Preskočiť na obsah
  |  

NYT: USA sa obávali izraelských atentátov na iránskych vyjednávačov

Spojené štáty sa počas jarných rokovaní s Iránom obávali, že Izrael pripravuje atentáty na iránskych predstaviteľov zapojených do mierových rozhovorov.

S odvolaním sa na súčasných i bývalých amerických predstaviteľov o tom informoval denník New York Times.

Podľa zdrojov USA považovali za možné ciele iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího a predsedu parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa. Aby zabránili zmareniu rokovaní, údajne požiadali ďalšie krajiny regiónu, aby Irán na túto možnosť upozornili.

Americkí predstavitelia sa domnievali, že po začiatku aprílových rokovaní by akýkoľvek pokus o zabitie iránskych politikov ukončil diplomatické úsilie a opäť rozprúdil boje.

NYT zároveň píše, že Izrael na začiatku vojny uprednostňoval útoky na iránske politické vedenie. Pri náletoch zahynuli aj Alí Larídžání a bývalý minister zahraničných vecí Kamál Charází, ktorí sa zúčastňovali na rokovaniach so Spojenými štátmi.

Denník tvrdí, že sa tým ukázali rozdielne ciele Washingtonu a Izraela. Kým USA sa snažili čo najskôr dosiahnuť mierovú dohodu, Izrael bol voči nej skeptický.

V júni Washington a Teherán napokon uzavreli rámcovú dohodu o obnovení lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a budúcich rokovaniach o iránskom jadrovom programe.

(nyt, bak)

  |  

Fico o Ankare: Nebudeme financovať zbrane pre Ukrajinu

Závery pripravovaného samitu NATO v Ankare nevytvoria pre Slovensko záväzok zapojiť sa do finančného mechanizmu na vojenskú podporu Ukrajiny. Na základe výmeny listov s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem to potvrdil premiér Robert Fico (Smer).

Podľa Fica konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Pripomenul, že na samite sa má prijať politická deklarácia o ďalšej 70-miliardovej podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Slovensko je pripravené poskytovať humanitárnu pomoc a pokračovať v spoločných rokovaniach slovenskej a ukrajinskej vlády, nebude však súčasťou žiadneho finančného mechanizmu na vojenskú podporu Kyjeva.

Fico v liste Ruttemu vyjadril presvedčenie, že pri záveroch samitu bude rešpektovaný suverénny postoj slovenskej vlády. Generálny tajomník NATO odpovedal, že deklarácia zo samitu bude politicko-strategickým vyhlásením všetkých 32 lídrov a nijako nepredurčí suverénne rozhodnutia jednotlivých spojencov o podpore Ukrajiny.

Premiér dodal, že Slovensko sa nepripojí ani k prípadným pôžičkám pre Ukrajinu, podobne ako sa nezúčastňuje na 90-miliardovej pôžičke Európskej únie. Zdôraznil, že zo záverov samitu nemožno vyvodiť záväzky pre jednotlivé členské štáty.

(tasr, bak)

  |  

EÚ po prázdninách možno oznámi zákaz sociálnych sietí pre deti

Európska komisia by už v septembri mohla predstaviť návrh na zavedenie celoeurópskych vekových obmedzení na používanie sociálnych sietí deťmi.

Podľa portálu Euractiv by predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová mohla plán oznámiť počas každoročného prejavu o stave Európskej únie 16. septembra v Štrasburgu.

Išlo by o doteraz najvýraznejší krok Bruselu na obmedzenie prístupu maloletých k sociálnym sieťam. Členské štáty v posledných mesiacoch vyvíjajú na európske inštitúcie tlak, aby účinnejšie chránili deti v online prostredí.

Podľa zdrojov Euractivu už predstavitelia Komisie o pripravovanej iniciatíve neformálne informovali niektoré členské štáty. Zatiaľ však nie je jasné, aká bude minimálna veková hranica ani akým spôsobom sa bude overovať.

Zvažujú sa rôzne možnosti vrátane súhlasu rodičov či systémov na overovanie veku.

Právny rámec pripravovaného opatrenia zatiaľ nie je definitívne stanovený. Návrh by však mohol otvoriť cestu k novej európskej legislatíve alebo regulačným opatreniam, ktoré by platformám uložili povinnosť zabrániť deťom pod určenou vekovou hranicou zakladať si účty.

Poradná skupina expertov má svoje odporúčania zverejniť 13. júla. Viaceré krajiny vrátane Francúzska, Španielska, Nemecka, Dánska a Grécka už prijali vlastné opatrenia na ochranu detí na sociálnych sieťach.

