Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina bude predávať svoje zbrane a technológie spojencom

Ukrajina v stredu schválila mechanizmus, ktorý umožní predaj a vývoz jej zbraní. Týmto krokom sa krajina snaží zvýšiť príjmy počas pokračujúcej vojny s Ruskom, pričom však zdôraznila, že jej vlastné obranné potreby zostanú prioritou.

Kyjev v roku 2026 ponúkol svoje vojenské skúsenosti európskym krajinám, ktoré prejavili záujem o ukrajinské drony a technológie na ich odrážanie. Krajina poskytovala svoje poznatky z boja viacerým štátom, napríklad v rámci konfliktu na Blízkom východe, pripomína AFP.

„Vláda schválila prvý transparentný mechanizmus na vývoz ukrajinských zbraní“ a krajiny budú „môcť nakupovať ukrajinské zbrane a technológie a spolupracovať priamo s ukrajinskými výrobcami“, uviedol minister obrany Mychajlo Fedorov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v máji oznámil, že Kyjev pracuje na obranných dohodách s približne 20 krajinami.

Od začiatku vojny sa Ukrajina spoliehala na dodávky od svojich západných spojencov, ktorí jej poskytovali rôzne typy zbraní. Krajina však vyvíjala aj svoje vlastné technológie, najmä v oblasti dronov a protidronových systémov.

Podľa Fedorova je cieľom mechanizmu prilákať zahraničné investície, no zároveň zachovať prioritu zásobovania vlastnej armády. „Vývoz je možný len vtedy, ak je zaručené zásobovanie ukrajinskej armády. Ak štát potrebuje určité zbrane, povolenie nemusí byť udelené,“ vysvetlil.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Kremeľ potvrdil, že rokuje o dodávkach benzínu spoza hraníc

Moskva v utorok podľa Moscow Times potvrdila, že rokuje s ďalšími krajinami o nákupe benzínu v snahe stabilizovať domáci trh. Ten zasiahla séria ukrajinských útokov dronmi na ropné rafinérie, čo viedlo k zavedeniu prídelového systému. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol menovať konkrétne štáty.

Agentúra Reuters predtým informovala o rokovaniach s Kazachstanom, ten to však nateraz poprel.

Prezident Vladimir Putin priznal nedostatok paliva, pričom zásoby benzínu klesli medziročne o štyri percentá na 1,7 milióna ton. Rusko, inak popredný svetový exportér, zaznamenalo pre vyradené rafinérie prepad produkcie benzínu o 25 percent.

Výpadky prichádzajú v kritickom čase letných dovoleniek a poľnohospodárskej sezóny. Podpredseda vlády Alexander Novak označil dovoz za kľúčové opatrenie, pričom Štátna duma už schválila daňové zmeny pre vládne dotácie na nákup palív zo zahraničia.

Priemerná cena benzínu v Rusku vzrástla od začiatku roka o 9,8 percenta a k 22. júnu dosiahla 71,20 rubľov za liter (zhruba 0,80 eura). Premiér Michail Mišustin následne nariadil štátnemu štatistickému úradu pozastaviť týždenné verejné správy o cenách pohonných hmôt, Rosstat však uviedol, že maloobchodné dáta bude zverejňovať aj naďalej.

(max)

Minúta  |  

Európa údajne zaplnila takmer všetky medzery NATO po škrtoch USA

NATO má na budúcotýždňovom samite v Ankare oznámiť, že jeho európski členovia zaplnili takmer všetky medzery, ktoré v obranných plánoch zanechali USA. Podľa zdroja agentúry Reuters zostáva hlavným chýbajúcim článkom oblasť strategických bombardérov, kde Washington poskytne iba jedno lietadlo namiesto dvoch.

USA v máji oznámili spojencom zníženie vojenských kapacít pre prípad krízy, čo pred samitom vyvolalo naliehavé otázky.

Podľa najvyššieho veliteľa NATO generála Alexusa Grynkewicha má tento krok ukončiť „nezdravú vzájomnú závislosť“ od amerických síl, keďže Washington čelí hrozbe simultánnych konfliktov na viacerých miestach vo svete. Generálny tajomník Mark Rutte už v júni naznačil, že ostatní spojenci výpadky nahradia.

