Riaditeľka Linky detskej istoty (LDI) Táňa Ivanič Rybanská pre Štandard podotýka, že obdobie odovzdávania vysvedčení je pre rodiny časom, keď sa bilancuje celoročné úsilie. Veľa detí a mladých ľudí si ho však spája s veľkými obavami z očakávaní dospelých.
Nejde ani tak o strach zo známok, ale z reakcie dospelých. „Dajte dieťaťu najavo, že ho doma nečaká krik, ponižovanie ani odmietnutie, ale rozhovor a podpora. Aj náročné výsledky sa riešia ľahšie v atmosfére prijatia a bezpečia,“ odporúča psychologička LDI Lucia Chamutyová.
„Chceli by sme rodičom pripomenúť, že známky hovoria len o aktuálnom školskom výkone, no nedefinujú hodnotu dieťaťa ako človeka. Otvorený rozhovor, pochopenie a podpora zo strany rodičov sú tým najdôležitejším základom na zvládnutie akýchkoľvek školských ťažkostí,“ vraví riaditeľka Ivanič Rybanská.
Útek z domu pre zlé známky
Lea Vilhanová, hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ), pre Štandard uvádza, že vysvedčenia síce odzrkadľujú celoročnú prácu detí, ale známky vždy nezodpovedajú očakávaniam rodičov a detí.
„Z dlhodobej policajnej praxe vyplýva, že obava z negatívnej reakcie rodičov na horšie školské výsledky môže u niektorých detí vyvolať strach, stres a v krajnom prípade viesť aj k úteku z domu,“ potvrdzuje Vilhanová.
Útek z domu podľa nej nikdy nič nevyrieši. Naopak, dieťa sa môže vystaviť riziku úrazu alebo sa stať obeťou trestného činu či iného protiprávneho konania.
Pre Linku detskej istoty je koniec školského roka už tradične obdobím výrazného nárastu hovorov a online konverzácií na tému stresu, úzkosti a strachu zo školského hodnotenia. „Najväčším zdrojom obáv často nie je výsledok vysvedčenia, ale obavy z reakcie rodičov,“ prízvukuje aj riaditeľka Ivanič Rybanská.
Pre možné negatívne dôsledky neprimeraných reakcií na známky polícia vyzýva rodičov, aby sa vyhli trestom a namiesto nich stavili na otvorenú komunikáciu, pochopenie a podporu. Rozhovor je tým najlepším riešením.
„Dieťa potrebuje vedieť, že ani menej úspešné vysvedčenie nie je dôvodom na strach či neriešiteľným problémom,“ vysvetľuje Vilhanová.
Čo hodnotia známky
Podľa riaditeľa neziskovej organizácie Edulab Jána Machaja je vysvedčenie len výsledkom toho, ako učitelia učia a hodnotia počas roka. „Ak chceme, aby malo zmysel aj v ére umelej inteligencie, musíme zmeniť spôsob výučby aj hodnotenia,“ konštatuje Machaj.
Po nástupe novej kurikulárnej reformy treba podľa neho predovšetkým zmeniť to, čo známky hodnotia.
„Ak jednotka znamená len to, že žiak vie zopakovať informácie, ktoré si dnes vie za pár sekúnd nájsť alebo si ich pomôže spracovať umelou inteligenciou, jej výpovedná hodnota, prirodzene, klesá,“ poznamenáva riaditeľ organizácie, ktorá vzdeláva riaditeľov a učiteľov základných škôl v procese reformy.
Za oveľa dôležitejšie na hodnotenie pokladá schopnosť pracovať s informáciami, kriticky myslieť, argumentovať, spolupracovať či riešiť problémy.
Machaj ozrejmuje, že školy by mali oveľa viac využívať formatívne hodnotenie. To znamená, že pedagogický zbor by mal viac prihliadať na proces učenia a pokrok žiaka počas celého roka a nesústrediť sa len na výsledok jednej písomky či skúšky. Takáto spätná väzba podľa neho poskytne žiakovi aj rodičom oveľa viac informácií než známka.
Ako reagovať na vysvedčenie
Linka detskej istoty odporúča pri vysvedčeniach na lepšie zvládnutie emócií vytvoriť rodinnú atmosféru bezpečia a vzájomného porozumenia.
Výsledky dieťaťa nie sú podľa psychologičky LDI Lucie Chamutyovej vysvedčením rodiča. Upozorňuje, že ak sa rodič cíti osobne dotknutý alebo nedostatočný, môže reagovať príliš emotívne a stratiť zo zreteľa potreby dieťaťa.
Naopak, potomkovi treba dať najavo, že ho rodič prijíma bez ohľadu na známky. Mal by reagovať pokojne a s nadhľadom, bez vyvolávania strachu a výčitiek.
„Dieťa potrebuje vedieť, že jeho hodnota nezávisí od výsledkov v škole. Známky môžu hovoriť o školskom výkone, nie o tom, aké je ako človek,“ vraví psychologička, ktorá odporúča pokojný rozhovor bez stresu a časového tlaku, ktorý vytvára priestor na vzájomné porozumenie.
Dôležitý je podľa nej aj záujem o prežívanie dieťaťa. „Niekedy dieťa potrebuje viac vypočutie než hodnotenie,“ spresňuje Chamutyová s tým, že rodič by sa mal najskôr spýtať dieťaťa, ako vníma svoje vlastné výsledky, predtým, než ho sám zhodnotí.
Rodičia školopovinných žiakov by mali pripomínať dieťaťu, v čom je šikovné, čo sa mu darí a na čo môže byť hrdé, a tým podporiť jeho schopnosť oceniť samo seba. Aj snaha si podľa nej zaslúži uznanie. „Škola zachytáva len časť schopností a talentov,“ konštatuje Chamutyová.
Kde nájde dieťa pomoc
Ako opäť uvádza hovorkyňa Prezídia PZ Vilhanová, keďže začiatok letných prázdnin prináša viac voľného času, cestovania, športových aktivít či pobytu pri vode, ktoré so sebou nesú aj rizikové situácie, rodičom polícia odporúča venovať zvýšenú pozornosť tomu, kde a s kým ich deti trávia svoj voľný čas.
„Ak má zákonný zástupca dôvodné podozrenie, že sa maloletá osoba nachádza v ohrození alebo sa bez vysvetlenia nevrátila domov a nekontaktuje svojich blízkych, je potrebné bezodkladne kontaktovať políciu,“ spresňuje hovorkyňa Prezídia PZ s dôvetkom, že polícia začína pátranie hneď, a nie až po uplynutí 24 hodín od nahlásenia nezvestnosti.
Vilhanová na záver dodáva, že deti či mladiství nemajú zabudnúť na to, že v prípade problému nemusia zostať sami. „Ak sa ocitnete v náročnej životnej situácii alebo potrebujete pomoc, obráťte sa na svojich rodičov, blízku či inú dôveryhodnú dospelú osobu,“ radí.
Mládež môže v prípade ohrozenia či naliehavej situácie kontaktovať okrem polície aj Linku detskej istoty, kde môžete nájsť podporu a radu. Na linke budú pre deti, mládež, ale aj dospelých v záujme detí k dispozícii psychológovia a poradcovia nonstop, bezplatne a anonymne.
