Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemky rodia menej, pôrodnosť padá v celej EÚ

Celková miera plodnosti v Nemecku klesla v roku 2025 na 1,32 dieťaťa na ženu, čo predstavuje nepretržitý pokles od roku 2022. Podľa Federálneho štatistického úradu (Destatis) sa tak plodnosť dostala na najnižšiu úroveň od roku 2006 a celkový počet pôrodov (654 241 detí) klesol na historické povojnové minimum.

V rámci krajiny dominovalo Dolné Sasko (1,38), kým najmenej detí sa rodilo v Sasku (1,16). Východné spolkové krajiny celkovo zaostávali za západnými. Pôrodnosť klesla u nemeckých občianok (na 1,20) aj u cudziniek (na 1,78), u ktorých sa znižuje už od roku 2017.

Ženy narodené v roku 1976 stihli počas života porodiť v priemere 1,58 dieťaťa. Pokiaľ bude súčasný trend pokračovať, ženy narodené v 80. a 90. rokoch zaznamenajú ešte nižšie čísla.

Zároveň stúpa vek prvorodičov. Vlani mali matky pri prvom dieťati v priemere 30,5 roka a otcovia 33,3 roka. Vekový rozdiel medzi rodičmi v čase narodenia prvého dieťaťa sa za uplynulých desať rokov znížil z 3,2 roka v roku 2015 na 2,8 roka v roku 2025. Miera mŕtvo narodených detí zostala stabilná na hodnote 4,3 na tisíc pôrodov.

Tento negatívny demografický trend zasiahol celú Európsku úniu, kde priemerná plodnosť za päť rokov klesla o 12 percent na hodnotu 1,34. Nemecko sa drží v európskom strede. Najvyššiu plodnosť v EÚ vykazuje Bulharsko (1,72), kým na úplnom chvoste je Malta s hodnotou 1,01 dieťaťa na ženu.

(max)

Minúta  |  

Deväť lokalít naprieč Slovenskom hlási mimoriadnu situáciu

Na území Slovenska je aktuálne vyhlásených deväť mimoriadnych situácií z dôvodu nedostatku pitnej vody, povodní a veterných smrští. Potvrdil to hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.

Tri mimoriadne situácie vyhlásili pre nedostatok pitnej vody v obciach Víťaz, Jarovnice (obe Prešovský kraj) a Prenčov (Banskobystrický kraj). V súvislosti s povodňami vyhlásili dve mimoriadne situácie v obciach Makov (Žilinský kraj) a Lacková (Prešovský kraj).

Štyri mimoriadne situácie z dôvodu veternej smršte vyhlásili v Lipanoch, Hniezdnom, Prešove (všetky Prešovský kraj) a v Seredi (Trnavský kraj). Ide o údaje od pondelka do stredy.

Po dňoch extrémnych horúčav sa na viacerých miestach Slovenska vyskytli v stredu búrky. Niekde aj intenzívne, sprevádzané silným dažďom, vetrom a krúpami. Na väčšine územia Slovenska platili druhý stupeň výstrahy pred búrkami aj hrozba prívalových povodní. Počasie komplikovalo aj dopravu a ľudia hlásili vo viacerých lokalitách výpadky elektriny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Fico varuje pred slabšou žatvou, štát chce investora na závlahy

Horúčavy a sucho zrejme znížia výsledky žatvy na Slovensku, na konečné hodnotenie je však ešte priskoro. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer) počas žatevného výjazdu pri Senci. Podľa neho môže byť výnos zo žatvy slabší ako vlani a medzi regiónmi budú výrazné rozdiely. Poľnohospodári sa zároveň obávajú nedostatku kvalitných krmovín.

Premiér avizoval, že Slovensko bude pri rokovaniach o novom rozpočte Európskej únie presadzovať zachovanie financií na spoločnú poľnohospodársku politiku. Ak by návrh podľa neho poškodzoval slovenské poľnohospodárstvo, je pripravený pri schvaľovaní rozpočtu využiť právo veta.

Vláda chce zároveň podporiť modernizáciu závlah prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). Fico uviedol, že štát hľadá zahraničného investora, ktorý by do výstavby a obnovy závlahových systémov investoval približne 500 miliónov eur.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) predpokladá, že súťaž na partnera by mohli spustiť počas budúceho roka.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Samosprávy míňajú oproti roku 2007 trojnásobne

Výdavky slovenských obcí, miest a vyšších územných celkov sa od roku 2007 takmer strojnásobili. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Kým v roku 2007 minuli samosprávy 3,8 miliardy eur, v roku 2025 táto suma dosiahla 11,2 miliardy eur.

