Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina zrýchľuje výstavbu solárnych zdrojov

Predvojnový solárny rozmach na Ukrajine poháňal najmä „zelený“ tarif, vďaka ktorému kapacita do roku 2022 vzrástla na osem gigawattov (GW). Ruská invázia však krajinu pripravila o 2,6 GW solárneho výkonu, pričom obzvlášť zasiahnuté boli veľké priemyselné elektrárne na juhu.

Dnes prechádza ukrajinská zelená energetika podľa portálu Ekonomická pravda zásadnou transformáciou. Namiesto výstavby obrovských solárnych parkov zameraných na dodávky elektriny do siete sa trh orientuje na decentralizáciu.

Hnacím motorom sú v súčasnosti podniky a domácnosti, ktoré hľadajú energetickú nezávislosť tvárou v tvár neustálym ruským útokom na centrálnu sieť. Podľa Únie solárnej energie tvoria až 90 percent nových zariadení zdroje s výkonom do jedného megawattu (MW). Firmy ich inštalujú na strechy nákupných centier, skladov či terminálov predovšetkým na vlastnú spotrebu.

Počet domácich solárnych elektrární pripojených k sieti sa počas vojny zdvojnásobil na 87-tisíc. Presný celoštátny prírastok výkonu je preto ťažké odhadnúť, no len v roku 2023 pribudlo približne 0,5 GW solárnej kapacity.

Podobný, hoci logisticky zložitejší trend možno pozorovať aj vo veternej energetike. Pred vojnou mala Ukrajina veterné elektrárne s celkovým výkonom 2 GW, z ktorých invázia zničila alebo odrezala od ukrajinskej kontroly až 80 percent. Obnova sa však postupne zrýchľuje. Medzi rokmi 2023 a 2025 pribudlo 491 MW nových veterných elektrární. Tempo nabralo na obrátkach najmä začiatkom tohto roka, keď len za prvý štvrťrok nainštalovali 130 MW z plánovaných 500 až 600 MW na celý rok.

(max)

Minúta  |  

Súd EÚ potvrdil pokutu pre Google za zneužitie Androidu

Súdny dvor Európskej únie zamietol odvolanie spoločností Google a Alphabet a potvrdil pokutu vo výške 4,125 miliardy eur, ktorú Googlu udelila Európska komisia za zneužívanie dominantného postavenia v súvislosti s operačným systémom Android.

Spor sa začal v roku 2018, keď Európska komisia udelila Googlu pôvodnú rekordnú pokutu 4,343 miliardy eur. Podľa Komisie firma porušila protimonopolné pravidlá tým, že prostredníctvom licenčných podmienok nútila výrobcov mobilných zariadení predinštalovať Google Search a prehliadač Chrome.

Všeobecný súd EÚ neskôr pokutu mierne znížil na 4,125 miliardy eur po tom, ako zrušil časť rozhodnutia týkajúcu sa dohôd o zdieľaní príjmov.

Súdny dvor EÚ v aktuálnom verdikte potvrdil, že Všeobecný súd nepochybil, keď predinštalačné podmienky posúdil ako protisúťažné. Uznal, že predinštalované aplikácie vytvárajú status quo v prospech Googlu, čo obmedzuje konkurenciu a posilňuje bariéry vstupu na trh.

Zamietol aj argumenty spoločnosti o údajnej objektívnej odôvodnenosti dohôd proti fragmentácii Androidu. Google tak vyčerpal všetky právne možnosti na zvrátenie pokuty. Materská spoločnosť Alphabet nesie spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za časť pokuty vo výške 1,52 miliardy eur.

(max)

Minúta  |  

Pápežovi sa vzopreli tradicionalisti, vysvätili vlastných biskupov

V juhozápadnom Švajčiarsku v stredu vysvätili štyroch nových biskupov z ultratradicionalistického Kňazského bratstva sv. Pia X. napriek naliehavej výzve pápeža Leva XIV. Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin označil nepovolený obrad v alpskej dedinke Écône za schizmatický čin, ktorý hlboko zranil jednotu Cirkvi.

Kňazom a biskupom, ktorí sa na ňom zúčastnili, hrozí podľa cirkevného práva automatická exkomunikácia, teda vylúčenie zo spoločenstva Cirkvi a strata možnosti prijímať sviatosti, kým nebudú činiť pokánie a nepožiadajú o odpustenie.

Vatikán už v máji bratstvo pred týmto krokom varoval a samotný pápež v pondelok adresoval jeho predstavenému Davidemu Pagliaranimu osobný list s naliehavou prosbou, aby od vysviacky ustúpil. Podľa cirkevného práva môže biskupskú vysviacku povoliť výhradne pápež, čím sa zachováva apoštolská postupnosť.

