Preskočiť na obsah
  |  

Pistorius pripravuje Nemecko na vojnu, Berlín chce viac záložníkov

Nemecká vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorý umožní povinné povolávanie vojenských záložníkov na výcvik. Ide o súčasť plánov na posilnenie armády a zvýšenie obranyschopnosti krajiny voči Rusku. Nemecko plánuje do polovice nasledujúceho desaťročia zdvojnásobiť počet záložníkov na najmenej 200-tisíc – popri cieli mať 260-tisíc aktívnych vojakov.

Minister obrany Boris Pistorius opakovane varoval, že krajina musí byť pripravená na vojnu a schopná rýchlej mobilizácie v prípade európskeho konfliktu.

Kľúčovou zmenou je zrušenie podmienky, aby s povolaním na výcvik súhlasil záložník aj jeho zamestnávateľ. Spoliehanie sa na dobrovoľnosť už totiž podľa ministerstva obrany nie je dostačujúce.

Armáda chce za to zvýšiť atraktivitu záložnej služby a poskytnúť firmám dlhšiu výpovednú lehotu. Cieľom je zaistiť, aby boli záložníci vycvičení a pripravení, ak by NATO vyžadovalo od Nemecka rýchlu mobilizáciu síl.

Nemecký zväz záložníkov návrh hodnotí pozitívne. Podnikateľská lobistická skupina DIHK však požaduje, aby firmy dostávali oznámenie o povolaní zamestnanca aspoň tri mesiace vopred namiesto plánovaných ôsmich týždňov. Parlament bude návrh prerokovávať po letných prázdninách, pričom zákon by mal nadobudnúť účinnosť začiatkom budúceho roka.

(reuters, max)

  |  

Peking žiada od Washingtonu stabilitu v otázkach o Taiwane

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas utorkového telefonátu s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vyzval USA, aby sa k záležitostiam týkajúcim sa Taiwanu správali s „maximálnou opatrnosťou“. Podľa čínskeho rezortu by mierny posun v tejto otázke mohol ovplyvniť celú situáciu a obe krajiny by mali spolupracovať na riadení rizík.

Ministerstvo zahraničných vecí USA na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Rozhovor nadviazal na májový samit čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a amerického prezidenta Donalda Trumpa v Pekingu. Si vtedy Trumpovi povedal, že nesprávne riešenie nezhôd týkajúcich sa Taiwanu by mohlo posunúť vzájomné vzťahy do mimoriadne nebezpečného stavu.

Peking si nárokuje demokraticky spravovaný ostrov ako svoje územie a nevylučuje použitie vojenskej sily na získanie kontroly. Tchaj-pej tieto tvrdenia odmieta, pričom Spojené štáty sú zo zákona povinné poskytnúť mu prostriedky na obranu.

Wang pripomenul, že USA a Čína by mali pracovať na vybudovaní konštruktívneho a strategicky stabilného vzťahu, odstrániť narušenia a prekonať prekážky. Ministri sa zároveň dohodli na pokračovaní v udržiavaní komunikácie flexibilným spôsobom.

(reuters, max)

  |  

SAV odovzdala strategický dokument Vízia Slovensko 2040

Slovenská akadémia vied (SAV) odovzdala strategický dokument Vízia Slovensko 2040, ktorý mapuje budúci vývoj kvality života v krajine. Materiál postupuje do fázy odbornej oponentúry a následne na rokovanie vlády.

Stojí na štyroch pilieroch: dôstojný život, ekonomicky úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát. Od leta 2026 do konca marca 2027 naň nadviaže tvorba konkrétnej Stratégie Slovensko 2040.

Predseda SAV Martin Venhart podotkol, že medzi vážne výzvy patrí nepriaznivá demografia a stav verejných financií, pričom stavať možno na stabilnej energetike a priemysle. Dokument definuje šesť priorít: reformu štátu, nový ekonomický model postavený na inováciách, investície do vzdelania a talentov, zdravotnú prevenciu, spoločenskú súdržnosť a ochranu pred bezpečnostnými, klimatickými či kybernetickými hrozbami.

Vízia Slovensko 2040 je nezávislý a nadstranícky dokument vytvorený na základe uznesenia vlády. Na jeho príprave sa počas šiestich mesiacov podieľalo viac ako 350 expertov z akademického, podnikateľského i občianskeho sektora, pričom v regiónoch diskutovali so 150 partnermi a spracovali viac ako 2 300 pripomienok.

