Povedal: Ahoj Robo! A prišiel o život

Opäť je jeden veľmi príjemný neskoroletný večer a ja idem do jerevanskej džezovej kaviarne. Celé okolie, najmä „Kaskády“ a parky okolo „Place de France“, sa zmenili na útulnú gastronomickú oázu z vkusných letných terás. Detský zábavný park pri betónovom rybníku Poplavok je obľúbený, vodné bicykle Mickey Mouse sa dajú požičať, ale džezová kaviareň má už svoje lepšie časy za sebou. Zdá sa mi, že jedinou novou vecou je salón so živou stenou. Posadím sa doprostred lokálu, na priestrannú terasu pri rybníku. Je predposledný večer sezóny, džezový koncert sa už nekoná. Prítomné sú iba dve po rusky hovoriace babičky a jedna rodina s otcom oblečeným v športovej súprave Adidas. Objednám si cestoviny, porcia je malá a drahá.

Pri pohľade cez sklenenú chodbu z umelého mramoru k WC sa pokúšam predstaviť si ten incident. Kočarjanov režim vyžehlil túto záležitosť tak, že v roku 2002 podmienečne odsúdil na jeden rok jedného jediného ochrankára (prezývaného „Kuku“) za neúmyselné zabitie (Poghosjan sa vraj blbo pošmykol). Teraz za Pašinjana sa tento proces znovu otvára. Hlavným priťažujúcim svedkom, ktorého výpoveď vtedy nebola zaznamenaná, bol britský konzultant z EÚ Stephen John Avalyan Newton. To nevymyslíš: Západniar, ktorý v rámci programu EÚ TACIS radil arménskej vláde v otázke, ako zlepšiť verejnú správu, a ako jediný zakročil proti násilnému činu zo strany tej istej vlády.

V ten večer Newton sedel na terase. Keď ochrankári vliekli Poghosjana smerom k WC, jeho sprievodkyňa povedala: „Oni ho zabijú.“ Newton bežal k toalete. Tam videl, ako mocný ochrankár kopal Poghosjanovho sprievodcu do hlavy. Prezidentov spolužiak ležal ťažko doriadený na podlahe. Ešte žil, podľa Newtona „veľká hrča na ľavom spánku naznačovala možný úder pištoľou alebo podobným tupým predmetom“. Znepokojení svedectvom muža z EÚ prišli mladí spolupracovníci prezidenta a poslali ochrankárov preč. O minútu po príchode zdravotníci vyhlásili Poghosjana za mŕtveho.

Vyrazím smerom k tomu WC. Dvere do kuchyne sú otvorené, kuchár sa hrá na mobile a ani nezdvihne zrak. WC je dosť malé, no tri unisex kabínky sú dostatočne dlhé na dokopanie ležiaceho. Ešte stále to vyzerá tak, ako vyzerali post-sovietske gastro toalety v roku 2001: lacné biele plastové dvere sú celkom ľahké a lacný uvoľnený zámok je taký poškodený, že sa chvíľu cítim byť uväznený.

Ešte sa porozprávam s čašníčkou, tá mi potvrdí takmer všetko. Áno, tu zavraždili človeka, pretože oslovil prezidenta slovami Ahoj Robo!, asi nič viac za tým nebolo. Len na jedno si nevie čašníčka spomenúť – či džezová kapela, ako uvádza Newton, skutočne hrala ľahostajne ďalej. Tento detail zostáva neobjasnený.