Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na väčšine Slovenska sa zvýšil stupeň výstrah pred búrkami

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zvýšil na väčšine Slovenska stupeň výstrahy pred búrkami z prvého na druhý. Druhý stupeň platí v celom Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, vo väčšine Trnavského a Bratislavského kraja a v niektorých okresoch Prešovského a Nitrianskeho kraja. Vo zvyšných okresoch naďalej platí prvý stupeň výstrahy.

Pri prvom stupni meteorológovia očakávajú 20 až 30 milimetrov zrážok za polhodinu, vietor s nárazmi 65 až 85 kilometrov za hodinu a možný výskyt krúp. Pri druhom stupni môže spadnúť 30 až 50 milimetrov zrážok za polhodinu, vietor môže dosiahnuť rýchlosť 70 až 110 kilometrov za hodinu a tiež sa môžu vyskytnúť krúpy.

SHMÚ upozorňuje, že búrky môžu spôsobiť materiálne škody, ohroziť zdravie a vyvolať lokálne povodne, zatopenie pivníc či podjazdov, zosuvy svahov alebo obmedzenia dopravy. Silný vietor môže poškodiť budovy, elektrické vedenie aj vegetáciu.

Na väčšine územia zároveň naďalej platia výstrahy prvého a druhého stupňa pred vysokými teplotami. Úrad verejného zdravotníctva odporúča počas búrky zdržiavať sa v interiéri, vyhýbať sa otvoreným priestranstvám, vodným plochám, vysokým stromom a kovovým predmetom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa v júni spomalila na 2,8 percenta

Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v júni znížila. Dosiahla úroveň 2,8 percenta, zatiaľ čo v predchádzajúcom mesiaci spotrebiteľské ceny vzrástli o 3,2 percenta. Uviedol to v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat vo svojom rýchlom odhade.

K spomaleniu celkovej inflácie v júni najviac prispelo miernejšie zdraženie energií. Ich ceny sa medziročne zvýšili o 8,7 percenta po tom, ako v máji v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka vzrástli o 10,8 percenta. Zmiernilo sa aj medziročné tempo rastu cien služieb na 3,2 percenta z májových 3,5 percenta, ako aj tempo rastu cien potravín, alkoholu a tabaku na 1,6 percenta z 1,9 percenta. Rast cien priemyselných tovarov sa stabilizoval na májovej úrovni 0,9 percenta.

Slovenské spotrebiteľské ceny sa v júni medziročne zvýšili výraznejšie ako priemer za celú eurozónu, a to o 3,5 percenta. Tempo ich rastu sa spomalilo po májovom zvýšení o štyri percentá.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu zaznamenali v júni najvyššiu medziročnú infláciu Litva (5,5 percenta), Bulharsko (5,3 percenta) a Chorvátsko (4,2 percenta).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Teherán chce po prímerí vyberať poplatky cez Hormuz

Irán trvá na tom, že chce získať medzinárodné uznanie svojej kontroly nad Hormuzským prielivom vrátane práva vyberať poplatky od lodí vstupujúcich do Perzského zálivu alebo z neho odchádzajúcich. Podľa dvoch vysokopostavených iránskych zdrojov je pripravený svoje požiadavky presadiť aj silou.

Na základe dočasnej dohody so Spojenými štátmi, ktorá ukončila trojmesačný konflikt, Irán súhlasil, že počas 60 dní umožní lodiam preplávať prielivom bez poplatkov. Tvrdí však, že dohoda mu ponecháva právo rozhodovať o tom, ktoré plavidlá môžu prielivom prejsť a akou trasou.

Ak sa dočasná dohoda nepredĺži, Teherán plánuje od polovice augusta začať vyberať poplatky za prechod. Ich výšku zatiaľ nezverejnil. Irán zároveň oznámil, že nebude pokračovať v rokovaniach s Washingtonom o ďalších sporných otázkach, kým nebude jeho kontrola nad prielivom formálne uznaná.

Spojené štáty takýto výklad odmietajú. Prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že cez Hormuz sa nebudú vyberať žiadne poplatky, pokiaľ o tom nerozhodne Washington. Minister zahraničných vecí Marco Rubio dodal, že žiadna krajina nemá právo blokovať medzinárodnú vodnú cestu ani spoplatňovať jej využívanie. Odborníci upozorňujú, že spor môže opäť prerásť do ozbrojenej konfrontácie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vláda schválila akčný plán riadenia azylu a migrácie do roku 2030

Akčný plán k Národnej stratégii SR pre riadenie azylu a migrácie do roku 2030 stojí na troch pilieroch – bezpečnosti a kontrole hraníc, podpore legálnej migrácie a integrácie a medzinárodnej ochrane. Dokument, ktorý v stredu schválila vláda, rozpracúva stratégiu do desiatich cieľov a konkrétnych opatrení.

