Preskočiť na obsah
  |  

Voľby by vyhralo v júni PS, Demokrati tesne mimo parlamentu

Parlamentné voľby by v júni vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 18,1 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer so ziskom 17,7 percenta. Tretia by bola Republika s 11,6 percenta. Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry Focus pre portál 360tka.

Na štvrtom mieste v prieskume skončilo Hnutie Slovensko (deväť percent). Nasledujú Hlas (osem percent), SaS (sedem percent) a KDH (6,7 percenta).

Do parlamentu by sa podľa prieskumu nedostali Demokrati (4,8 percenta), SNS (4,2 percenta), Maďarská aliancia (3,9 percenta) ani Sme rodina (2,8 percenta).

Agentúra prieskum realizovala od 22. do 29. júna 2026 na vzorke 1 027 respondentov.

(tasr, max)

  |  

Turecko zakázalo kotvenie americkej lode s LGBT turistami

Turecké úrady zakázali výletnej lodi Scarlet Lady, ktorú si prenajala americká spoločnosť Atlantis Events pre LGBT cestujúcich, kotviť vo svojich prístavoch. Ako dôvod uviedli ochranu morálnych štandardov a rodinných hodnôt. Píše o tom web CNN.

Plavba s názvom „Z Atén do Benátok“, ktorá sa mala začať 5. júla v Grécku, plánovala zastávky v mestách Kuşadası a Istanbul. Miestne úrady však oznámili, že správanie pasažierov je nezlučiteľné so štruktúrou ich spoločnosti.

Riaditeľ Atlantis Events Rich Campbell vyjadril nad rozhodnutím hlboké znepokojenie a zdôraznil, že za 36 rokov fungovania firmy ide o prvý prípad takejto diskriminácie. Deklaroval, že účastníci plavby nie sú politickou organizáciou a chceli len spoznávať kultúru.

Na palube lode, ktorú vlastní spoločnosť Virgin Voyages Richarda Bransona, sa nachádza približne 1 900 hostí, z toho 1 100 z USA.

Tento krok zapadá do čoraz ostrejšej rétoriky vládnej strany AKP prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana voči komunite LGBT, pre ktorú sú v Istanbule od roku 2015 zakázané aj pochody Pride. Napätie vyostrila aj policajná razia v istanbulskom bare pre údajnú brožúru k podujatiu. Loď preto Turecko obíde a namiesto toho zakotví v Káhire a na Kréte.

(max)

  |  

Trump pred samitom NATO označil podporu Aliancie za smiešnu

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že udržiavanie súčasnej podpory NATO zo strany USA je „smiešne“. Na sociálnej sieti Truth Social podľa Euronews napísal, že vzťah Washingtonu s Alianciou nie je recipročný, pričom priamo napísal: „Neboli tam pre nás!!!“

K príspevku pripojil stĺpcový graf, v ktorom porovnával bližšie nešpecifikované finančné sumy vynaložené Spojenými štátmi s výdavkami Británie, Francúzska, Talianska a Poľska.

Tieto vyjadrenia prichádzajú len niekoľko dní pred nadchádzajúcim samitom NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare. Šéf Bieleho domu v poslednom období opakovane obviňuje európskych spojencov z toho, že USA počas vojenského konfliktu s Iránom dostatočne nepodporili. Nedávno dokonca varoval, že vážne uvažuje o úplnom vystúpení USA z Aliancie, ktorú otvorene označil za „papierového tigra“.

Napätie medzi partnermi eskalovalo po tom, čo niektoré členské štáty NATO odmietli poskytnúť USA prístup na svoje vojenské základne na operácie v Iráne alebo zakázali prelety amerických stíhačiek.

(max)

  |  

Tajná služba prehliadla viac ako stovku varovaní o strelcovi na Trumpa

Americká tajná služba čelí kritike po zverejnení správy generálneho inšpektora, ktorá odhalila závažné bezpečnostné zlyhania počas pokusu o atentát na Donalda Trumpa v júli 2024 v Butleri.

Agentúra v kritickom čase nebola prepojená s miestnymi policajnými zložkami, čo viedlo k tomu, že nezachytila až 102 miestnych rozhlasových prenosov varujúcich pred podozrivou osobou, neskôr identifikovanou ako Thomas Crooks.

