Preskočiť na obsah
  |  

Komisia navrhla päť spoločných obranných projektov EÚ

Európska komisia v piatok predstavila návrh piatich veľkých cezhraničných obranných projektov, ktoré by mohli získať financovanie z fondov Európskej únie.

Medzi navrhované Projekty spoločného európskeho obranného záujmu patrí projekt zameraný na drony a ochranu proti nim, na ktorom sa podieľa 26 členských štátov EÚ, Nórsko a Ukrajina. Súčasťou návrhu je aj projekt Eastern Flank Watch s účasťou 13 členských krajín EÚ, Nórska a Ukrajiny.

Komisia zároveň navrhla integrovaný projekt obrany námorného priestoru a morského dna, projekt protivzdušnej a protiraketovej obrany vrátane včasného varovania a projekt vesmírnej obrany.

Na získanie štatútu Projektu spoločného európskeho obranného záujmu musí iniciatíva podporovať inovácie, posilňovať konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a prispievať k znižovaniu rozdrobenosti trhu.

V rámci Programu európskeho obranného priemyslu je na tieto projekty vyčlenených 325 miliónov eur. Európska komisia zároveň pripustila, že v budúcnosti môže byť k dispozícii ďalšie financovanie.

(reuters, bak)

  |  

Blanár chce vytvoriť register Slovákov žijúcich v zahraničí

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR chce vytvoriť digitálny register Slovákov žijúcich v zahraničí. Po odovzdaní ocenení ôsmim krajanom to oznámil minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Podľa neho žije približne 1,8 milióna Slovákov v 65 krajinách sveta.

Rezort chce naďalej podporovať víkendové školy v zahraničí, kde sa deti učia slovenský jazyk. Blanár pripomenul, že ministerstvo zabezpečuje učebnice a v spolupráci s rezortom školstva chce hľadať dostatok učiteľov slovenčiny.

Správca nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva Claude Baláž zároveň predstavil zámer vybudovať pamätník slovenského vysťahovalectva a života krajanov v zahraničí. Pripomenul, že základný kameň bol položený v Petržalke už v roku 2000 a podobné pamätníky majú mnohé štáty.

Blanár tento zámer podporil. Zdôraznil, že Slovensko tak vzdá úctu ľuďom, ktorí v rôznych obdobiach z krajiny odišli. Podľa ministra sú Slováci v zahraničí neoddeliteľnou súčasťou vlasti a predstavujú významný intelektuálny potenciál, ktorý môže pomáhať zviditeľňovať Slovensko vo svete.

(tasr, bak)

  |  

Demokrati hovoria o šikane po opakovaných kontrolách

Mimoparlamentná strana Demokrati tvrdí, že čelí neprimeranému tlaku zo strany štátnych orgánov. Po dvoch daňových kontrolách strany absolvuje jej predseda Jaroslav Naď aj výsluchy na polícii. Demokrati hovoria o politicky motivovanej šikane, píšu Aktuality.

Kontroly nasledovali po podnetoch podnikateľa Zoroslava Kollára, ktorý spochybnil financovanie strany pre Naďovo pôsobenie v dozornej rade ukrajinskej spoločnosti UDS. Kollár naznačil, že Demokrati môžu prijímať financie zo zahraničia, čo Naď odmietol. Strana zároveň zverejnila zoznam darcov s príspevkami takmer 300-tisíc eur.

Podľa podpredsedu Juraja Šeligu prvá daňová kontrola nezistila žiadne porušenie predpisov ani povinnosť doplatiť daň. Napriek tomu finančná správa začala druhú kontrolu. Kontrolujú aj Naďa ako živnostníka.

Líder Demokratov informoval, že po Kollárových podnetoch vypovedá aj na Úrade boja proti organizovanej kriminalite v súvislosti s preverovaním možnej korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, nezákonného financovania politickej strany a krátenia dane. Vyšetrovania sa podľa vlastných slov neobáva.

Finančná správa odmietla komentovať dôvody kontrol s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Demokrati preto podali infožiadosť, aby zistili, koľko daňových kontrol vykonali aj v iných politických stranách.

