Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruskí vodiči pre palivovú krízu kupujú čínske elektromobily

Eskalácia ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru spôsobila v Rusku vážnu palivovú krízu, ktorá sa prejavuje dlhými radmi na čerpacích staniciach a prudkým nárastom cien benzínu. Táto situácia nečakane podnietila ruských motoristov k masovému prechodu na elektrické a hybridné vozidlá, a to najmä z Číny.

Moskovskí predajcovia, ako napríklad spoločnosť EN Cars, hlásia raketový nárast dopytu – kým pred pár týždňami predali dva až tri elektromobily mesačne, dnes sú to dva až tri kusy denne.

Aj keď rozvoj trhu s elektromobilmi v Rusku dlhodobo brzdia obrovské vzdialenosti, drsné podnebie a slabá sieť nabíjacích staníc, pretrvávajúci nedostatok klasických palív mení spotrebiteľské správanie. Hlavným beneficientom sú čínski výrobcovia Geely, Dongfeng, GAC či Chery.

Za prvých päť mesiacov roka predaj plug-in hybridov medziročne vzrástol o 125 percent na 24 600 kusov a predaj čistých elektromobilov stúpol o 19 percent.

V júni sa tempo registrácie nových vozidiel ešte zrýchlilo. Ruskí motoristi pre drahý benzín hľadajú aj iné alternatívy, pričom o 35 percent vzrástol záujem o prestavbu áut na skvapalnený zemný plyn. Analytici však upozorňujú, že predajcovia neboli na takýto náhly výpadok pripravení a zápasia s nedostatkom skladových zásob.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kuffa trvá na tom, že zonácie ohrozujú reformu národných parkov

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa trvá na tom, že schválené zonácie národných parkov popierajú ich reformu. Vo videu na sociálnej sieti vyhlásil, že Európska komisia ich môže vyhodnotiť ako zvrátenie míľnika plánu obnovy.

Podľa Kuffu je ohrozených 450 miliónov eur, ktoré majú byť zo zdrojov plánu obnovy ešte vyplatené, aj jedna miliarda eur, ktorú Slovensko už získalo v súvislosti s reformou národných parkov.

Tvrdí, že uznesenie vlády ponecháva odborné hospodárenie v lesoch štátnemu podniku Lesy SR, hoci túto činnosť podľa neho zabezpečujú samotné národné parky.

Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) tvrdí, že vláda pri schvaľovaní zonácií poprela podstatu reformy. Zároveň upozornila na zatiaľ nezverejnenú pripomienku, ktorá podľa nej oslabuje ochranu národných parkov vrátane najprísnejšie chránených zón A a otvára priestor na zásahy do ich územia.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), naopak, deklaroval, že vlastníctvo aj správa lesov v národných parkoch prechádzajú pod ich správu. Vláda podľa neho iba zaviazala rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva, aby pri aktívnom manažmente lesov prednostne spolupracovali s Lesmi SR.

Taraba zároveň vyhlásil, že Kuffa klame. Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) sa v tejto veci obrátila na Európsku komisiu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Merz reagoval na Trumpovu kritiku výdavkov na obranu

Nemecko sa podľa kancelára Friedricha Merza nemusí obávať obhajovať svoje výsledky v oblasti obranných výdavkov. Reagoval tak na kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý označil doterajšie nemecké výdavky na obranu za „smiešne“.

Merz pripomenul, že Nemecko počas štyroch rokov zdvojnásobí svoj obranný rozpočet. Označil to za najväčšie posilnenie obranných schopností v histórii krajiny a zdôraznil, že ako najväčší členský štát Európskej únie nesie osobitnú zodpovednosť za bezpečnosť Európy.

Téma obranných výdavkov bude patriť medzi hlavné body budúcotýždňového samitu NATO v Ankare. Európski spojenci chcú ukázať, že zvyšujú svoju schopnosť zabezpečiť obranu kontinentu.

Trump tento týždeň na sociálnej sieti Truth Social opakovane kritizoval spojencov v NATO. Tvrdil, že Nemecko v rokoch 2014 až 2025 vynakladalo na obranu výrazne menej než Spojené štáty a ďalší členovia Aliancie.