Namiesto stoviek varovaní dostala tajná služba iba päť telefonátov a tri textové správy, čo zapríčinilo, že ochranná jednotka vtedajšieho exprezidenta, ktorý sa v januári 2025 opäť ujal funkcie, nebola o hrozbe včas informovaná.

Správa taktiež poukázala na zlyhanie protidronového systému, ktorý obsluhoval nedostatočne vyškolený pracovník. Vďaka tomu mohol útočník pred streľbou nerušene lietať s dronom nad miestom zhromaždenia takmer deväť minút bez toho, aby ho odhalili.

Tajná služba v reakcii na zistenia uviedla, že s odporúčaniami generálneho inšpektora súhlasí a mnohé z nápravných opatrení už implementovala v rámci reforiem.

(reuters, max)

  |  

Prezidentka Venezuely odmieta kritiku. Obetí je už takmer 2 600

Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová na svojej prvej tlačovej konferencii od januárového nástupu k moci rezolútne odmietla obvinenia, že vláda reagovala na ničivé zemetrasenia príliš pomaly. Podľa nej štát nezaváhal ani deň a okamžite aktivoval núdzové protokoly.

V zasiahnutých oblastiach, najmä v najviac zdevastovanom severnom štáte La Guaira, podľa jej slov postupne nasadili až 19-tisíc štátnych úradníkov.

Kritiku zo strany pozostalých, dobrovoľníkov aj humanitárnych organizácií, ktorí poukazujú na zúfalý nedostatok ťažkých strojov a meškajúce dodávky potravín, označila za politicky motivovanú kampaň „mediálnych laboratórií“, ktoré sa snažia umelo vyvolať dojem chaosu. Svedkovia z miesta katastrofy napriek tomu potvrdzujú, že hlavnú ťarchu záchranných prác nesú civilisti, študenti a dobrovoľníci, ktorí trosky odstraňujú vlastnými rukami a lopatami.

Rodríguezová potvrdila, že bilancia obetí dvoch otrasov z 24. júna dosiahla 2 595 mŕtvych, pričom pátranie pokračuje. Počet nezvestných na neoficiálnych zoznamoch klesol na 38 500.

Pomoc a úvery na obnovu zničenej krajiny už ponúkli Medzinárodný menový fond aj Svetová banka. Venezuela s menovým fondom aktuálne pripravuje fond na obnovu bývania vo výške 200 miliónov dolárov, financie dostanú priamo auditovaní stavební dodávatelia.

(reuters, max)

  |  

Súd v USA zakázal držať migrantov bez kaucie dlhšie ako 90 dní

Americký odvolací súd v New Orleans obmedzil právomoc americkej administratívy povinne zadržiavať tisíce imigrantov počas deportačného konania. Podľa verdiktu senátu v pomere 2 : 1 nesmie zaistenie trvať dlhšie ako 90 dní bez toho, aby migranti dostali možnosť požiadať o prepustenie na kauciu pred imigračným sudcom.

Rozhodnutie sa dotkne tisícov osôb v Texase či Louisiane, ktoré zadržala imigračná správa (ICE) v rámci prísnych vládnych opatrení.

Väčšina sudcov zdôraznila, že klauzula o riadnom procese podľa Piateho dodatku ústavy chráni každého človeka na území USA bez výnimky. Naopak, nesúhlasiaci sudca Cory Wilson argumentoval, že verdikt marginalizuje právomoci, ktoré ústava v oblasti imigrácie zveruje Kongresu.

Právni zástupcovia migrantov rozhodnutie privítali, no ministerstvo vnútornej bezpečnosti s ním nesúhlasí a trvá na svojom výklade. Rezort minulý rok rozšíril definíciu „žiadateľov o vstup“ s povinným zadržaním aj na cudzincov, ktorí už v USA dlhšie žijú. Keďže federálne odvolacie súdy sú v tejto otázke rozdelené, administratíva už minulý týždeň požiadala Najvyšší súd USA o definitívne vyriešenie tohto právneho sporu.

(reuters, max)