Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ: Sabotáž Nord Streamu má Kyjevu zablokovať cestu do EÚ

Európska únia by mala pri rozhodovaní o prípadnom členstve Ukrajiny zvážiť podozrenia, že sa Kyjev podieľal na vyhodení plynovodu Nord Stream do vzduchu v septembri 2022. V piatok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Reagoval tak na krok nemeckej federálnej prokuratúry, ktorá v súvislosti s výbuchmi obvinila bývalého dôstojníka ukrajinskej armády. Ten mal podľa obžaloby spáchať vojnový zločin a konať v mene ukrajinských štátnych orgánov.

Ukrajinské úrady uviedli, že nemajú dostatok informácií, aby na nemecké obvinenia detailne reagovali. Peskov však tvrdí, že prípad jasne preukázal priamu účasť ukrajinského štátu na teroristickom čine zameranom proti kritickej infraštruktúre Únie. Podľa neho by mali všetky členské štáty Únie na tento fakt prihliadať pri diskusiách o užších vzťahoch s Kyjevom.

Explózie v Baltskom mori vtedy vážne poškodili plynovod Nord Stream 1, ktorý prepravoval ruský plyn, a zasiahli aj novú vetvu Nord Stream 2. Moskva z tejto sabotáže, ktorá nasledovala po ruskej invázii, dlhodobo obviňuje Ukrajinu.

Kyjev akúkoľvek oficiálnu účasť na zničení potrubí opakovane odmieta, pričom incident obe strany zhodne označujú za cielenú sabotáž.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rekordný obchod medzi EÚ a USA maskuje krízu, trpí autopriemysel

Obchod s tovarom medzi Európskou úniou a USA dosiahol vlani rekordných 875 miliárd eur, a to aj napriek rastúcemu colnému tlaku. Podľa štúdie Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) vývoz z EÚ do Spojených štátov vzrástol o 7,7 percenta na 580 miliárd eur, zatiaľ čo dovoz z USA stúpol o 2,2 percenta na 295 miliárd eur. Obchodný prebytok Únie sa tak vyšplhal na takmer 285 miliárd eur.

Ekonómka IW Samina Sultanová však varuje, že celkové rekordné čísla sú zavádzajúce a maskujú vážne škody v kľúčových sektoroch zasiahnutých clami avedenými administratívou Donalda Trumpa. Najvýraznejšie utrpel automobilový priemysel.

Vývoz áut a autodielov z EÚ do USA prepadol v roku 2025 o 20,4 percenta, pričom samotné Nemecko zaznamenalo pokles o 18,9 percenta. Celkový európsky export ťahalo nahor najmä Írsko, ktoré vďaka farmaceutickým a chemickým výrobkom oslobodeným od ciel zaznamenalo nárast o 52,7 percenta.

Historické maximum dosiahol aj transatlantický obchod so službami, ktorého objem predstavoval 865 miliárd eur. V tejto kategórii však EÚ vykázala deficit 178 miliárd eur. Viac ako 40 percent dovozu služieb z USA do EÚ tvorili poplatky za duševné vlastníctvo, ktoré vzrástli o 13,7 percenta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Teherán sa lúči s Chameneím, režim chce ukázať jednotu

V Teheráne sa v piatok začal týždeň masových pohrebných sprievodov za iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zahynul vo februári pri amerických a izraelských náletoch. Rakvu s jeho telom a pozostatkami členov rodiny vystavili vo veľkej modlitebni, kde mu úctu vzdali domáci úradníci aj zahraničné delegácie z Iraku, Libanonu či Jemenu.

Pred pohrebom v posvätnom Mašhade prevezú telo do šiitských centier v Iráne a Iraku.

Úrady využívajú pohreb na demonštráciu sily a jednoty teokratického štátu. Teheránske ulice prísne kontroluje polícia a polovojenské oddiely Basídž, pričom režim varoval USA a Izrael pred útokmi. Napriek oficiálnej rétorike je však krajina po 37 rokoch Chameneího vlády vnútorne rozdrobená.

Podpora duchovného vedenia je nízka, ekonomiku paralyzujú sankcie a krajina sa spamätáva z januárových protestov, ktoré si vyžiadali tisíce obetí.

Novým najvyšším vodcom sa stal jeho syn Modžtabá Chameneí. Smrť ajatolláha oživila silnú šiitskú tradíciu mučeníctva, pričom zhromaždené davy, nesúce portréty zosnulého, otvorene žiadajú pomstu. Emocionálnu atmosféru umocňuje fakt, že spolu s vodcom zahynuli aj jeho dcéra, zať a vnučka, čo priaznivci prirovnávajú k historickým náboženským tragédiám.

