Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ECB varuje banky pred rizikami súvisiacimi s umelou inteligenciou

Európska centrálna banka (ECB) varuje banky pred novými kybernetickými rizikami, ktoré prináša umelá inteligencia (AI). Sofistikované jazykové modely môžu viesť k rýchlejším a nebezpečnejším útokom, a preto je potrebné, aby finančné inštitúcie zvyšovali svoje investície do IT bezpečnosti, vyhlásila vo štvrtok šéfka Rady ECB pre dohľad Claudia Buchová.

Rýchlosť, rozsah a dostupnosť vysoko pokročilých kybernetických nástrojov narastajú, zatiaľ čo obrancovia majú na reakciu čoraz menej času, uviedla Buchová vo vystúpení pred Výborom Európskeho parlamentu (EP) pre hospodárske a menové záležitosti.

Cieľom kybernetických útokov sa môže stať aj kritická infraštruktúra, od ktorej sú banky závislé, vrátane cloudových služieb, telekomunikačných sietí, platobných systémov a dodávok energie, upozornila.

„Riadiace orgány bánk musia prevziať jasnú zodpovednosť za túto problematiku,“ zdôraznila Buchová. „Tieto výzvy si vyžadujú silné riadenie IT, účinné riadenie kybernetických rizík a spoľahlivé zmluvy o outsourcingu,“ priblížila šéfka bankového dohľadu ECB.

Banky už v uplynulých rokoch rozšírili svoje kapacity, v reakcii na nové hrozby však potrebujú posilniť svoju odolnosť, čo si vyžaduje trvalé investície do IT systémov a dostatočné personálne obsadenie, uzavrela Buchová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Sýria je otvorená rozhovorom s Hizballáhom

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šíbání počas svojej štvrtkovej návštevy Bejrútu vyhlásil, že Damask je otvorený stretnutiu s libanonskou skupinou Hizballáh, ak si to vyžiadajú spoločné záujmy. Išlo o jeho prvú oficiálnu návštevu Libanonu odvtedy, čo americký prezident Donald Trump naznačil možnosť, že by nová sýrska armáda bojovala proti Hizballáhu v Libanone.

Nová sýrska vláda pod vedením Ahmada Šaru sa od zvrhnutia Bašára Asada v roku 2024 stala spojencom USA a snaží sa udržať stabilitu po štrnástich rokoch občianskej vojny.

Šíbání sa stretol s libanonským prezidentom Josephom Aounom a predsedom parlamentu Nabihom Berrim. Ubezpečil ich, že téma Hizballáhu nebola na programe stretnutí a Sýria sa nebude miešať do vnútorných záležitostí Libanonu.

Prezident Šara už predtým rezolútne poprel fámy o vstupe sýrskych vojsk do Libanonu.

Aj keď podľa agentúry Reuters USA v marci povzbudzovali Sýriu, aby vyslala sily do východného Libanonu s cieľom odzbrojiť Hizballáh, Damask takúto misiu odmieta. Obáva sa vtiahnutia do širšieho blízkovýchodného konfliktu a rozdúchania náboženského napätia medzi sunnitmi, šiitmi a kresťanmi. Trumpov vyslanec pre Sýriu Tom Barrack navyše tieto správy označil za nepravdivé. Sýria poslala vojská do Libanonu už v roku 1976 a stiahla ich až v roku 2005.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dieťaťu na Slovensku prvý raz roboticky odstránili nádor pečene

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici v spolupráci s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou Banská Bystrica úspešne vykonali historicky prvú roboticky asistovanú anatomickú resekciu pečene u detského pacienta na Slovensku.

Neplnoletá pacientka podstúpila zákrok pre 10-centimetrový nádor pečene.

Operácia trvala približne dve hodiny. Jej cieľom bolo odstrániť nádor pri zachovaní čo najväčšej časti zdravej pečene. Podľa primára hepato-pankreato-biliárnej chirurgie Igora Slobodníka sa týmto výkonom začína nová éra miniinvazívnych operácií pečene u detských pacientov.

Roboticky asistovaná chirurgia prináša oproti klasickej otvorenej operácii menšiu operačnú traumu, nižšiu pooperačnú bolestivosť, kratšiu hospitalizáciu a rýchlejšie zotavenie. Pacientka sa podľa nemocnice zotavuje bez komplikácií.

Operáciu vykonali v Centre robotickej chirurgie Rooseveltovej nemocnice. Na financovaní časti nákladov sa podieľala aj nezisková organizácia Svetielko nádeje, ktorá podporuje detských onkologických pacientov a ich rodiny.

