Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po európskej vlne horúčav hlásia krajiny dodatočné úmrtia

Júnová vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu približne od 20. do 28. júna, si vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku vyžiadala najmenej 3 700 dodatočných úmrtí. Podľa odborníkov išlo o najhoršiu zaznamenanú vlnu horúčav na kontinente, ktorá ochromila výrobu energie, poškodila infraštruktúru a preťažila zdravotnícke systémy.

Vedci pripisujú extrémne teploty klimatickým zmenám. Úrady navyše varujú, že zverejnené čísla sú predbežné a finálna bilancia obetí môže byť ešte vyššia.

Najviac zasiahnuté bolo Francúzsko, kde ministerka zdravotníctva Stéphanie Ristová potvrdila 2 025 dodatočných úmrtí, najmä u ľudí nad 45 rokov. Národný úrad verejného zdravotníctva spresnil, že úmrtnosť v domácom prostredí vzrástla v kritickom týždni o 91 percent. Zvýšený počet úmrtí zaznamenali aj v domovoch dôchodcov a nemocniciach.

Belgické ministerstvo zdravotníctva označilo situáciu za bezprecedentnú, pričom zaevidovalo približne 1 200 neskorších úmrtí. Z tohto počtu tvorili viac ako 530 obetí seniori nad 85 rokov a 180 osôb bolo mladších ako 65 rokov.

Holandsko spolu s Írskom nahlásili dodatočne približne 480 úmrtí spojených s počasím, pričom v oboch krajinách išlo prevažne o obyvateľov vo veku nad 80 rokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Taraba a Kuffa sa nezhodujú v otázke správy lesov po zonácii

Vlastníctvo a správa lesov v národných parkoch prechádza prechádza úplne pod správu jednotlivých národných parkov (NP). Na sociálnej sieti to deklaroval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), ktorý ostro odmietol tvrdenia, že kontrolu nad týmito územiami si ponechá štátny podnik Lesy SR.

Taraba vysvetlil, že vládne uznesenie iba zaväzuje rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia, aby pri nevyhnutnom aktívnom manažmente lesov primárne využívali odbornú kooperáciu s Lesmi SR namiesto automatického najímania súkromných firiem. O zásahoch však budú naďalej rozhodovať výlučne NP.

Opačný názor prezentoval štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa. V relácii Slovenského rozhlasu varoval, že Európska komisia by mohla mať s prijatými zonáciami vážny problém, keďže podmienky plánu obnovy podľa neho splnené nie sú: „Upozornil som na to, že jedno zo znení toho uznesenia hovorí o tom, že územia síce formálne majú prejsť pod správy národných parkov, ale ostávajú v podstate pod štátnym podnikom. Čiže pre mňa to je normálne nonsens.“

Na situáciu reagovala opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS), ktorá kabinet vyzvala na okamžité zverejnenie schválených pripomienok k zonáciám. Zástupcovia iniciatívy Zelená väčšina zdôraznili, že verejnosť má právo poznať finálnu podobu dokumentov, pričom varovali, že ak sa potvrdia Kuffove slová, reforma národných parkov bude kompletne zvrátená.

Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí) sa pre zonáciu obrátila na Európsku komisiu, keďže podľa nej nespĺňa podmienky plánu obnovy. Najzávažnejšími výhradami sú podľa nej nedostatočná alebo znížená ochrana územia okolo vodnej nádrže Starina v Poloninách, pochybné riešenia okolo zjazdoviek v Tatrách, ale aj nezaradenie starých lesov do najprísnejšieho stupňa ochrany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prečo sa v Palestíne pripravujú prvé voľby po viac ako 20 rokoch

Očakáva sa, že prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás koncom tohto mesiaca oficiálne oznámi termín palestínskych legislatívnych volieb, ktoré by sa mali uskutočniť 28. novembra. Vo vyhlásení to podľa Jerusalem Post uviedol Samer Sinijlawi, šéf palestínskeho politického hnutia Nová cesta.

Sinijlawi označil nadchádzajúce hlasovanie za kľúčovú príležitosť pre vznik nového politického vedenia po rokoch hlbokej politickej stagnácie. Očakávané oznámenie je výsledkom neustáleho tlaku zo strany zástancov palestínskej demokracie. Ak by sa hlasovanie uskutočnilo, išlo by o prvé palestínske legislatívne voľby za viac ako dve desaťročia.

