrajinský návrh na upustenie od útokov na diaľku a obmedzenie bojov.

Putin to označil za úskok na zmiernenie tlaku na kyjevskú armádu a potvrdil, že ruské sily budú pokračovať v snahe o úplné dobytie spomínaných štyroch oblastí.

Podľa Zelenského Putin nerozumie pocitom Rusov stojacich v radoch na palivo, čo je priamym dôsledkom ukrajinských útokov na ciele v ropnom priemysle: „Toto je priamy dôsledok vojny. Jeden z mnohých dôsledkov. Je to zároveň jeden príklad toho, ako Ukrajina reaguje – precízne, nie terorizmom.“

Hlava ukrajinského ľudu dodala, že Rusko doteraz vždy odmietlo všetky návrhy na ukončenie vojny. Neopomenula zároveň odkázať nemobilizovaným Rusom, ktorí čakajú v radoch na benzín, aby si dobre premysleli, čo ich čaká.

(reuters, max)

  |  

Šefčovič s čínskym ministrom riešili rastúci obchodný deficit

Komisár Európskej únie pre obchod Maroš Šefčovič sa v pondelok v Bruseli stretol s čínskym ministrom obchodu Wangom Wentaom. Rozhovory označil za intenzívne, sústredené a konštruktívne.

Šefčovič vyhlásil, že tímy majú dostatok času na dosiahnutie hmatateľných výsledkov do októbra, keď má odcestovať do Pekingu na pozvanie Wanga.

„Čínsky export do EÚ neustále rastie, zatiaľ čo náš podiel na trhu v Číne sa neustále zmenšuje. Tento trend nie je udržateľný a status quo nie je možný,“ zhodnotil eurokomisár.

Obe strany preto zriadili skupiny na diskusiu o obchodnej bilancii, kontrole vývozu, duševnom vlastníctve a reforme Svetovej obchodnej organizácie. Za pozitívne označil ubezpečenia Číny, že kontroly vzácnych zemín nenarušia dodávateľské reťazce EÚ.

Čínske ministerstvo obchodu uviedlo, že Wang vyjadril obavy z návrhu dokumentu Únie o kybernetickej bezpečnosti a dokumentu o priemyselnom akcelerátore. Zopakoval, že Brusel by nemal vnímať Čínu ako koreň svojich problémov.

Lídri EÚ požiadali Komisiu, keďže má na starosti obchodné vzťahy bloku, o výsledky, keďže čínsky obchodný prebytok s EÚ dosiahol vlani výšku 360,6 miliardy eur (medziročný nárast o 15 percent) a za prvé štyri mesiace tohto roka vzrástol o ďalších desať percent.

(reuters, max)