Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WHO potvrdila koniec šírenia hantavírusu z výletnej lode

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok oznámila koniec šírenia hantavírusu spojeného s výletnou loďou po tom, ako posledná identifikovaná osoba, ktorá bola v kontakte s nakazeným, ukončila karanténu a mala negatívny test na vírus.

Počas výskytu ochorenia sa nakazilo 13 ľudí, z ktorých traja zomreli. Príčinou bol vírus Andes, zriedkavý kmeň hantavírusu, ktorý sa bežne vyskytuje v Argentíne a Čile.

Výletná loď MV Hondius vyplávala z Argentíny 1. apríla.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Euractiv: Samit NATO prinesie americké zbrojné iniciatívy

Samit NATO, ktorý sa má budúci týždeň konať v Ankare, má priniesť sériu amerických iniciatív, ktoré majú zmierniť politický dosah obmedzenia vojenskej prítomnosti Spojených štátov v Európe, uviedol Euractiv. Popri diskusii o budúcnosti Aliancie sa očakáva predstavenie nových obranných projektov a zbrojných dohôd.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už začala prehodnocovať rozmiestnenie amerických vojakov v Európe. Pred dvoma mesiacmi oznámila stiahnutie 5-tisíc vojakov z Nemecka a zrušenie plánovaného presunu práporu ďalekonosných zbraní aj práporu protivzdušnej obrany.

Americké zbrojárske spoločnosti majú v utorok predstaviť projekty, ktoré budú realizovať v Európe v spolupráci s vládou USA. Rokovať majú aj o možnom predaji strategických zbraňových systémov vrátane riadených striel Tomahawk. Súčasťou balíka by mohla byť aj integrácia amerických rakiet GMLRS integrácia do európskych odpaľovacích platforiem.

Nemeckí predstavitelia zostávajú opatrne optimistickí. Tvrdia, že kľúčové rozhodnutia padli už na minuloročnom samite v Haagu a Ankara sa zameria na riadený prechod Aliancie do ďalšej fázy.

Od všetkých 32 členských štátov NATO sa očakáva spoločné vyhlásenie o hrozbe, ktorú Rusko predstavuje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Alianciu. Prekážkou rokovaní môže byť postoj Španielska, ktoré odmieta zvýšený cieľ výdavkov na obranu.

(bak)

Minúta  |  

Rybníček odmieta kritiku samospráv, žiada reformu riadenia štátu

Problémom Slovenska nie sú samosprávy, ale spôsob riadenia štátu. V reakcii na vyjadrenia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) o raste výdavkov obcí, miest a vyšších územných celkov to povedal prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček.

S RÚZ sa zhoduje v potrebe efektívne využívať verejné financie, odmieta však, že hlavný problém predstavujú samosprávy. Podľa neho Slovensko dlhodobo nevyriešilo, aké kompetencie má mať štát a aké mestá, obce a kraje, pričom reforma fungovania štátu zostala nedokončená.

Rybníček tvrdí, že štát si ponechal priveľa kompetencií a zároveň prenáša na samosprávy nové povinnosti bez primeraného financovania. Výsledkom sú rast nákladov, zbytočná byrokracia a služby, ktoré občania nevnímajú ako kvalitnejšie. Zdôraznil, že efektívnejší štát si vyžaduje jasné nastavenie kompetencií aj financovania.

Zároveň deklaroval pripravenosť rokovať s RÚZ o reforme fungovania štátu a decentralizácii kompetencií.

RÚZ vo svojej analýze upozornila, že výdavky obcí, miest a vyšších územných celkov vzrástli medzi rokmi 2007 a 2025 z 3,8 miliardy na 11,2 miliardy eur. Po zohľadnení inflácie ide o reálny nárast približne o 80 percent, pričom rovnakým tempom rástli aj príjmy samospráv.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Magyar navrhuje návrat k župám a zmenu ich vedenia

Maďarská vládna strana Tisza predložila návrh, aby sa územné celky namiesto terajších stolíc, ktoré zaviedla vláda premiéra Viktora Orbána, opäť nazývali župy. Oznámil to vo štvrtok na Facebooku premiér Péter Magyar.