Tomuto kroku predchádzalo rozhodnutie z polovice júna, keď prezident Abbás vydal dekrét, ktorým vyhlásil parlamentné voľby na november tohto roka a prezidentské voľby na začiatok roka 2027. Oficiálna palestínska tlačová agentúra Wafa, ktorá o dekréte informovala, však neuviedla, či bude 91-ročný Abbás v prezidentskom súboji opäť kandidovať.

(max)

Minúta  |  

Premiér Moldavska rezignoval, spomenul rozpor so zásadami

Moldavský premiér Alexandru Munteanu v piatok oznámil, že odstupuje zo svojej funkcie. Toto oznámenie zároveň znamená demisiu vlády. Dôvod rozhodnutia bližšie nešpecifikoval.

„V momente, keď som si uvedomil, že už nemôžem vykonávať svoj mandát v súlade so svojimi zásadami a presvedčením, rozhodol som sa odstúpiť,“ zhodnotil a dodal, že krajine bude naďalej slúžiť z akejkoľvek inej pozície.

Tento prekvapivý krok predstavuje komplikáciu pre proeurópsku prezidentku Maiu Sanduovú a jej vládnuce hnutie Strana akcie a solidarity (PAS). Podľa ústavných pravidiel musí hlava štátu najskôr absolvovať politické konzultácie s parlamentnými frakciami a následne nominovať nového kandidáta na predsedu vlády.

Munteanu, ktorý pred vstupom do politiky pracoval dve desaťročia v zahraničí vrátane Svetovej banky, nastúpil do funkcie po septembrových voľbách v roku 2025. V nich strana PAS jednoznačne získala silný mandát na integráciu krajiny do Európskej únie.

Moldavsko, strategicky ležiace medzi Ukrajinou a Rumunskom, má štatút kandidátskej krajiny EÚ, pričom jeho politická scéna je dlhodobo polarizovaná medzi prozápadným smerovaním a snahami o užšie väzby s Moskvou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko na samite NATO v Turecku zastúpi Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini odcestuje v utorok 7. júla do tureckej Ankary, kde sa zúčastní na samite Severoatlantickej aliancie (NATO). Lídri členských štátov a partneri Aliancie budú diskutovať o budúcnosti euroatlantickej bezpečnosti, posilňovaní obranných kapacít a ďalšom smerovaní spoločnej spolupráce.

„Lídri členských krajín budú diskutovať o napĺňaní cieľov prijatých na minuloročnom samite v Haagu, o posilnení investícií do obrany a obranného priemyslu, ako aj o Ukrajine,“ priblížil odbor komunikácie Prezidentského paláca.

Hlavná časť programu vyvrcholí plenárnym zasadnutím spojencov v stredu 8. júna v prezidentskom komplexe Bestepe.

Samit NATO, ktorý sa bude po druhý raz konať v Turecku, bude hostiť prezident Recep Tayyip Erdogan.

(tasr, max)

Minúta  |  

Gréckeho europoslanca opakovane špehovali softvérom Pegasus

Bývalý grécky europoslanec a novinár Stelios Kouloglou sa stal terčom izraelského špionážneho softvéru Pegasus. Podľa správy kanadskej organizácie Citizen Lab jeho telefón medzi októbrom 2022 a marcom 2023 napadli najmenej trikrát.

V čase útokov bol Kouloglou členom osobitného výboru Európskeho parlamentu PEGA, ktorý vznikol s cieľom vyšetrovať nelegálne používanie sledovacích technológií v krajinách EÚ.

Kouloglou vyjadril prekvapenie nad bezohľadnosťou útočníkov, ktorí podľa zistení zneužili v tom čase neznámu zraniteľnosť v softvéri spoločnosti Apple. Firma NSO Group, ktorá Pegasus distribuuje, na žiadosť o komentár nereagovala.

Dlhodobo však tvrdí, že jej nástroje slúžia na boj proti kriminalite a ochranu národnej bezpečnosti, hoci čelí obvineniam zo sledovania novinárov, politikov či aktivistov.

Európsky parlament prípad priamo nekomentoval, uviedol však, že priebežne monitoruje kybernetické hrozby a od roku 2022 poskytuje poslancom nástroje na kontrolu ich zariadení. Bývalá europoslankyňa Sophie in ’t Veldová varovala, že nekontrolované šírenie podobného softvéru vytvára prostredie, v ktorom môže sledovať prakticky ktokoľvek kohokoľvek.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.