Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš si stihol vyplatiť dividendy z Agrofertu, ktorý preveruje EÚ

Český premiér Andrej Babiš v stredu priznal, že minulý rok dostal od svojej hlavnej spoločnosti Agrofert dividendu vo výške v prepočte zhruba 175 miliónov eur. Vyplatil si ju predtým, ako firmu vložil do trustu. Podľa spravodajského webu iDNES.cz dodal, že firma z tejto sumy zaplatila zhruba 30 miliónov eur na daniach.

Babiš tvrdí, že konglomerát presunul do fondu natrvalo, aby vyhovel českým a európskym pravidlám o konflikte záujmov. Agrofert, pôsobiaci v poľnohospodárstve, chémii a potravinárstve, je totiž poberateľom dotácií EÚ.

Európska únia v súčasnosti skúma, či toto nastavenie spĺňa jej pravidlá, keďže Babiš ako člen Európskej rady spolurozhoduje o rozpočte EÚ. Premiér trvá na tom, že on ani jeho rodina nezískajú späť skutočné vlastníctvo Agrofertu a dohoda je v poriadku. Web Seznam Zprávy však predtým informoval, že stanovy trustu po Babišovom odchode z funkcie prenesú kontrolu na jeho deti.

Podľa Forbesu dosahuje Babišov majetok 3,6 miliardy eur. Prostredníctvom fondu Hartenberg vlastní aj ďalšie aktíva vrátane desiatok kliník pre zdravie a plodnosť po celej Európe. Ich vlastníctvo si ponechal aj po tom, ako koncom minulého roka nastúpil do vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pistorius pripravuje Nemecko na vojnu, Berlín chce viac záložníkov

Nemecká vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorý umožní povinné povolávanie vojenských záložníkov na výcvik. Ide o súčasť plánov na posilnenie armády a zvýšenie obranyschopnosti krajiny voči Rusku. Nemecko plánuje do polovice nasledujúceho desaťročia zdvojnásobiť počet záložníkov na najmenej 200-tisíc – popri cieli mať 260-tisíc aktívnych vojakov.

Minister obrany Boris Pistorius opakovane varoval, že krajina musí byť pripravená na vojnu a schopná rýchlej mobilizácie v prípade európskeho konfliktu.

Kľúčovou zmenou je zrušenie podmienky, aby s povolaním na výcvik súhlasil záložník aj jeho zamestnávateľ. Spoliehanie sa na dobrovoľnosť už totiž podľa ministerstva obrany nie je dostačujúce.

Armáda chce za to zvýšiť atraktivitu záložnej služby a poskytnúť firmám dlhšiu výpovednú lehotu. Cieľom je zaistiť, aby boli záložníci vycvičení a pripravení, ak by NATO vyžadovalo od Nemecka rýchlu mobilizáciu síl.

Nemecký zväz záložníkov návrh hodnotí pozitívne. Podnikateľská lobistická skupina DIHK však požaduje, aby firmy dostávali oznámenie o povolaní zamestnanca aspoň tri mesiace vopred namiesto plánovaných ôsmich týždňov. Parlament bude návrh prerokovávať po letných prázdninách, pričom zákon by mal nadobudnúť účinnosť začiatkom budúceho roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Peking žiada od Washingtonu stabilitu v otázkach o Taiwane

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas utorkového telefonátu s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vyzval USA, aby sa k záležitostiam týkajúcim sa Taiwanu správali s „maximálnou opatrnosťou“. Podľa čínskeho rezortu by mierny posun v tejto otázke mohol ovplyvniť celú situáciu a obe krajiny by mali spolupracovať na riadení rizík.

Ministerstvo zahraničných vecí USA na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Rozhovor nadviazal na májový samit čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a amerického prezidenta Donalda Trumpa v Pekingu. Si vtedy Trumpovi povedal, že nesprávne riešenie nezhôd týkajúcich sa Taiwanu by mohlo posunúť vzájomné vzťahy do mimoriadne nebezpečného stavu.

Peking si nárokuje demokraticky spravovaný ostrov ako svoje územie a nevylučuje použitie vojenskej sily na získanie kontroly. Tchaj-pej tieto tvrdenia odmieta, pričom Spojené štáty sú zo zákona povinné poskytnúť mu prostriedky na obranu.

Wang pripomenul, že USA a Čína by mali pracovať na vybudovaní konštruktívneho a strategicky stabilného vzťahu, odstrániť narušenia a prekonať prekážky. Ministri sa zároveň dohodli na pokračovaní v udržiavaní komunikácie flexibilným spôsobom.