Aj po očistení o infláciu ide o reálny nárast o približne 80 percent. Rovnakým tempom rástli aj ich príjmy, ktoré sa zvýšili na 11,1 miliardy eur. Keďže zákon samosprávam dovoľuje tvoriť len minimálny deficit, ich hospodárenie je vyrovnané.

Rastúce výdavky sú kryté vyšším objemom financií z miestnych poplatkov, daní a podielových daní zo štátneho rozpočtu. Viceprezident RÚZ Jozef Špirko však upozorňuje, že občania napriek tomu nevidia zodpovedajúci nárast kvality verejných služieb.

Podľa únie za tým stojí najmä mimoriadne rozdrobená územná samospráva. Slovensko má viac ako 2 900 obcí, čo predstavuje jednu z najvyšších mier fragmentácie v celej Európe. Najmenšie dediny často minú obrovskú časť rozpočtu na vlastný chod, mzdy starostov a administratívu, takže na rozvoj nezostávajú peniaze.

Väčšie samosprávy pritom dokážu rovnaké agendy zabezpečiť oveľa lacnejšie. RÚZ preto vyzýva na hľadanie úspor a zásadné zvýšenie efektívnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zásoby ropy krajín OECD sú najnižšie od roku 1990

Vojna v Iráne spôsobila drastický pokles zásob ropy v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré v máji klesli na najnižšiu úroveň od roku 1990. Podľa správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) klesli globálne zásoby do júna o 252 miliónov barelov, z čoho väčšina kompenzovala výpadky z Perzského zálivu.

Šéf IEA Fatih Birol podľa portálu Tagesschau označil situáciu za najväčšiu energetickú krízu v histórii. Agentúra koordinovala uvoľnenie 400 miliónov barelov zo zásob a po rámcovej dohode medzi USA a Iránom vyzvala na bezpodmienečné otvorenie blokovaného Hormuzského prielivu.

IEA zároveň znížila prognózu globálneho dopytu po rope, ktorý by mal pre vysoké ceny a narušené reťazce klesnúť o 1,1 milióna barelov denne. Ide o najprudší prepad od pandémie COVID-19 v roku 2020.

Krízu umocňuje aj situácia v Rusku. Ruská produkcia ropy klesla v máji o päť percent na 8,7 milióna barelov denne, najmä pre ukrajinské útoky dronov s dlhým doletom na energetickú infraštruktúru hlboko vo vnútrozemí.

Aj keď príjmy Moskvy z exportu vďaka vysokým cenám medziročne vzrástli o 65 percent, krajina pre očakávaný domáci nedostatok palív obmedzuje vývoz benzínu a zakázala export leteckého paliva.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina zrýchľuje výstavbu solárnych zdrojov

Predvojnový solárny rozmach na Ukrajine poháňal najmä „zelený“ tarif, vďaka ktorému kapacita do roku 2022 vzrástla na osem gigawattov (GW). Ruská invázia však krajinu pripravila o 2,6 GW solárneho výkonu, pričom obzvlášť zasiahnuté boli veľké priemyselné elektrárne na juhu.

Dnes prechádza ukrajinská zelená energetika podľa portálu Ekonomická pravda zásadnou transformáciou. Namiesto výstavby obrovských solárnych parkov zameraných na dodávky elektriny do siete sa trh orientuje na decentralizáciu.

Hnacím motorom sú v súčasnosti podniky a domácnosti, ktoré hľadajú energetickú nezávislosť tvárou v tvár neustálym ruským útokom na centrálnu sieť. Podľa Únie solárnej energie tvoria až 90 percent nových zariadení zdroje s výkonom do jedného megawattu (MW). Firmy ich inštalujú na strechy nákupných centier, skladov či terminálov predovšetkým na vlastnú spotrebu.

Počet domácich solárnych elektrární pripojených k sieti sa počas vojny zdvojnásobil na 87-tisíc. Presný celoštátny prírastok výkonu je preto ťažké odhadnúť, no len v roku 2023 pribudlo približne 0,5 GW solárnej kapacity.

Podobný, hoci logisticky zložitejší trend možno pozorovať aj vo veternej energetike. Pred vojnou mala Ukrajina veterné elektrárne s celkovým výkonom 2 GW, z ktorých invázia zničila alebo odrezala od ukrajinskej kontroly až 80 percent. Obnova sa však postupne zrýchľuje. Medzi rokmi 2023 a 2025 pribudlo 491 MW nových veterných elektrární. Tempo nabralo na obrátkach najmä začiatkom tohto roka, keď len za prvý štvrťrok nainštalovali 130 MW z plánovaných 500 až 600 MW na celý rok.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.