(aktuality, bak)

  |  

Norovírus zasiahol výletnú loď, nakazilo sa 125 ľudí

Viac ako 120 cestujúcich a členov posádky výletnej lode spoločnosti Princess Cruises sa počas plavby nakazilo norovírusom. Oznámilo to americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) po tom, ako loď vo štvrtok zakotvila v San Franciscu.

Na palube lode Ruby Princess, ktorá absolvovala 20-dňovú plavbu zo San Francisca do Kanady a na Aljašku, ochorelo 102 cestujúcich a 23 členov posádky. Na lodi sa nachádzalo celkovo 3 032 pasažierov a 1 144 členov posádky.

Norovírus je vysoko nákazlivý a šíri sa najmä prostredníctvom potravín, kontaminovaných povrchov alebo priameho kontaktu medzi ľuďmi, obzvlášť v preplnených priestoroch. Ochorenie sa prejavuje náhlym vracaním, hnačkou a bolesťami brucha, ktoré zvyčajne trvajú približne tri dni. Nebezpečnejšie môže byť pre malé deti, seniorov a ľudí s inými zdravotnými problémami.

Spoločnosť Princess Cruises oznámila, že posádka po zistení nákazy zaviedla sprísnené hygienické opatrenia. Pred ďalšou plavbou loď dôkladne vyčistia a vydezinfikujú.

CDC eviduje od začiatku roka sedem ohnísk nákazy na výletných lodiach, pričom väčšinu z nich spôsobil práve norovírus. Na prevenciu odporúča dôkladné umývanie rúk mydlom a vodou, keďže samotné dezinfekčné gély proti vírusu nie sú dostatočne účinné.

(ap, bak)

  |  

Jakab kritizuje miliónové náklady na štátnu vilu v Bratislave

Poslanec Hnutia Slovensko Július Jakab zverejnil video, v ktorom kritizuje náklady na rekonštrukciu štátnej vily v Bratislave. Objekt označil za „vilu pre predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas)“.

Jakab tvrdí, že nehnuteľnosť na jednej z najlukratívnejších bratislavských adries stála štát spolu približne 4,4 milióna eur. Podľa neho jej kúpa vyšla na 2,6 milióna eur, stavebné úpravy na milión eur, nábytok na mieru na 200-tisíc eur a bezpečnostné technológie vrátane kamier a senzorov na ďalších 600-tisíc eur.

„V čase konsolidácie absolútne nechutné a neuveriteľné,“ povedal opozičný poslanec. Kritizoval, že vilu podľa neho nikto nevyužíva. Tvrdí, že štát by ju mohol prenajať podobne, ako postupovali pri inej štátnej vile počas vlády Igora Matoviča.

„Nemôže to tak byť, že vás zdierajú, ale tu míňajú milióny eur na luxusné sídlo, v ktorom nakoniec ani nikto nebýva,“ vyhlásil Jakab.

(lud)

  |  

Tusk: Ukrajina sa musí vyrovnať s históriou, ak chce ísť do EÚ

Ukrajina hľadá spôsoby, ako zmierniť napätie vo vzťahoch s Poľskom. Po piatkovom stretnutí šéfov diplomacií oboch krajín vo Varšave to povedal poľský premiér Donald Tusk. Zároveň zdôraznil, že Kyjev sa musí vyrovnať so svojou históriou, ak chce vstúpiť do Európskej únie.

Vzťahy medzi susednými štátmi sa dostali do najväčšej krízy od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 po tom, ako poľský prezident Karol Nawrocki odňal Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Krok zdôvodnil tým, že jedna z ukrajinských vojenských jednotiek dostala názov po príslušníkoch Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).

Časť Ukrajincov považuje UPA za symbol boja proti Sovietskemu zväzu a nacistickému Nemecku i za symbol zápasu za nezávislosť od Moskvy. Poľsko však pripisuje UPA zodpovednosť za volynské masakre z rokov 1943 až 1945, pri ktorých podľa Varšavy zahynulo približne 100-tisíc Poliakov. Pri odvetných útokoch zomreli aj tisíce Ukrajincov.

Tusk zároveň vyhlásil, že požiada poľskú delegáciu na nadchádzajúcom samite NATO, aby bola opatrná pri sľubovaní ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. Zdôvodnil to potrebou zabezpečiť ochranu východnej hranice Európskej únie.

(reuters, bak)