Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Teherán chce po prímerí vyberať poplatky cez Hormuz

Irán trvá na tom, že chce získať medzinárodné uznanie svojej kontroly nad Hormuzským prielivom vrátane práva vyberať poplatky od lodí vstupujúcich do Perzského zálivu alebo z neho odchádzajúcich. Podľa dvoch vysokopostavených iránskych zdrojov je pripravený svoje požiadavky presadiť aj silou.

Na základe dočasnej dohody so Spojenými štátmi, ktorá ukončila trojmesačný konflikt, Irán súhlasil, že počas 60 dní umožní lodiam preplávať prielivom bez poplatkov. Tvrdí však, že dohoda mu ponecháva právo rozhodovať o tom, ktoré plavidlá môžu prielivom prejsť a akou trasou.

Ak sa dočasná dohoda nepredĺži, Teherán plánuje od polovice augusta začať vyberať poplatky za prechod. Ich výšku zatiaľ nezverejnil. Irán zároveň oznámil, že nebude pokračovať v rokovaniach s Washingtonom o ďalších sporných otázkach, kým nebude jeho kontrola nad prielivom formálne uznaná.

Spojené štáty takýto výklad odmietajú. Prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že cez Hormuz sa nebudú vyberať žiadne poplatky, pokiaľ o tom nerozhodne Washington. Minister zahraničných vecí Marco Rubio dodal, že žiadna krajina nemá právo blokovať medzinárodnú vodnú cestu ani spoplatňovať jej využívanie. Odborníci upozorňujú, že spor môže opäť prerásť do ozbrojenej konfrontácie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vláda schválila akčný plán riadenia azylu a migrácie do roku 2030

Akčný plán k Národnej stratégii SR pre riadenie azylu a migrácie do roku 2030 stojí na troch pilieroch – bezpečnosti a kontrole hraníc, podpore legálnej migrácie a integrácie a medzinárodnej ochrane. Dokument, ktorý v stredu schválila vláda, rozpracúva stratégiu do desiatich cieľov a konkrétnych opatrení.

Na jeho príprave sa podieľali Medzinárodná organizácia pre migráciu, viaceré ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie. Medzi hlavné ciele patrí kontrola vonkajších hraníc a boj proti nelegálnej migrácii, efektívny návratový mechanizmus a readmisná spolupráca, pripravenosť na nepredvídané udalosti, riadenie migrácie či komunikácia o azyle a migrácii.

Rezort vnútra zároveň upozornil na riziká pri realizácii plánu. Okrem legislatívnych a inštitucionálnych prekážok môže jeho napĺňanie ohroziť aj nedostatok financií. Riziko podľa ministerstva vyplýva z neistoty zdrojov zo štátneho rozpočtu aj z možných zmien vo financovaní z fondov Európskej únie.

Vláda zároveň uložila ministrovi vnútra, aby do konca novembra v spolupráci s ministrami zahraničných vecí a financií pripravil Národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc na roky 2027 až 2030.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európu čaká zima s najnižšími zásobami plynu za viac ako 15 rokov

Európska únia by mohla vstúpiť do nadchádzajúcej vykurovacej sezóny s najnižšími zásobami plynu za najmenej 15 rokov, píše Financial Times.

Analytická spoločnosť Wood Mackenzie odhaduje, že zásobníky budú na konci obdobia dopĺňania zásob, ktoré trvá od apríla do októbra, naplnené len na 76 percent.

Nízky stav zásob súvisí s chladnou zimou aj výpadkami dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) počas vojny medzi USA a Iránom. Konflikt narušil prepravu cez Hormuzský prieliv a obmedzil produkciu v Katare a Spojených arabských emirátoch.

Európska komisia však tvrdí, že súčasné zásoby nepredstavujú bezprostredné riziko pre energetickú bezpečnosť. Členským štátom odporučila naplniť zásobníky na 80 percent, prípadne aspoň na 75 percent. V predchádzajúcich rokoch bol cieľ 90 percent.

Analytici upozorňujú, že ak sa dodávky LNG z Perzského zálivu neobnovia dostatočne rýchlo, Európu môžu počas zimy zasiahnuť výraznejšie cenové výkyvy.

Situáciu môže skomplikovať aj plánovaný zákaz dovozu ruského LNG od januára 2027, ktorý dnes tvorí približne 14 percent dovozu skvapalneného plynu do EÚ.