Na jeho príprave sa podieľali Medzinárodná organizácia pre migráciu, viaceré ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie. Medzi hlavné ciele patrí kontrola vonkajších hraníc a boj proti nelegálnej migrácii, efektívny návratový mechanizmus a readmisná spolupráca, pripravenosť na nepredvídané udalosti, riadenie migrácie či komunikácia o azyle a migrácii.

Rezort vnútra zároveň upozornil na riziká pri realizácii plánu. Okrem legislatívnych a inštitucionálnych prekážok môže jeho napĺňanie ohroziť aj nedostatok financií. Riziko podľa ministerstva vyplýva z neistoty zdrojov zo štátneho rozpočtu aj z možných zmien vo financovaní z fondov Európskej únie.

Vláda zároveň uložila ministrovi vnútra, aby do konca novembra v spolupráci s ministrami zahraničných vecí a financií pripravil Národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc na roky 2027 až 2030.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európu čaká zima s najnižšími zásobami plynu za viac ako 15 rokov

Európska únia by mohla vstúpiť do nadchádzajúcej vykurovacej sezóny s najnižšími zásobami plynu za najmenej 15 rokov, píše Financial Times.

Analytická spoločnosť Wood Mackenzie odhaduje, že zásobníky budú na konci obdobia dopĺňania zásob, ktoré trvá od apríla do októbra, naplnené len na 76 percent.

Nízky stav zásob súvisí s chladnou zimou aj výpadkami dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) počas vojny medzi USA a Iránom. Konflikt narušil prepravu cez Hormuzský prieliv a obmedzil produkciu v Katare a Spojených arabských emirátoch.

Európska komisia však tvrdí, že súčasné zásoby nepredstavujú bezprostredné riziko pre energetickú bezpečnosť. Členským štátom odporučila naplniť zásobníky na 80 percent, prípadne aspoň na 75 percent. V predchádzajúcich rokoch bol cieľ 90 percent.

Analytici upozorňujú, že ak sa dodávky LNG z Perzského zálivu neobnovia dostatočne rýchlo, Európu môžu počas zimy zasiahnuť výraznejšie cenové výkyvy.

Situáciu môže skomplikovať aj plánovaný zákaz dovozu ruského LNG od januára 2027, ktorý dnes tvorí približne 14 percent dovozu skvapalneného plynu do EÚ.

(ft, est)

Minúta  |  

Poľsko sa pripravuje na možné ruské provokácie proti Ukrajincom

Poľské tajné služby sa pripravujú na možné sabotážne operácie Ruska, ktorých cieľom by mohlo byť vyhrotenie napätia medzi Poliakmi a Ukrajincami. Pre rozhlasovú stanicu RMF FM to uviedol minister koordinujúci činnosť poľských tajných služieb Tomasz Siemoniak.

Vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom sa zhoršili po rozhodnutí prezidenta Karola Nawrockého odňať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Dôvodom bol spor o pomenovanie jednotky ukrajinskej armády podľa povstalcov obviňovaných z masakrov Poliakov počas druhej svetovej vojny.

Rusko podľa Siemoniaka v uplynulých týždňoch zintenzívnilo informačnú vojnu proti Poľsku. Trolovia a boti sa podľa neho snažia prehlbovať spory a ovplyvňovať diskusie na internete.

Minister upozornil, že Moskva sa usiluje o čo najväčšie napätie medzi Poľskom a Ukrajinou. Za reálne označil aj možné provokácie vrátane útoku na Ukrajincov žijúcich v Poľsku, ktorý by mohol ešte viac vyhrotiť situáciu.

Tvrdí, že poľské služby zaznamenali záujem osôb napojených na ruské tajné služby o objekty dôležité pre poľsko-ukrajinskú spoluprácu. Nejde pritom len o vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru, ale aj o organizácie poskytujúce pomoc Ukrajine.

Siemoniak dodal, že západné spravodajské služby sa obávajú aj ruských hybridných či dokonca priamych útokov proti Poľsku a pobaltským štátom.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.