Americké škrty zasiahli viacero oblastí. Počet stíhačiek F-15 vyčlenených pre Alianciu klesne o tretinu na 99, drony Reaper sa znížia o polovicu na dvanásť a počet tankerov klesne zo 79 na 63. NATO bude mať k dispozícii taktiež iba jednu americkú lietadlovú loď namiesto dvoch, menej hliadkových lietadiel, deväť torpédoborcov namiesto 17 a úplne vypadne ponorka so strelami s plochou dráhou letu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre krúpy a silnú búrku v Prešove vyhlásili mimoriadnu situáciu

V Prešove vyhlásili pre intenzívnu búrku, ktorá zasiahla mesto v stredu podvečer, mimoriadnu situáciu. Potvrdil to hovorca mesta Prešov Michal Hudák. Búrka spôsobila viaceré škody, hasiči aktuálne odstraňujú jej následky.

Ako spresnil operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove, v teréne sú všetci hasiči. Obyvatelia mesta na sociálnej sieti zverejnili fotografie popadaných stromov, konárov, poškodených vozidiel, nánosov blata, ako aj krúpy.

Rímskokatolícka farnosť Kráľovnej pokoja zverejnila fotografie polámaných stromov a spadnutej sochy. Poprosila dobrovoľníkov, aby vo štvrtok prišli pomôcť s odstraňovaním následkov smršte.

Po dňoch extrémnych horúčav sa na viacerých miestach Slovenska vyskytli v stredu búrky. Niekde aj intenzívne, sprevádzané silným dažďom, vetrom a krúpami. Hlásené sú zatopené ulice, polámané konáre i vyvrátené stromy. Počasie komplikuje aj dopravu. Ľudia hlásia vo viacerých lokalitách aj výpadky elektriny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Moskva zastavila železničnú dopravu na hraniciach s EÚ

Rusko v stredu uzavrelo dopravu cez niektoré zo svojich posledných zostávajúcich železničných hraničných priechodov s Európskou úniou. Opatrenie, oznámené vo vládnom nariadení, pozastavuje od 1. júla všetku železničnú dopravu osôb, vozidiel i tovaru s Fínskom, Estónskom a Lotyšskom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa Politica formálne informovalo pobaltské krajiny, no neposkytlo vysvetlenie „dočasných“ uzávierok ani termín ich možného zrušenia.

Mnohé fínske priechody nezaznamenávali takmer žiadnu osobnú dopravu už od invázie na Ukrajinu v roku 2022 a Fínsko v decembri 2023 úplne uzavrelo východnú hranicu pre migráciu.

Priame lety medzi Ruskom a Úniou zostávajú pozastavené a pozemné priechody obmedzené. K oznámeniu prichádza v čase, keď Rusko buduje vojenskú infraštruktúru pozdĺž hraníc s NATO. Vyšetrovanie škandinávskych médií SVT a NRK odhalilo, že Moskva stavia nové kasárne a muničné sklady pri hraniciach s Fínskom, Nórskom a Pobaltím, kde plánuje po utíchnutí vojny na Ukrajine údajne vyslať až 115-tisíc vojakov.

(max)

Minúta  |  

Prieskum: V Bratislave vedie Vallo, záujem o voľby je vysoký

Exkluzívny prieskum agentúry Ixactly pre televíziu Markíza zmapoval nálady voličov v Bratislave pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami. Účasť na voľbách avizuje takmer 80 percent opýtaných (52 percent určite áno, 26 percent skôr áno).

V súboji o primátorské kreslo obhajuje post súčasný primátor Matúš Vallo, ktorý podľa prieskumu jasne vedie (38,8 percenta opýtaných). Medzi jeho najvýraznejších vyzývateľov patria minister dopravy Jozef Ráž (19,5 percenta), mestský poslanec Martin Winkler (12,6 percenta) a starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová (7,6 percenta).

Prieskum sa zameral aj na kvalitu života, ktorú väčšina respondentov hodnotí pozitívne. Najspokojnejší sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a mladí obyvatelia vo veku od 18 do 34 rokov. Najlepšie hodnotenia získali mestské časti Bratislava I a Bratislava III.

Za hlavné problémy mesta označili Bratislavčania dopravu, stav infraštruktúry, verejný priestor, životné prostredie a bezpečnosť. Práve téma dopravy bude v kampani kľúčová. Prieskum však priniesol zaujímavé zistenie, že viac ako polovica opýtaných vníma dopravnú situáciu v hlavnom meste za posledných desať rokov ako zlepšenú alebo výrazne lepšiu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.