Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prečo sa v Palestíne pripravujú prvé voľby po viac ako 20 rokoch

Očakáva sa, že prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás koncom tohto mesiaca oficiálne oznámi termín palestínskych legislatívnych volieb, ktoré by sa mali uskutočniť 28. novembra. Vo vyhlásení to podľa Jerusalem Post uviedol Samer Sinijlawi, šéf palestínskeho politického hnutia Nová cesta.

Sinijlawi označil nadchádzajúce hlasovanie za kľúčovú príležitosť pre vznik nového politického vedenia po rokoch hlbokej politickej stagnácie. Očakávané oznámenie je výsledkom neustáleho tlaku zo strany zástancov palestínskej demokracie. Ak by sa hlasovanie uskutočnilo, išlo by o prvé palestínske legislatívne voľby za viac ako dve desaťročia.

Tomuto kroku predchádzalo rozhodnutie z polovice júna, keď prezident Abbás vydal dekrét, ktorým vyhlásil parlamentné voľby na november tohto roka a prezidentské voľby na začiatok roka 2027. Oficiálna palestínska tlačová agentúra Wafa, ktorá o dekréte informovala, však neuviedla, či bude 91-ročný Abbás v prezidentskom súboji opäť kandidovať.

(max)

Minúta  |  

Premiér Moldavska rezignoval, spomenul rozpor so zásadami

Moldavský premiér Alexandru Munteanu v piatok oznámil, že odstupuje zo svojej funkcie. Toto oznámenie zároveň znamená demisiu vlády. Dôvod rozhodnutia bližšie nešpecifikoval.

„V momente, keď som si uvedomil, že už nemôžem vykonávať svoj mandát v súlade so svojimi zásadami a presvedčením, rozhodol som sa odstúpiť,“ zhodnotil a dodal, že krajine bude naďalej slúžiť z akejkoľvek inej pozície.

Tento prekvapivý krok predstavuje komplikáciu pre proeurópsku prezidentku Maiu Sanduovú a jej vládnuce hnutie Strana akcie a solidarity (PAS). Podľa ústavných pravidiel musí hlava štátu najskôr absolvovať politické konzultácie s parlamentnými frakciami a následne nominovať nového kandidáta na predsedu vlády.

Munteanu, ktorý pred vstupom do politiky pracoval dve desaťročia v zahraničí vrátane Svetovej banky, nastúpil do funkcie po septembrových voľbách v roku 2025. V nich strana PAS jednoznačne získala silný mandát na integráciu krajiny do Európskej únie.

Moldavsko, strategicky ležiace medzi Ukrajinou a Rumunskom, má štatút kandidátskej krajiny EÚ, pričom jeho politická scéna je dlhodobo polarizovaná medzi prozápadným smerovaním a snahami o užšie väzby s Moskvou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko na samite NATO v Turecku zastúpi Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini odcestuje v utorok 7. júla do tureckej Ankary, kde sa zúčastní na samite Severoatlantickej aliancie (NATO). Lídri členských štátov a partneri Aliancie budú diskutovať o budúcnosti euroatlantickej bezpečnosti, posilňovaní obranných kapacít a ďalšom smerovaní spoločnej spolupráce.

„Lídri členských krajín budú diskutovať o napĺňaní cieľov prijatých na minuloročnom samite v Haagu, o posilnení investícií do obrany a obranného priemyslu, ako aj o Ukrajine,“ priblížil odbor komunikácie Prezidentského paláca.

Hlavná časť programu vyvrcholí plenárnym zasadnutím spojencov v stredu 8. júna v prezidentskom komplexe Bestepe.

Samit NATO, ktorý sa bude po druhý raz konať v Turecku, bude hostiť prezident Recep Tayyip Erdogan.

(tasr, max)

Minúta  |  

Gréckeho europoslanca opakovane špehovali softvérom Pegasus

Bývalý grécky europoslanec a novinár Stelios Kouloglou sa stal terčom izraelského špionážneho softvéru Pegasus. Podľa správy kanadskej organizácie Citizen Lab jeho telefón medzi októbrom 2022 a marcom 2023 napadli najmenej trikrát.

V čase útokov bol Kouloglou členom osobitného výboru Európskeho parlamentu PEGA, ktorý vznikol s cieľom vyšetrovať nelegálne používanie sledovacích technológií v krajinách EÚ.

Kouloglou vyjadril prekvapenie nad bezohľadnosťou útočníkov, ktorí podľa zistení zneužili v tom čase neznámu zraniteľnosť v softvéri spoločnosti Apple. Firma NSO Group, ktorá Pegasus distribuuje, na žiadosť o komentár nereagovala.

Dlhodobo však tvrdí, že jej nástroje slúžia na boj proti kriminalite a ochranu národnej bezpečnosti, hoci čelí obvineniam zo sledovania novinárov, politikov či aktivistov.

Európsky parlament prípad priamo nekomentoval, uviedol však, že priebežne monitoruje kybernetické hrozby a od roku 2022 poskytuje poslancom nástroje na kontrolu ich zariadení. Bývalá europoslankyňa Sophie in ’t Veldová varovala, že nekontrolované šírenie podobného softvéru vytvára prostredie, v ktorom môže sledovať prakticky ktokoľvek kohokoľvek.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po útoku na Ukrajinca pod sankciami vydali zatykač na podozrivého

Monacký prokurátor Stéphane Thibault deklaroval, že úrady identifikovali osobu podozrivú z pondelkového výbuchu v centre Monaka a vydali na ňu zatykač. K explózii došlo vo vchode bytového domu v blízkosti francúzskych hraníc.

Aj keď úrady identitu troch ťažko zranených osôb oficiálne nepotvrdili, išlo podľa nich o cielený útok. Podľa mediálnych informácií zranenia utrpel podnikateľ ukrajinského pôvodu Vadym Jermolajev, jeho partnerka a syn. Jermolajev sa v minulosti vzdal ukrajinského občianstva a Kyjev naňho uvalil sankcie.

Francúzske médiá Le Figaro a BFMTV s odvolaním sa na kamerové záznamy informovali, že podozrivou je pravdepodobne žena, ktorá sa maskovala a snažila sa vydávať za muža, pričom mala na sebe čierny rybársky klobúk. Prokurátor sa k týmto informáciám bezprostredne nevyjadril, no na piatok dopoludnia naplánoval oficiálnu tlačovú konferenciu.

Prípad momentálne vyšetrujú ako pokus o vraždu, pričom verziu o teroristickom čine predbežne vylúčili. Denník Le Figaro však s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že vyšetrovatelia pracujú aj s verziou, podľa ktorej by za týmto útokom mohla stáť Bezpečnostná služba Ukrajiny.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Voľby by vyhralo v júni PS, Demokrati tesne mimo parlamentu

Parlamentné voľby by v júni vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 18,1 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer so ziskom 17,7 percenta. Tretia by bola Republika s 11,6 percenta. Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry Focus pre portál 360tka.

Na štvrtom mieste v prieskume skončilo Hnutie Slovensko (deväť percent). Nasledujú Hlas (osem percent), SaS (sedem percent) a KDH (6,7 percenta).

Do parlamentu by sa podľa prieskumu nedostali Demokrati (4,8 percenta), SNS (4,2 percenta), Maďarská aliancia (3,9 percenta) ani Sme rodina (2,8 percenta).

Agentúra prieskum realizovala od 22. do 29. júna 2026 na vzorke 1 027 respondentov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.