(reuters, max)

Minúta  |  

SAV odovzdala strategický dokument Vízia Slovensko 2040

Slovenská akadémia vied (SAV) odovzdala strategický dokument Vízia Slovensko 2040, ktorý mapuje budúci vývoj kvality života v krajine. Materiál postupuje do fázy odbornej oponentúry a následne na rokovanie vlády.

Stojí na štyroch pilieroch: dôstojný život, ekonomicky úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát. Od leta 2026 do konca marca 2027 naň nadviaže tvorba konkrétnej Stratégie Slovensko 2040.

Predseda SAV Martin Venhart podotkol, že medzi vážne výzvy patrí nepriaznivá demografia a stav verejných financií, pričom stavať možno na stabilnej energetike a priemysle. Dokument definuje šesť priorít: reformu štátu, nový ekonomický model postavený na inováciách, investície do vzdelania a talentov, zdravotnú prevenciu, spoločenskú súdržnosť a ochranu pred bezpečnostnými, klimatickými či kybernetickými hrozbami.

Vízia Slovensko 2040 je nezávislý a nadstranícky dokument vytvorený na základe uznesenia vlády. Na jeho príprave sa počas šiestich mesiacov podieľalo viac ako 350 expertov z akademického, podnikateľského i občianskeho sektora, pričom v regiónoch diskutovali so 150 partnermi a spracovali viac ako 2 300 pripomienok.

S pracovnou verziou sa v polovici júna oboznámil aj prezident Peter Pellegrini, podľa ktorého nie je v dokumente „ani len závan nejakej politickej ideológie alebo nejakého politického presvedčenia jednotlivých autorov“.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA plánujú vyvinúť novú jadrovú hlavicu pre ponorky

Americké námorníctvo spustilo rozsiahlu modernizáciu svojho námorného jadrového odstrašujúceho systému. Nový raketový systém Trident II D5 Life Extension 2 (D5LE2) má nahradiť súčasné balistické strely Trident II D5, ktoré sú vo výzbroji viac ako 35 rokov.

Modernizácia zahŕňa aj vývoj novej jadrovej hlavice W93/Mk7. Ide o prvý americký program vývoja novej jadrovej hlavice za takmer 40 rokov, na ktorom námorníctvo spolupracuje s Národnou správou pre jadrovú bezpečnosť (NNSA).

Program D5LE2 vstúpil vlani do fázy vývoja a výroby, prvé zavedenie do výzbroje sa plánuje v roku 2039. Nové strely budú určené pre budúce ponorky triedy Columbia, ktoré postupne nahradia súčasné ponorky triedy Ohio.

Súčasťou projektu je aj modernizácia testovacích zariadení a výrobných kapacít v štátoch Georgia a Washington. Námorníctvo zároveň rozširuje vývoj ďalších strategických zbraní vrátane jadrovej strely s plochou dráhou letu odpaľovanej z mora a konvenčnej hypersonickej zbrane Conventional Prompt Strike.

Podľa námorníctva má modernizácia zabezpečiť dôveryhodnosť amerického jadrového odstrašenia na ďalšie desaťročia.

(est, defence-industry)

Minúta  |  

Ústavný súd má četbot, verejnosti uľahčí prístup k informáciám

Na webstránke Ústavného súdu SR je od stredy pre verejnosť k dispozícii konverzačný četbot asistent JURO, založený na umelej inteligencii. Jeho úlohou je uľahčiť prístup k informáciám, pomôcť s navigáciou na webovom sídle, odpovedať na často kladené otázky o fungovaní súdu a konaní pred ním a sprístupniť vyhľadávanie v rozsiahlej databáze zverejnených rozhodnutí. Informovala o tom hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

Četbot asistent bude dostupný textom aj hlasom a vo viacerých jazykoch, čo zlepší prístupnosť informácií aj pre používateľov so zdravotným znevýhodnením alebo pre cudzincov.

Názov JURO vznikol spojením slov justícia a rozhodnutia a zároveň je to jednoducho zapamätateľné klasické slovenské meno. Symbolizuje oblasť, v ktorej digitálny asistent pomáha používateľom rýchlejšie sa orientovať, teda vo verejne dostupných nálezoch, uzneseniach a iných dokumentoch ústavného súdu.

Nasadenie četbotu je podľa predsedu súdu Ivana Fiačana súčasťou širšieho úsilia o otvorenosť a prístupnosť voči verejnosti. Službu budú po spustení priebežne vyhodnocovať a na základe spätnej väzby zlepšovať.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.