Následne však Zelenskyj zmenil tému a Zalužnému povedal, že situácia na fronte sa v poslednom období vyvíja pre Ukrajinu priaznivo, čo otvára okno príležitostí na organizáciu prezidentských volieb.

Aby sa predišlo vnútorným rozkolom, je potrebné „zabrániť rizikám vyplývajúcim z konfrontácie medzi Zelenským a Zalužným“, vysvetlila účel porady Ukrajinská pravda.

Zdroje najčítanejšieho ukrajinského denníka prezradili aj to, že Zelenského kancelária pripravila exveliteľovi niekoľko alternatív – od rôznych diplomatických pozícií až po kreslo predsedu vlády. Zalužného priama odpoveď však spôsobila, že ukrajinský prezident túto tému ani neotvoril.

Reprezentant ukrajinského národa v Londýne svojmu nadriadenému povedal, že „nikdy netúžil“ po politickej kariére, ale „nechce sklamať dôveru“ tých, ktorí vyjadrili ochotu voliť ho v predbežných prieskumoch. 

Už predtým sa na Bankovej (kyjevská ulica s oficiálnym sídlom prezidenta, poznámka redakcie) rozpútali diskusie o organizácii prezidentských volieb, ktoré sa naposledy konali v roku 2019. V nich vyhral Zelenskyj, ktorému sa mandát skončil v roku 2024, no poslanci Verchovnej rady jeho funkčné obdobie predĺžili „do ukončenia vojnového stavu“.

Pokračujúca ruská invázia tak Zelenského pripevnila k prezidentskému kreslu, on sám však začal diskutovať o voľbách ako prvý. Ukrajinská pravda nedávno informovala o Zelenského porade s novým šéfom kancelárie a exveliteľom vojenskej rozviedky HUR Kyrylom Budanovom a jeho pravou rukou Olehom Tatarovom.

Vracia sa vyzývateľ?

Budanov sa ako dlhoročný predstaviteľ tajnej služby, ktorá ako prvá bombardovala ruské rafinérie ďaleko za frontovou líniou, opakovane vyhýbal odpovedi na otázku o svojej potenciálnej kandidatúre.

Zelenskyj však pociťuje obavy najmä pre nedávne interné prieskumy, ktoré si podľa Ukrajinskej pravdy „objednala Banková“.

Z nich vyplýva, že Zelenského popularita po snahe ovládnuť protikorupčné orgány a korupčných škandáloch prestala klesať a drží sa na úrovni približne 34 percent obyvateľov. Zalužného podpora je na úrovni 28 percent, kým Budanovova približne 14 percent.

Úroveň Zelenského popularity nedosahuje nadpolovičnú väčšinu potrebnú na víťazstvo v prvom kole. Ani v druhom kole nič negarantuje prezidentovi víťazstvo nad vyzývateľmi z radov generality. Aj Zalužného rating má klesajúcu tendenciu odvtedy, čo po tlaku z prezidentskej kancelárie rezignoval na post vrchného veliteľa a odišiel do Londýna. Týmto spôsobom tak povestne „zišiel z očí“ ukrajinskej verejnosti.

Ešte vlani vo februári sa však generál javil ako prvá voľba pre viac ako 27 percent opýtaných, v súčasnosti naopak stúpa hviezda generála Budanova.

Zelenského rating klesal najmä od leta minulého roka, keď podriadil Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špeciálnu protikorupčnú prokuratúru (SAP) generálnej prokuratúre, ktorá bola v tom čase terčom vyšetrovania. Po niekoľkých dňoch zákon zrušili. Prezidentovej popularite však ďalej uškodila rozsiahla korupčná kauza týkajúca sa jeho blízkych spolupracovníkov.

Exminister energetiky Herman Haluščenko a bývalí Zelenského kolegovia z filmového priemyslu Timur Mindič a Olexandr Cukerman v rámci kauzy Midas figurujú ako podozriví zo založenia úplatkárskej siete, jej stredobodom však bol Budanovov predchodca Andrij Jermak.

Tento vývoj udalostí zásadne oslabil Zelenského popularitu, čo podľa Ukrajinskej pravdy otvorilo dvere generálom, ktorí sa možno na jeseň budú uchádzať o prezidentskú stoličku.

Ochota súčasného prezidenta zorganizovať voľby však vyjadruje aj rastúci optimizmus na Bankovej, že vojna sa vyvíja priaznivým smerom pre Ukrajinu a krajina sa zrejme dokáže ubrániť rovnako efektívne aj pod vedením nového prezidenta.