S pracovnou verziou sa v polovici júna oboznámil aj prezident Peter Pellegrini, podľa ktorého nie je v dokumente „ani len závan nejakej politickej ideológie alebo nejakého politického presvedčenia jednotlivých autorov“.

(tasr, max)

  |  

USA plánujú vyvinúť novú jadrovú hlavicu pre ponorky

Americké námorníctvo spustilo rozsiahlu modernizáciu svojho námorného jadrového odstrašujúceho systému. Nový raketový systém Trident II D5 Life Extension 2 (D5LE2) má nahradiť súčasné balistické strely Trident II D5, ktoré sú vo výzbroji viac ako 35 rokov.

Modernizácia zahŕňa aj vývoj novej jadrovej hlavice W93/Mk7. Ide o prvý americký program vývoja novej jadrovej hlavice za takmer 40 rokov, na ktorom námorníctvo spolupracuje s Národnou správou pre jadrovú bezpečnosť (NNSA).

Program D5LE2 vstúpil vlani do fázy vývoja a výroby, prvé zavedenie do výzbroje sa plánuje v roku 2039. Nové strely budú určené pre budúce ponorky triedy Columbia, ktoré postupne nahradia súčasné ponorky triedy Ohio.

Súčasťou projektu je aj modernizácia testovacích zariadení a výrobných kapacít v štátoch Georgia a Washington. Námorníctvo zároveň rozširuje vývoj ďalších strategických zbraní vrátane jadrovej strely s plochou dráhou letu odpaľovanej z mora a konvenčnej hypersonickej zbrane Conventional Prompt Strike.

Podľa námorníctva má modernizácia zabezpečiť dôveryhodnosť amerického jadrového odstrašenia na ďalšie desaťročia.

(est, defence-industry)

  |  

Ústavný súd má četbot, verejnosti uľahčí prístup k informáciám

Na webstránke Ústavného súdu SR je od stredy pre verejnosť k dispozícii konverzačný četbot asistent JURO, založený na umelej inteligencii. Jeho úlohou je uľahčiť prístup k informáciám, pomôcť s navigáciou na webovom sídle, odpovedať na často kladené otázky o fungovaní súdu a konaní pred ním a sprístupniť vyhľadávanie v rozsiahlej databáze zverejnených rozhodnutí. Informovala o tom hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

Četbot asistent bude dostupný textom aj hlasom a vo viacerých jazykoch, čo zlepší prístupnosť informácií aj pre používateľov so zdravotným znevýhodnením alebo pre cudzincov.

Názov JURO vznikol spojením slov justícia a rozhodnutia a zároveň je to jednoducho zapamätateľné klasické slovenské meno. Symbolizuje oblasť, v ktorej digitálny asistent pomáha používateľom rýchlejšie sa orientovať, teda vo verejne dostupných nálezoch, uzneseniach a iných dokumentoch ústavného súdu.

Nasadenie četbotu je podľa predsedu súdu Ivana Fiačana súčasťou širšieho úsilia o otvorenosť a prístupnosť voči verejnosti. Službu budú po spustení priebežne vyhodnocovať a na základe spätnej väzby zlepšovať.

(tasr, bak)

  |  

Brusel mení pravidlá. Na samity pustí aj influencerov

Rada Európskej únie (EÚ) chce od júla umožniť influencerom, aby sa popri už akreditovaných novinároch zúčastňovali na samitoch EÚ a vybraných ministerských stretnutiach.

Prístup na tieto podujatia je však podmienený testom lojality. Podľa uniknutých usmernení by členské štáty nemali nominovať tvorcov obsahu, ktorí zverejnili „názory odporujúce hodnotám EÚ“. Čo sa považuje za takýto názor, zatiaľ nie je celkom jasné, neexistuje žiadny zrejmý zoznam tém alebo výrokov, ktoré by sa považovali za porušenie „hodnôt EÚ“.

Influenceri by mali mať vo svojej krajine relevantné publikum, pravidelne sa venovať politike alebo otázkam EÚ a nemali by mať žiadne významné dlhodobé reklamné zmluvy so značkami. Vylúčení sú úradníci a politickí kandidáti.

Tvorcovia obsahu nebudú mať rovnaký prístup k tlačovým podujatiam ani bežný novinársky status. Nebudú sa môcť opierať o materskú redakciu, profesijné združenie ani sa odvolávať na slobodu tlače.

(rab)