Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd EÚ potvrdil pokutu pre Google za zneužitie Androidu

Súdny dvor Európskej únie zamietol odvolanie spoločností Google a Alphabet a potvrdil pokutu vo výške 4,125 miliardy eur, ktorú Googlu udelila Európska komisia za zneužívanie dominantného postavenia v súvislosti s operačným systémom Android.

Spor sa začal v roku 2018, keď Európska komisia udelila Googlu pôvodnú rekordnú pokutu 4,343 miliardy eur. Podľa Komisie firma porušila protimonopolné pravidlá tým, že prostredníctvom licenčných podmienok nútila výrobcov mobilných zariadení predinštalovať Google Search a prehliadač Chrome.

Všeobecný súd EÚ neskôr pokutu mierne znížil na 4,125 miliardy eur po tom, ako zrušil časť rozhodnutia týkajúcu sa dohôd o zdieľaní príjmov.

Súdny dvor EÚ v aktuálnom verdikte potvrdil, že Všeobecný súd nepochybil, keď predinštalačné podmienky posúdil ako protisúťažné. Uznal, že predinštalované aplikácie vytvárajú status quo v prospech Googlu, čo obmedzuje konkurenciu a posilňuje bariéry vstupu na trh.

Zamietol aj argumenty spoločnosti o údajnej objektívnej odôvodnenosti dohôd proti fragmentácii Androidu. Google tak vyčerpal všetky právne možnosti na zvrátenie pokuty. Materská spoločnosť Alphabet nesie spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za časť pokuty vo výške 1,52 miliardy eur.

(max)

Minúta  |  

Pápežovi sa vzopreli tradicionalisti, vysvätili vlastných biskupov

V juhozápadnom Švajčiarsku v stredu vysvätili štyroch nových biskupov z ultratradicionalistického Kňazského bratstva sv. Pia X. napriek naliehavej výzve pápeža Leva XIV. Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin označil nepovolený obrad v alpskej dedinke Écône za schizmatický čin, ktorý hlboko zranil jednotu Cirkvi.

Kňazom a biskupom, ktorí sa na ňom zúčastnili, hrozí podľa cirkevného práva automatická exkomunikácia, teda vylúčenie zo spoločenstva Cirkvi a strata možnosti prijímať sviatosti, kým nebudú činiť pokánie a nepožiadajú o odpustenie.

Vatikán už v máji bratstvo pred týmto krokom varoval a samotný pápež v pondelok adresoval jeho predstavenému Davidemu Pagliaranimu osobný list s naliehavou prosbou, aby od vysviacky ustúpil. Podľa cirkevného práva môže biskupskú vysviacku povoliť výhradne pápež, čím sa zachováva apoštolská postupnosť.

Kňazské bratstvo sv. Pia X., ktoré podľa vlastných údajov združuje 733 kňazov po celom svete, dlhodobo odmieta viaceré reformy Druhého vatikánskeho koncilu zo 60. rokov minulého storočia vrátane slávenia omše v národných jazykoch namiesto výlučného používania latinčiny.

Vedenie odštiepeneckej skupiny nepovolenú vysviacku obhajuje tým, že na ďalšie fungovanie a riadenie svojich štruktúr potrebovalo dostatočný počet vlastných prelátov.

(reuters, max)

Minúta  |  

V prípade čurillovcov si pomýlil súd, prokurátor čelí disciplinárke

Krajský prokurátor v Trnave podal podľa portálu Aktuality.sk na najvyšší správny súd disciplinárny návrh na prokurátora Michala Žeňucha. Ten dozoroval kauzu Kajúcnik, týkajúcu sa obvinených policajtov bývalej NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku.

Žeňuch sa stal známym po tom, ako podal návrh na ich väzbu na miestne nepríslušný Mestský súd Bratislava I. Dva súdy na jar tohto roka konštatovali, že urobil chybu, a väzobný návrh odmietli.

Trnavskej prokuratúre následne celú kauzu odňali a jej šéf dospel k záveru, že Žeňuch porušil služobné povinnosti. Hovorkyňa najvyššieho správneho súdu Marie Stracenská potvrdila, že spis napadol na súde 18. júna a rozhodovať bude trojčlenný senát.

Žeňuch pochybenie odmieta a tvrdí, že konal na základe výnimky. Miesto trestnej činnosti podľa neho prislúchalo bratislavskému súdu.

Predseda senátu krajského súdu Karol Kováč však jeho argumenty neakceptoval. Zdôraznil, že ak návrh podával prokurátor z Trnavy, miestne príslušným bol výhradne Okresný súd v Trnave.

Podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi na prokurátora podal aj advokát obvinených Peter Kubina.

(max)

Minúta  |  

Ak Le Penová neuspeje na súde, nahradí ju Bardella

Líderka francúzskej pravice Marine Le Penová si 7. júla vypočuje rozhodujúci verdikt v odvolacom konaní. Súd rozhodne, či bude môcť kandidovať štvrtýkrát v prezidentských voľbách v roku 2027.

Už v marci 2025 jej súd udelil päťročný zákaz výkonu verejnej funkcie a štvorročný trest za spreneveru fondov Európskeho parlamentu.

Ak rozsudok zostane v platnosti, vlajku strany Národné zhromaždenie (RN) prevezme jej 30-ročný kolega Jordan Bardella. Aj keď strana deklaruje jednotu, Bardellov raketový vzostup vyvoláva vnútorné napätie, najmä pre hospodársku politiku.

Bardella, ktorý spolupracuje s poradcom od libertariánskeho miliardára Pierra-Édouarda Stérina, presadzuje voľnejší trh a odlišné dôchodkové reformy než Le Penová.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že obaja kandidáti by s prehľadom vyhrali prvé kolo volieb v roku 2027. Prieskum Ifop-Fiducial však ukázal, že Bardella so ziskom 37 percent prekonáva Le Penovú (32 percent).

Podľa analytikov dosahuje Bardella lepšie výsledky medzi podnikateľmi, zamestnancami v súkromnom sektore a voličmi od 50 do 64 rokov. Prieskumy zároveň naznačujú, že v druhom kole by ľahšie zvíťazil proti ľavicovému než stredopravému kandidátovi.

(reuters, max)

Minúta  |  

FT: USA sprísňujú dohľad nad AI pre hrozby z Ruska a Číny

Americká vláda je v pokročilých rokovaniach s poprednými firmami v oblasti umelej inteligencie o vytvorení dobrovoľných štandardov na vydávanie nových modelov. Informoval o tom denník Financial Times.

Washington tým reaguje na obavy, že pokročilú AI by mohli zneužiť vojenské spravodajské služby v Číne či Rusku. Tieto štandardy určia kritériá, časové harmonogramy a pravidlá prístupu k modelom v USA aj zahraničí. Prezident Donald Trump navyše v júni nariadil agentúram testovať modely ešte pred ich vydaním.

Podľa zdrojov agentúry Reuters rokuje s vládou aj Google, a to o vydaní pokročilých kódovacích modelov. Prísnejšiemu dohľadu čelia aj ďalší lídri na trhu. Americké ministerstvo obchodu len nedávno zrušilo vývozné kontroly modelov Fable a Mythos od Anthropicu, ktoré predtým stoplo pre národnú bezpečnosť.

Spoločnosť OpenAI zasa minulý týždeň na žiadosť vlády odložila úplné verejné spustenie modelu GPT-5.6 a obmedzila prístup len na preverených partnerov. Obe spomínané firmy sa aktuálne pripravujú na vstup na burzu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únii chýba záujem o dialóg s Ruskom, tvrdí bývalý komisár Figeľ

Európska únia pôsobí dojmom, akoby stratila záujem o podporu mierového dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom pokračuje vo financovaní Kyjeva. V TASR TV to vyhlásil niekdajší, za Slovensko prvý eurokomisár Ján Figeľ.

Varoval, že pre nejednotu a chýbajúci formálny záujem o sprostredkovanie rozhovorov riskuje Únia stratu pozície mierotvorcu a môže sa stať priamou stranou konfliktu. Podľa neho je dialóg s Moskvou nevyhnutný, no šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová je vnímaná tak, ako keby o takýto dialóg nemala záujem.

Kritike čelil aj predseda Európskej rady António Costa, keď sa pokúsil nadviazať komunikačný kanál.

Tému integrácie Ukrajiny do EÚ komentoval aj premiér Robert Fico (Smer). Zdôraznil, že jeho vláda nepodporí žiadne výnimky ani skratky a Ukrajina musí splniť všetky štandardné podmienky prístupového procesu.

Figeľ pripomenul, že pred prípadným vstupom Ukrajiny do bloku je kľúčové najprv ukončiť vojnu, inak hrozí jej import do EÚ vzhľadom na zmluvné záväzky vzájomnej vojenskej ochrany členov. Dodal, že na druhú koľaj by sa nemal dostať ani západný Balkán.

O perspektívach mieru Figeľ osobne diskutoval vo Vatikáne s pápežom Levom XIV. a odkaz na potrebnú jednotu a diplomatické majstrovstvo vidí aj v misii svätých Cyrila a Metoda.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.