(ft, est)

Minúta  |  

Poľsko sa pripravuje na možné ruské provokácie proti Ukrajincom

Poľské tajné služby sa pripravujú na možné sabotážne operácie Ruska, ktorých cieľom by mohlo byť vyhrotenie napätia medzi Poliakmi a Ukrajincami. Pre rozhlasovú stanicu RMF FM to uviedol minister koordinujúci činnosť poľských tajných služieb Tomasz Siemoniak.

Vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom sa zhoršili po rozhodnutí prezidenta Karola Nawrockého odňať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Dôvodom bol spor o pomenovanie jednotky ukrajinskej armády podľa povstalcov obviňovaných z masakrov Poliakov počas druhej svetovej vojny.

Rusko podľa Siemoniaka v uplynulých týždňoch zintenzívnilo informačnú vojnu proti Poľsku. Trolovia a boti sa podľa neho snažia prehlbovať spory a ovplyvňovať diskusie na internete.

Minister upozornil, že Moskva sa usiluje o čo najväčšie napätie medzi Poľskom a Ukrajinou. Za reálne označil aj možné provokácie vrátane útoku na Ukrajincov žijúcich v Poľsku, ktorý by mohol ešte viac vyhrotiť situáciu.

Tvrdí, že poľské služby zaznamenali záujem osôb napojených na ruské tajné služby o objekty dôležité pre poľsko-ukrajinskú spoluprácu. Nejde pritom len o vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru, ale aj o organizácie poskytujúce pomoc Ukrajine.

Siemoniak dodal, že západné spravodajské služby sa obávajú aj ruských hybridných či dokonca priamych útokov proti Poľsku a pobaltským štátom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Výrazne stúpol počet pacientov odoslaných k špecialistovi

Počet pacientov odoslaných na vyšetrenie k špecialistovi vlani dosiahol najvyššiu úroveň a prekonal aj hodnoty spred pandémie. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o vývoji v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie na roky 2014 až 2030 za rok 2025, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie.

Ministerstvo zdravotníctva pripomenulo, že počas pandémie v rokoch 2020 a 2021 počet odporúčaní klesol, od roku 2022 však opäť rastie. Celková návštevnosť lekárov vlani mierne klesla, no dlhodobo zostáva stabilná a vyššia ako priemer krajín OECD.

Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých dosiahol 56 rokov a pediatrov 58 rokov, čo výrazne prevyšuje cieľ 40 rokov. Počet lekárov mierne vzrástol, počet sestier sa prakticky nemení a naďalej zaostáva za priemerom OECD.

Správa zároveň poukazuje na rast počtu ukončených hospitalizácií, ktoré sú však stále pod úrovňou spred pandémie. Opäť pribúdajú aj hospitalizácie pre srdcovo-cievne ochorenia. Spotreba antibiotík po poklese v roku 2023 zostáva nestabilná a dlhodobo sa odchyľuje od cieľov.

Rezort upozornil aj na rast výdavkov na farmaceutické produkty a pomalý rozvoj elektronického zdravotníctva, ktoré vo viacerých oblastiach naďalej stagnuje.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kyjev hlási ďalšie útoky hlboko na ruskom území

Ukrajina pokračuje v útokoch na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. Prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu oznámil zásah ropnej rafinérie v meste Ufa, vzdialenom viac ako 1 300 kilometrov od frontovej línie. Išlo už o druhý útok na tento objekt.

„Každý deň realizujeme náš plán dlhodobých ukrajinských sankcií. Je to úplne spravodlivá odpoveď na všetko, čo Rusko pácha proti nám,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Informoval aj o útoku na – podľa jeho slov – strategický vojensko-priemyselný závod v ruskej Penzenskej oblasti, približne 600 kilometrov od frontu. Ukrajinský generálny štáb priblížil, že podnik patriaci štátnej korporácii Roskosmos vyrába senzory pre riadené strely a balistické rakety, komponenty leteckej avioniky aj zariadenia pre prieskumné satelity.

Ukrajinská armáda zároveň oznámila útoky na dva mosty v Ruskom okupovaných častiach Doneckej a Luhanskej oblasti a na logistický prechod v Doneckej oblasti.

Ministerstvo obrany ozrejmilo, že ukrajinské sily v júni zasiahli 11 ruských ropných rafinérií, logistické palivové zariadenia, vojenské továrne aj ďalšie ciele. Bezpečnostná služba SBU navyše oznámila útok na hangáre s ruskými stíhačkami na letisku na anektovanom Kryme. Minulý týždeň Zelenskyj schválil 40-dňovú kampaň s cieľom prinútiť Rusko ukončiť vojnu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.