Župy už nebude viesť hlavný župan, ale vládny splnomocnenec, napísal Magyar. Podľa jeho vyjadrenia sa v regiónoch zmení aj fungovanie vládnych úradov.

Vládnuci blok Fidesz-KDNP v rámci 11. novely ústavy 19. júla 2022 presadil, že názvy územných celkov sa s platnosťou od 1. januára 2023 zmenia zo žúp na stolice. V zdôvodnení návrhu novely uviedli, že od založenia Uhorska až do roku 1949 boli stolice základným územným prvkom štátnej správy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ECB varuje banky pred rizikami súvisiacimi s umelou inteligenciou

Európska centrálna banka (ECB) varuje banky pred novými kybernetickými rizikami, ktoré prináša umelá inteligencia (AI). Sofistikované jazykové modely môžu viesť k rýchlejším a nebezpečnejším útokom, a preto je potrebné, aby finančné inštitúcie zvyšovali svoje investície do IT bezpečnosti, vyhlásila vo štvrtok šéfka Rady ECB pre dohľad Claudia Buchová.

Rýchlosť, rozsah a dostupnosť vysoko pokročilých kybernetických nástrojov narastajú, zatiaľ čo obrancovia majú na reakciu čoraz menej času, uviedla Buchová vo vystúpení pred Výborom Európskeho parlamentu (EP) pre hospodárske a menové záležitosti.

Cieľom kybernetických útokov sa môže stať aj kritická infraštruktúra, od ktorej sú banky závislé, vrátane cloudových služieb, telekomunikačných sietí, platobných systémov a dodávok energie, upozornila.

„Riadiace orgány bánk musia prevziať jasnú zodpovednosť za túto problematiku,“ zdôraznila Buchová. „Tieto výzvy si vyžadujú silné riadenie IT, účinné riadenie kybernetických rizík a spoľahlivé zmluvy o outsourcingu,“ priblížila šéfka bankového dohľadu ECB.

Banky už v uplynulých rokoch rozšírili svoje kapacity, v reakcii na nové hrozby však potrebujú posilniť svoju odolnosť, čo si vyžaduje trvalé investície do IT systémov a dostatočné personálne obsadenie, uzavrela Buchová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Sýria je otvorená rozhovorom s Hizballáhom

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šíbání počas svojej štvrtkovej návštevy Bejrútu vyhlásil, že Damask je otvorený stretnutiu s libanonskou skupinou Hizballáh, ak si to vyžiadajú spoločné záujmy. Išlo o jeho prvú oficiálnu návštevu Libanonu odvtedy, čo americký prezident Donald Trump naznačil možnosť, že by nová sýrska armáda bojovala proti Hizballáhu v Libanone.

Nová sýrska vláda pod vedením Ahmada Šaru sa od zvrhnutia Bašára Asada v roku 2024 stala spojencom USA a snaží sa udržať stabilitu po štrnástich rokoch občianskej vojny.

Šíbání sa stretol s libanonským prezidentom Josephom Aounom a predsedom parlamentu Nabihom Berrim. Ubezpečil ich, že téma Hizballáhu nebola na programe stretnutí a Sýria sa nebude miešať do vnútorných záležitostí Libanonu.

Prezident Šara už predtým rezolútne poprel fámy o vstupe sýrskych vojsk do Libanonu.

Aj keď podľa agentúry Reuters USA v marci povzbudzovali Sýriu, aby vyslala sily do východného Libanonu s cieľom odzbrojiť Hizballáh, Damask takúto misiu odmieta. Obáva sa vtiahnutia do širšieho blízkovýchodného konfliktu a rozdúchania náboženského napätia medzi sunnitmi, šiitmi a kresťanmi. Trumpov vyslanec pre Sýriu Tom Barrack navyše tieto správy označil za nepravdivé. Sýria poslala vojská do Libanonu už v roku 1976 a stiahla ich až v roku 2005.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.