(euractiv, bak)

  |  

Nedostatok paliva v Rusku vyvoláva napätie, pri čerpačkách hliadkujú kozáci

Ruské úrady nasadili kozákov na čerpacie stanice v prímorskom letovisku Anapa, aby udržiavali poriadok počas rastúceho nedostatku pohonných hmôt. Krízu prehlbujú ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie.

Podľa dvoch zdrojov z odvetvia po štvrtkovom útoku dronom zastavila spracovanie ropy aj rafinéria NORSI, štvrtá najväčšia v Rusku a druhý najväčší producent benzínu. Rusko preto dováža benzín až z Indie.

Pred čerpacími stanicami sa tvoria dlhé kolóny. Poslanec Komunistickej strany Vjačeslav Marchajev tvrdí, že v Zabajkalskom kraji ľudia čakajú na 15 litrov benzínu až 36 hodín. Kritizoval vládu za zlyhanie pri riešení situácie.

Aj poslankyňa Nina Ostaninová spochybnila tvrdenia vicepremiéra Alexandra Novaka, že trh je dostatočne zásobený.

Prezident Vladimir Putin už 28. júna priznal, že problémy so zásobovaním spôsobili nedostatok paliva vo viacerých regiónoch, a oznámil, že ich rieši osobitná pracovná skupina.

V Anape kozáci regulujú dopravu, predchádzajú konfliktom a dohliadajú na dodržiavanie poradia. Motoristi si môžu natankovať najviac 20 litrov benzínu na vozidlo.

V Krasnodarskom kraji polícia zadržala dvoch mužov podozrivých z ďalšieho predaja tisíc litrov benzínu za vyššie ceny. Ruská vláda zároveň dočasne povolila výrobu benzínu a nafty s vyšším obsahom síry, aby zmiernila nedostatok palív.

(reuters, bak)

  |  

Mamografiu majú od júla zdarma aj ženy po štyridsiatke

Od júla 2026 platia nové podmienky mamografických vyšetrení pre ženy bez príznakov ochorenia prsníkov. Menia sa pravidlá organizovaného skríningu rakoviny prsníka aj vyšetrení v rámci včasnej detekcie ochorenia. Obe vyšetrenia sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Pre ženy s príznakmi ochorenia sa nič nemení.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) pripomenul, že včasné odhalenie rakoviny prsníka výrazne zvyšuje šance na úspešnú liečbu. Od júla preto môžu ženy absolvovať mamografické vyšetrenie bezplatne už od 40 rokov.

Mamografické vyšetrenia žien bez príznakov po novom vykonávajú výlučne na skríningových mamografických pracoviskách, ktoré spĺňajú prísne kvalitatívne kritériá. Zabezpečujú dvojité nezávislé hodnotenie snímok dvomi lekármi, vysokú odbornú úroveň a v prípade potreby aj nadväzujúce vyšetrenia a odporúčanie ďalšej zdravotnej starostlivosti.

Zoznam skríningových mamografických pracovísk je zverejnený na webovom sídle ministerstva zdravotníctva.

(tasr, bak)

  |  

Ruskí vodiči pre palivovú krízu kupujú čínske elektromobily

Eskalácia ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru spôsobila v Rusku vážnu palivovú krízu, ktorá sa prejavuje dlhými radmi na čerpacích staniciach a prudkým nárastom cien benzínu. Táto situácia nečakane podnietila ruských motoristov k masovému prechodu na elektrické a hybridné vozidlá, a to najmä z Číny.

Moskovskí predajcovia, ako napríklad spoločnosť EN Cars, hlásia raketový nárast dopytu – kým pred pár týždňami predali dva až tri elektromobily mesačne, dnes sú to dva až tri kusy denne.

Aj keď rozvoj trhu s elektromobilmi v Rusku dlhodobo brzdia obrovské vzdialenosti, drsné podnebie a slabá sieť nabíjacích staníc, pretrvávajúci nedostatok klasických palív mení spotrebiteľské správanie. Hlavným beneficientom sú čínski výrobcovia Geely, Dongfeng, GAC či Chery.

Za prvých päť mesiacov roka predaj plug-in hybridov medziročne vzrástol o 125 percent na 24 600 kusov a predaj čistých elektromobilov stúpol o 19 percent.

V júni sa tempo registrácie nových vozidiel ešte zrýchlilo. Ruskí motoristi pre drahý benzín hľadajú aj iné alternatívy, pričom o 35 percent vzrástol záujem o prestavbu áut na skvapalnený zemný plyn. Analytici však upozorňujú, že predajcovia neboli na takýto náhly výpadok pripravení a zápasia s nedostatkom skladových zásob.

(reuters, max)