Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Anthropic nerokoval o vstupe americkej vlády do firmy

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa a spoločnosť Anthropic nerokovali o tom, že by vláda Spojených štátov získala majetkový podiel vo firme. S odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou o tom informovala agentúra Reuters.

Túto otázku vyvolala najmä správa denníka Financial Times, podľa ktorej spoločnosť OpenAI diskutovala o možnosti poskytnúť americkej vláde päťpercentný podiel.

Firmy pôsobiace v sektore umelej inteligencie čelia vo Washingtone rastúcej kontrole pre obavy zo zneužitia pokročilých modelov a pre otázku, či budú mať Američania prospech z rýchlo rastúcej hodnoty spoločností.

Administratíva sprísnila dohľad nad uvádzaním nových modelov umelej inteligencie pre riziko ich zneužitia vojenskými spravodajskými službami Číny, Ruska a ďalších krajín.

Prezident Trump tiež minulý mesiac pripustil, že zvažuje možnosti, ako zabezpečiť verejnosti podiel na úspechu popredných spoločností v oblasti umelej inteligencie. Demokratický senátor Bernie Sanders navrhol, aby veľké firmy odovzdali vláde 50-percentný vlastnícky podiel a zastúpenie v správnych radách.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kanada chce predstaviť novú obrannú banku NATO

Kanada chce na budúcotýždňovom samite NATO v Turecku oznámiť približne desať zakladajúcich krajín novej Banky pre obranu, bezpečnosť a odolnosť (DSRB). Jej cieľom je podporiť obranu spojeneckých štátov prostredníctvom financovania až do výšky 100 miliárd libier.

Hlavná kanadská vyjednávačka Isabelle Hudonová priblížila, že medzi zakladajúcimi členmi by mali byť okrem Kanady najmä európske krajiny. Dodala však, že konečná dohoda závisí od výsledku rokovaní o finančných záväzkoch jednotlivých štátov.

Projekt presadzuje premiér Mark Carney ako súčasť snahy vytvoriť užšiu spoluprácu stredne veľkých mocností v čase meniaceho sa medzinárodného poriadku. Členstvo má zostať otvorené aj po založení banky.

Zatiaľ sa k iniciatíve verejne pripojilo iba Luxembursko, ktoré sa má stať európskym sídlom banky. Južná Kórea o vstupe rokuje, Nemecko sa zapojilo ako pozorovateľ a návrh analyzujú aj Taliansko, Španielsko, Belgicko, Turecko a Ukrajina. Holandsko účasť odmietlo a Spojené kráľovstvo uprednostňuje vlastný projekt, zároveň však skúma možnosti jeho prepojenia s iniciatívou Kanady.

Vznik banky navrhla ešte v roku 2024 skupina bývalých bezpečnostných poradcov NATO, vysokých vojenských predstaviteľov a bankárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Po ôsmich dňoch vytiahli spod trosiek vo Venezuele živého muža

Záchranári vo štvrtok vytiahli spod trosiek obchodného centra v štáte La Guaira živého 44-ročného strážnika Hernána Alberta Gila. Muž prežil viac než týždeň po dvoch silných zemetraseniach, ktoré spustošili severné pobrežie Venezuely.

Na záchrannej akcii sa podieľali tímy zo Salvádoru, Čile, Spojených štátov, Portugalska, Mexika, Kostariky a Venezuely. Záchranári mu počas pobytu pod troskami zabezpečovali hydratáciu pomocou hadičky a napokon otvorili druhý prístupový tunel, keďže pôvodná trasa nebola bezpečná.

Zemetrasenia s magnitúdou 7,2 a 7,5 udreli v rozmedzí necelej minúty pred takmer ôsmimi dňami. Podľa najnovších údajov si vyžiadali 2 295 obetí. Na neoficiálnom zozname nezvestných zostáva približne 38 600 ľudí. OSN tento týždeň oznámila obstaranie 10-tisíc vakov na telá a americká geologická služba odhaduje, že počet obetí môže presiahnuť 10-tisíc.