(reuters, max)

Minúta  |  

Žilinka upozorňuje na slabší postih daňových podvodov

Reakcia štátu na daňové podvody sa oslabovala aj v prvej polovici roka 2026. Potvrdzujú to štatistické údaje Generálnej prokuratúry SR. Na sociálnej sieti to uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Priblížil, že za prvých šesť mesiacov tohto roka stíhali orgány činné v trestnom konaní pre trestný čin daňového podvodu 12 osôb a obžalovali ich 10.

Pripomenul, že v marci upozornil na pokles stíhaných osôb v roku 2025 oproti roku 2024. Stíhaných osôb bolo vtedy o 49 percent menej a obžalovaných o 57 percent menej. „Musím len zopakovať, že na tomto negatívnom stave sa nepochybne podpísala aj novela Trestného zákona (účinná od 6. augusta 2024), ktorá zmenila výšku ‚rozsahu činu‘ nevyhnutného pre naplnenie znakov trestného činu daňového podvodu zo sumy prevyšujúcej 2 660 eur na sumu prevyšujúcu 20-tisíc eur,“ doplnil Žilinka.

Poznamenal, že začiatkom marca doručil predsedovi Národnej rady SR Richardovi Rašimu (Hlas) legislatívny podnet, ktorého cieľom je účinnejší a efektívnejší boj proti daňovej kriminalite.

Raši v marci po doručení podnetu uviedol, že návrh treba odborne posúdiť a chce sa obrátiť na rezort spravodlivosti aj parlamentný ústavnoprávny výbor.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Poľský premiér Tusk sa vzdal poslaneckej imunity

Poľský premiér Donald Tusk sa podľa agentúry PAP dobrovoľne vzdal poslaneckej imunity. Hovorca vlády Adam Szłapka potvrdil, že predseda vlády už podal príslušnú žiadosť predsedovi Sejmu. Tusk tak reaguje na súkromnú obžalobu za ohováranie, ktorú naňho podal Inštitút pre suverénne Poľsko, prepojený s bývalým ministrom spravodlivosti Zbigniewom Ziobrom.

Spor vypukol po tom, čo Tusk v apríli s odvolaním sa na tajnú službu vyhlásil, že nadácia inštitútu získala koncom roka 2025 finančný dar približne 105-tisíc eur od šéfa kryptomenovej burzy Zondacrypto. Ďalších 70-tisíc eur mala pridružená firma poslať nadácii poslanca Przemysława Wiplera.

Predstaviteľ inštitútu Piotr Cieplucha obvinenia odmietol a obvinil premiéra, že útokmi len maskuje neschopnosť vlastnej vlády v kauze Zondacrypto.

Szłapka zdôraznil, že Tusk sa imunity vzdal, pretože fakty o financovaní sú jasné a súdneho procesu sa neobáva. Krok ocenil aj koaličný poslanec Krzysztof Brejza, podľa ktorého premiér ukázal politickú zodpovednosť a odvahu na rozdiel od opozičných politikov z PiS, ktorí pred spravodlivosťou utekajú. Žiadosť o zbavenie imunity teraz formálne posúdi príslušný parlamentný výbor.

(max)

Minúta  |  

Po európskej vlne horúčav hlásia krajiny dodatočné úmrtia

Júnová vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu približne od 20. do 28. júna, si vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku vyžiadala najmenej 3 700 dodatočných úmrtí. Podľa odborníkov išlo o najhoršiu zaznamenanú vlnu horúčav na kontinente, ktorá ochromila výrobu energie, poškodila infraštruktúru a preťažila zdravotnícke systémy.

Vedci pripisujú extrémne teploty klimatickým zmenám. Úrady navyše varujú, že zverejnené čísla sú predbežné a finálna bilancia obetí môže byť ešte vyššia.

Najviac zasiahnuté bolo Francúzsko, kde ministerka zdravotníctva Stéphanie Ristová potvrdila 2 025 dodatočných úmrtí, najmä u ľudí nad 45 rokov. Národný úrad verejného zdravotníctva spresnil, že úmrtnosť v domácom prostredí vzrástla v kritickom týždni o 91 percent. Zvýšený počet úmrtí zaznamenali aj v domovoch dôchodcov a nemocniciach.

Belgické ministerstvo zdravotníctva označilo situáciu za bezprecedentnú, pričom zaevidovalo približne 1 200 neskorších úmrtí. Z tohto počtu tvorili viac ako 530 obetí seniori nad 85 rokov a 180 osôb bolo mladších ako 65 rokov.

Holandsko spolu s Írskom nahlásili dodatočne približne 480 úmrtí spojených s počasím, pričom v oboch krajinách išlo prevažne o obyvateľov vo veku nad 80 rokov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.