Kňazské bratstvo sv. Pia X., ktoré podľa vlastných údajov združuje 733 kňazov po celom svete, dlhodobo odmieta viaceré reformy Druhého vatikánskeho koncilu zo 60. rokov minulého storočia vrátane slávenia omše v národných jazykoch namiesto výlučného používania latinčiny.

Vedenie odštiepeneckej skupiny nepovolenú vysviacku obhajuje tým, že na ďalšie fungovanie a riadenie svojich štruktúr potrebovalo dostatočný počet vlastných prelátov.

(reuters, max)

Minúta  |  

V prípade čurillovcov si pomýlil súd, prokurátor čelí disciplinárke

Krajský prokurátor v Trnave podal podľa portálu Aktuality.sk na najvyšší správny súd disciplinárny návrh na prokurátora Michala Žeňucha. Ten dozoroval kauzu Kajúcnik, týkajúcu sa obvinených policajtov bývalej NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku.

Žeňuch sa stal známym po tom, ako podal návrh na ich väzbu na miestne nepríslušný Mestský súd Bratislava I. Dva súdy na jar tohto roka konštatovali, že urobil chybu, a väzobný návrh odmietli.

Trnavskej prokuratúre následne celú kauzu odňali a jej šéf dospel k záveru, že Žeňuch porušil služobné povinnosti. Hovorkyňa najvyššieho správneho súdu Marie Stracenská potvrdila, že spis napadol na súde 18. júna a rozhodovať bude trojčlenný senát.

Žeňuch pochybenie odmieta a tvrdí, že konal na základe výnimky. Miesto trestnej činnosti podľa neho prislúchalo bratislavskému súdu.

Predseda senátu krajského súdu Karol Kováč však jeho argumenty neakceptoval. Zdôraznil, že ak návrh podával prokurátor z Trnavy, miestne príslušným bol výhradne Okresný súd v Trnave.

Podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi na prokurátora podal aj advokát obvinených Peter Kubina.

(max)

Minúta  |  

Ak Le Penová neuspeje na súde, nahradí ju Bardella

Líderka francúzskej pravice Marine Le Penová si 7. júla vypočuje rozhodujúci verdikt v odvolacom konaní. Súd rozhodne, či bude môcť kandidovať štvrtýkrát v prezidentských voľbách v roku 2027.

Už v marci 2025 jej súd udelil päťročný zákaz výkonu verejnej funkcie a štvorročný trest za spreneveru fondov Európskeho parlamentu.

Ak rozsudok zostane v platnosti, vlajku strany Národné zhromaždenie (RN) prevezme jej 30-ročný kolega Jordan Bardella. Aj keď strana deklaruje jednotu, Bardellov raketový vzostup vyvoláva vnútorné napätie, najmä pre hospodársku politiku.

Bardella, ktorý spolupracuje s poradcom od libertariánskeho miliardára Pierra-Édouarda Stérina, presadzuje voľnejší trh a odlišné dôchodkové reformy než Le Penová.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že obaja kandidáti by s prehľadom vyhrali prvé kolo volieb v roku 2027. Prieskum Ifop-Fiducial však ukázal, že Bardella so ziskom 37 percent prekonáva Le Penovú (32 percent).

Podľa analytikov dosahuje Bardella lepšie výsledky medzi podnikateľmi, zamestnancami v súkromnom sektore a voličmi od 50 do 64 rokov. Prieskumy zároveň naznačujú, že v druhom kole by ľahšie zvíťazil proti ľavicovému než stredopravému kandidátovi.

(reuters, max)

Minúta  |  

FT: USA sprísňujú dohľad nad AI pre hrozby z Ruska a Číny

Americká vláda je v pokročilých rokovaniach s poprednými firmami v oblasti umelej inteligencie o vytvorení dobrovoľných štandardov na vydávanie nových modelov. Informoval o tom denník Financial Times.

Washington tým reaguje na obavy, že pokročilú AI by mohli zneužiť vojenské spravodajské služby v Číne či Rusku. Tieto štandardy určia kritériá, časové harmonogramy a pravidlá prístupu k modelom v USA aj zahraničí. Prezident Donald Trump navyše v júni nariadil agentúram testovať modely ešte pred ich vydaním.

Podľa zdrojov agentúry Reuters rokuje s vládou aj Google, a to o vydaní pokročilých kódovacích modelov. Prísnejšiemu dohľadu čelia aj ďalší lídri na trhu. Americké ministerstvo obchodu len nedávno zrušilo vývozné kontroly modelov Fable a Mythos od Anthropicu, ktoré predtým stoplo pre národnú bezpečnosť.

Spoločnosť OpenAI zasa minulý týždeň na žiadosť vlády odložila úplné verejné spustenie modelu GPT-5.6 a obmedzila prístup len na preverených partnerov. Obe spomínané firmy sa aktuálne pripravujú na vstup na burzu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.