(est)

Minúta  |  

Španielsko dalo pracovné povolenia státisícom migrantov

Počas preverovania žiadostí o legalizáciu pobytu získalo v Španielsku dočasné pracovné povolenie 609 737 migrantov. To im umožňuje zamestnať sa v oficiálnej ekonomike ešte pred rozhodnutím o ich statuse.

O legalizáciu požiadalo od 16. apríla do 30. júna celkovo 1,17 milióna ľudí, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného odhadu vlády na úrovni 500-tisíc žiadostí. Väčšina uchádzačov pochádza z krajín Latinskej Ameriky.

Program je určený migrantom bez dokladov, ktorí žili v Španielsku najmenej päť mesiacov pred koncom roka 2025 a nemajú záznam v registri trestov. Počas vybavovania žiadosti získavajú dočasné pracovné povolenie.

Do 30. júna si zo 609 737 držiteľov takéhoto povolenia približne 160-tisíc našlo legálne zamestnanie. Jednoročné povolenie na pobyt zatiaľ získalo 11-tisíc ľudí.

Vláda spolupracuje so zamestnávateľmi v stavebníctve, cestovnom ruchu, doprave a opatrovateľských službách, aby migrantom pomohla nájsť prácu.

Približne 81 percent žiadateľov je mladších ako 45 rokov a 57 percent z nich tvoria muži.

(reuters, bak)

Minúta  |  

SAV kritizuje zonácie parkov, podľa vedcov ohrozujú staré lesy

Schválené zonácie štyroch národných parkov podľa vedcov zo Slovenskej akadémie vied nespĺňajú podmienky plánu obnovy a nezohľadňujú ich odborné odporúčania.

Zoológ Tomáš Olšovský tvrdí, že ministerstvo životného prostredia urobilo oproti pôvodným návrhom len kozmetické úpravy. Za najväčší problém označil nedostatočnú ochranu starých lesov v Nízkych Tatrách a Malej Fatre, ktoré podľa neho zostávajú ohrozené ťažbou dreva a výstavbou lesných ciest.

Výhrady majú vedci aj k zonácii Polonín. Tvrdia, že neposkytuje primeranú ochranu viacerým cenným územiam vrátane pralesov zapísaných v zozname UNESCO, čo môže ohroziť plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska. Kritizujú aj zníženie stupňa ochrany niektorých rezervácií v Tatranskom národnom parku bez jasného zdôvodnenia.

Olšovský zároveň ocenil, že v TANAP-e sa najprísnejšia ochrana rozšírila z 51 na 62 percent územia a zonácia NAPANT-u sa oproti pôvodnému návrhu zlepšila.

Vláda schválila zonácie TANAP-u, NAPANT-u, Polonín a Malej Fatry v stredu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) ich označil za vypracované podľa prísnych kritérií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Wizz Air pridá z Bratislavy lety do Afriky aj Ázie

Letecká spoločnosť Wizz Air rozširuje svoju sieť pravidelných liniek z Bratislavy o tri nové exotické destinácie. Od 25. októbra tohto roka začne dopravca zo slovenskej metropoly lietať do marockého Agadiru, egyptskej Hurgady a do hlavného mesta Azerbajdžanu Baku. Do všetkých troch miest bude lietať dvakrát týždenne.

Do Agadiru bude lietať celoročne v utorky a soboty, do Hurgady v pondelky a piatky. Pri linke do Baku sa letové dni prispôsobia sezóne – v zime v stredu a sobotu, v lete v utorok a sobotu.

Každá z destinácií ponúka odlišné cestovateľské zážitky. Agadir, ležiaci pri Atlantickom oceáne, láka na piesočné pláže, surfovanie v neďalekom Taghazoute či trh Souk El Had.

Egyptská Hurgada patrí k najpopulárnejším letoviskám Červeného mora, ideálnym na celoročné potápanie, šnorchlovanie, návštevu historickej štvrte El Dahar či výlety na štvorkolkách do Saharskej púšte.

Azerbajdžanské Baku zase očarí unikátnym spojením moderny a histórie, kde vedľa seba stoja ikonické Plamenné veže a historické jadro Icherisheher zapísané v UNESCO.

Wizz Air touto expanziou rozširuje svoje slovenské portfólio, pričom v súčasnosti už prevádzkuje lety do 35 destinácií v 15 krajinách.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.