A hoci sa sprvu objavili náznaky, že by mohlo ísť o operáciu so sektárskym pozadím – keďže premiér Zaídí je šiita a prezident Nizar Amídí je Kurd – poslancov zbavil imunity sunnitský predseda parlamentu Hajbat Halbúsí.
Irak má totiž od zvrhnutia Saddáma Husajna neoficiálnu doktrínu konfesionalizmu podobnú tej, ktorá platí v Libanone. V porovnaní so stredomorskou krajinou však v Bagdade platí, že prezidentom je kandidát jednej z dvoch kurdských strán, premiérom je šiita (z dôvodu demografickej väčšiny) a predsedom parlamentu je sunnita.
Niektoré zatknutia boli podľa Al-Džazíry výsledkom výpovede bývalého zástupcu ministra pre ropný priemysel Adnána Džumajlího, ktorého zatkli minulý mesiac. Celková hodnota spreneverených peňazí či úplatkov sa podľa zdrojov portálu Gulf News vyšplhala na 85 miliónov dolárov. Premiér Zaídí operáciu avizoval ešte v máji, tesne po svojom zvolení.
Denník Jerusalem Post priblížil aj fakt, že v jednom prípade vyšetrovatelia odhalili nelegálnu stajňu s koňmi, ako aj to, že Zaídí operáciu naplánoval v reakcii na nátlak Spojených štátov. Washington sa však zameriaval na financovanie militantných skupín napojených na susedný Irán.
Viaceré militantné hnutia totiž majú zastúpenie v parlamente. Súčasťou koalície, ktorá vyniesla do premiérskeho kresla aj Zaídího, je predovšetkým organizácia Badr, ktorá vznikla ako militantné krídlo Chomejního Vrchnej islamskej rady (ISCI) a neskôr sa osamostatnila.
Ako predsedu uvádza Badr bývalého ministra dopravy menom Hádí al-Ámirí, na poste najvyššieho vodcu však figuruje Modžtabá Chameneí – najvyšší vodca Iránskej islamskej republiky. Táto dvojitá lojalita je pritom vlastná hneď niekoľkým politicko-militantným zoskupeniam, ktoré sa združujú v Ľudových mobilizačných silách (PMF), proti ktorým chceli zakročiť USA.
Práve PMF od 28. februára rozpútali sériu útokov na americké veľvyslanectvo v Bagdade či na pozície kurdských milícií na severe Iraku, čím sa fakticky zapojili do americko-iránskej vojny na strane Teheránu. Napriek tomu sa považujú za súčasť armády a tešia sa istej popularite, keďže po kolapse ozbrojených síl v boji proti Islamskému štátu v roku 2014 bránili časti Iraku pred náporom teroristov.
Expremiér Núrí Malikí do volieb v roku 2013 združil niekoľko šiitských strán a hnutí – vrátane Badru či strany Dawá – do koalície Vláda práva, ktorá je dodnes súčasťou vlády. Napriek tomu plánuje súčasný premiér zásah proti viacerým militantným skupinám, ktoré podozrieva z korupcie.
Okrem politikov sa vyšetrovanie sústredí na dodávateľské firmy v oblasti stavebníctva, budovania mostov, reštauračných a hotelových služieb či retailu. Podozrivé podniky podľa zdrojov portálu New Arab figurujú na washingtonskom zozname schránkových firiem, ktoré militanti využívajú na čiastočné samofinancovanie.
Napriek všeobecnej politickej podpore sa však Zaídímu nepodarilo získať podporu parlamentu pre priamy zásah voči spomínaným militantným skupinám, keďže koordinačná platforma šiitských strán mu na pondelkovej oficiálnej porade nedala voľnú ruku.
Bez ohľadu na tento drobný neúspech v operácii sa Zaídí zaviazal, že donúti proiránske militantné skupiny, aby sa odzbrojili. Jeho kabinet ako posledný termín demilitarizácie určil 30. september. Oficiálnym dôvodom ozbrojovania PMF je ochrana pred prítomnosťou Američanov, ktorí v krajine pôsobia od Husajnovho zvrhnutia v roku 2003.
Rozložením masívnej korupčnej siete tak premiér stúpil na otlak svojim vyzývateľom z radov neštátnych aktérov, ktorí sú na povel iného štátu. Zaídího cieľom je integrácia čiastkových ozbrojencov do pravidelnej armády. Rovnaký prístup začiatkom roka aplikoval sýrsky vodca Ahmad Šara na kurdské milície v povodí rieky Eufrat.
Na pozadí tohto vývoja sa však aj tak zdá, že sa v Iraku vracia éra ústavných inštitúcií, ktoré sú schopné spolupracovať aj bez sektárskeho pnutia, ako to pre denník Washington Post opísal známy analytik David Petraeus. Ten však rovnako naznačil možnosť, že by sa Bagdad stal mocenskou protiváhou voči Teheránu, čo by otvorilo novú kapitolu dejín Blízkeho východu.