Pri ekonomických škodách sa očakáva suma vyššia ako desať miliárd dolárov. Na záchranných prácach sa vo veľkej miere podieľajú dobrovoľníci, ktorí upozorňujú na nedostatok ťažkej techniky. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň varovala, že katastrofa ešte viac prehĺbila humanitárnu krízu a zaťažila zdravotnícky systém krajiny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rekordné predaje Tesly podporilo oživenie v Európe

Tesla v druhom štvrťroku dodala zákazníkom rekordných 480 126 vozidiel, čo je približne o 25 percent viac ako pred rokom a výrazne nad odhadmi analytikov. K výsledku prispelo najmä oživenie predaja v Európe, ktoré posilnilo očakávania, že automobilka by mohla v roku 2026 ukončiť dvojročný pokles ročných predajov.

Rast v Európe podporili vyššie ceny pohonných látok, vládne stimuly na nákup elektromobilov, rýchlejšia elektrifikácia firemných vozových parkov aj oslabenie spotrebiteľského odporu voči politickým postojom generálneho riaditeľa Tesly Elona Muska.

V Spojených štátoch však dopyt zostáva pod tlakom po zrušení daňových úľav na elektromobily. V Číne predaj podporila modernizovaná verzia Modelu Y napriek silnej konkurencii domácich výrobcov.

Tesla v období od apríla do júna vyrobila 451 758 vozidiel, teda o viac ako 28-tisíc menej, než dodala zákazníkom, čím znížila zásoby vytvorené v prvom štvrťroku.

Spoločnosť zverejní hospodárske výsledky 22. júla. Popri výrobe áut pokračuje v rozširovaní investícií do umelej inteligencie, autonómneho riadenia, robotaxi služieb, výroby batérií a humanoidných robotov Optimus. Výroba autonómneho vozidla Cybercab by sa mala rozbehnúť ešte tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Litva chce z ústavy odstrániť zákaz jadrových zbraní

Litovskí lídri parlamentných strán sa zhodli, že ústavný zákaz jadrových zbraní je zastaraný a mal by byť z ústavy odstránený. Po stretnutí s predstaviteľmi parlamentných frakcií to oznámil prezident Gitanas Nausėda.

Podľa hlavy štátu panovala medzi politickými lídrami takmer jednomyseľná zhoda, že článok ústavy zakazujúci jadrové zbrane a zahraničné vojenské základne už nezodpovedá súčasnej bezpečnostnej situácii. Parlament by sa mal zmenou zaoberať v blízkom čase.

Litva, ktorá patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny, už skôr naznačila záujem hostiť americké jadrové zbrane ako súčasť odstrašenia voči susednému Rusku. Krajina vstúpila do NATO v roku 2004 a podľa Nausėdu nechcú litovskí poslanci, aby zostala v aliancii jednou z mála krajín, ktoré jadrové zbrane naďalej zakazujú. Fínsko zrušilo podobný zákaz vlani v júni.

Predseda litovského parlamentu Juozas Olekas pripomenul, že po 35 rokoch je bezpečnostná situácia odlišná. Zdôraznil, že ako člen NATO má Litva právo aj povinnosť byť plnohodnotnou súčasťou aliancie a že hlavným prostriedkom odstrašenia zostáva jadrové odstrašenie.

(politico, bak)

Minúta  |  

Brusel hľadá zhodu na novom vyslancovi pre Bosnu a Hercegovinu

Európska únia chce nájsť silného kandidáta na post vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý nahradí nemeckého diplomata Christiana Schmidta. O nástupcovi sa členské štáty zatiaľ nedokázali dohodnúť.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová počas návštevy Bosny a Hercegoviny zdôraznila, že cieľom je nájsť európskeho kandidáta, ktorý pomôže krajine napredovať. Dodala, že Úrad vysokého predstaviteľa zostáva dôležitým pilierom stability dovtedy, kým nebude možné jeho pôsobenie ukončiť.

Spojené štáty presadzujú, aby nový predstaviteľ mal obmedzenejší mandát. Podporujú talianskeho diplomata Antonia Zanardiho Landiho, zatiaľ čo väčšina európskych krajín stojí za Francúzom Reném Troccazom. Washington zároveň avizoval, že prehodnotí svoju úlohu v Bosne a Hercegovine, ak neschvália jeho kandidáta.

Do vymenovania nového vysokého predstaviteľa, ku ktorému má dôjsť najneskôr 14. júla, funkciu dočasne vykonáva Louis Crishock.

Bosna a Hercegovina zaostáva v prístupovom procese do EÚ pre dvojročné politické blokády. Kallasová upozornila, že krajina už prišla o 108 miliónov eur z európskeho plánu rastu a bez potrebných reforiem jej hrozí strata ďalších 370 miliónov eur.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.