Merz zároveň pripomenul, že Nemecko berie ruskú hrozbu veľmi vážne. Vyhlásil, že krajina dosiahne cieľ vynakladať 3,5 percenta HDP na obranu už v roku 2029, teda o šesť rokov skôr, než stanovuje dohoda prijatá na samite NATO v Haagu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Komisia navrhla päť spoločných obranných projektov EÚ

Európska komisia v piatok predstavila návrh piatich veľkých cezhraničných obranných projektov, ktoré by mohli získať financovanie z fondov Európskej únie.

Medzi navrhované Projekty spoločného európskeho obranného záujmu patrí projekt zameraný na drony a ochranu proti nim, na ktorom sa podieľa 26 členských štátov EÚ, Nórsko a Ukrajina. Súčasťou návrhu je aj projekt Eastern Flank Watch s účasťou 13 členských krajín EÚ, Nórska a Ukrajiny.

Komisia zároveň navrhla integrovaný projekt obrany námorného priestoru a morského dna, projekt protivzdušnej a protiraketovej obrany vrátane včasného varovania a projekt vesmírnej obrany.

Na získanie štatútu Projektu spoločného európskeho obranného záujmu musí iniciatíva podporovať inovácie, posilňovať konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a prispievať k znižovaniu rozdrobenosti trhu.

V rámci Programu európskeho obranného priemyslu je na tieto projekty vyčlenených 325 miliónov eur. Európska komisia zároveň pripustila, že v budúcnosti môže byť k dispozícii ďalšie financovanie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár chce vytvoriť register Slovákov žijúcich v zahraničí

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR chce vytvoriť digitálny register Slovákov žijúcich v zahraničí. Po odovzdaní ocenení ôsmim krajanom to oznámil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Podľa neho žije približne 1,8 milióna Slovákov v 65 krajinách sveta.

Rezort chce naďalej podporovať víkendové školy v zahraničí, kde sa deti učia slovenský jazyk. Blanár pripomenul, že ministerstvo zabezpečuje učebnice a v spolupráci s rezortom školstva chce hľadať dostatok učiteľov slovenčiny.

Správca nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva Claude Baláž zároveň predstavil zámer vybudovať pamätník slovenského vysťahovalectva a života krajanov v zahraničí. Pripomenul, že základný kameň bol položený v Petržalke už v roku 2000 a podobné pamätníky majú mnohé štáty.

Blanár tento zámer podporil. Zdôraznil, že Slovensko tak vzdá úctu ľuďom, ktorí v rôznych obdobiach z krajiny odišli. Podľa ministra sú Slováci v zahraničí neoddeliteľnou súčasťou vlasti a predstavujú významný intelektuálny potenciál, ktorý môže pomáhať zviditeľňovať Slovensko vo svete.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Demokrati hovoria o šikane po opakovaných kontrolách

Mimoparlamentná strana Demokrati tvrdí, že čelí neprimeranému tlaku zo strany štátnych orgánov. Po dvoch daňových kontrolách strany absolvuje jej predseda Jaroslav Naď aj výsluchy na polícii. Demokrati hovoria o politicky motivovanej šikane, píšu Aktuality.

Kontroly nasledovali po podnetoch podnikateľa Zoroslava Kollára, ktorý spochybnil financovanie strany pre Naďovo pôsobenie v dozornej rade ukrajinskej spoločnosti UDS. Kollár naznačil, že Demokrati môžu prijímať financie zo zahraničia, čo Naď odmietol. Strana zároveň zverejnila zoznam darcov s príspevkami takmer 300-tisíc eur.

Podľa podpredsedu Juraja Šeligu prvá daňová kontrola nezistila žiadne porušenie predpisov ani povinnosť doplatiť daň. Napriek tomu finančná správa začala druhú kontrolu. Kontrolujú aj Naďa ako živnostníka.

Líder Demokratov informoval, že po Kollárových podnetoch vypovedá aj na Úrade boja proti organizovanej kriminalite v súvislosti s preverovaním možnej korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, nezákonného financovania politickej strany a krátenia dane. Vyšetrovania sa podľa vlastných slov neobáva.

Finančná správa odmietla komentovať dôvody kontrol s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Demokrati preto podali infožiadosť, aby zistili, koľko daňových kontrol vykonali aj v iných politických stranách.

(aktuality, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.