Preskočiť na obsah
Minúta  |  

UNESCO nezaradí Veľkú koralovú bariéru medzi ohrozené lokality

Austrália privítala návrh rozhodnutia UNESCO, podľa ktorého Veľkú koralovú bariéru nezaradí medzi ohrozené lokality svetového dedičstva. Stalo sa tak napriek tomu, že najväčší koralový ekosystém na svete v uplynulých rokoch opakovane zasiahlo masové blednutie koralov.

Austrálska vláda sa roky usilovala zabrániť takémuto zápisu, keďže by mohol poškodiť cestovný ruch. Bariéra každoročne prispieva austrálskej ekonomike viac než deviatimi miliardami austrálskych dolárov a navštívia ju vyše dva milióny turistov.

Námestníčka ministra turizmu Nita Greenová uviedla, že rozhodnutie UNESCO uznáva úsilie Austrálie pri ochrane a správe tejto prírodnej ikony.

Veľká koralová bariéra sa tiahne približne 2 400 kilometrov pri pobreží Queenslandu a je domovom stoviek druhov koralov a približne 1 500 druhov rýb. Od roku 2016 však zažila päť liet s masovým blednutím koralov, ktoré spôsobuje tepelný stres. Podľa vlády štátu Queensland je hlavnou príčinou rastúcich teplôt oceánu, ktoré vedú k blednutiu koralov, klimatická zmena.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Albánci protestovali v uliciach Tirany 35. deň po sebe

V albánskom hlavnom meste Tirana sa v sobotu 35. deň po sebe uskutočnili protesty, na ktorých demonštranti vyzvali na odstúpenie premiéra Ediho Ramu, dočasnú výmenu jeho vlády, ústavné reformy a skoncovanie s korupciou.

Protesty sa začali koncom mája proti plánovanej výstavbe luxusného hotela spojeného s dcérou amerického prezidenta Donalda Trumpa Ivankou a jej manželom Jaredom Kushnerom v prírodnej rezervácii na juhozápadnom pobreží krajiny. Odpor voči projektu sa stal ohniskom frustrácie z vnímanej korupcie. Protesty dostali pomenovanie po plameniakoch, ktoré žijú v chránenej oblasti obce Zvernec, kde sa plánuje výstavba.

Keďže sobotný protest sa zhodoval s 62. narodeninami premiéra, niektorí demonštranti niesli „narodeninové torty“ z betónu, čím narážali na kontroverzné stavebné projekty. Ďalší niesli balóniky v tvare ružových plameniakov.

Po približne dvojhodinovom proteste sa veľká skupina ľudí vydala k policajnej stanici, kde požadovala prepustenie osôb zatknutých počas štvrtkového protestu v blízkosti parlamentu. Protestujúci rozbili okná na stanici a polícia na rozohnanie davu použila vodné delá.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec: Moskva neplánuje útok na Európu

Ruský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Andrej Kelin vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle zaútočiť na európske štáty vrátane Spojeného kráľovstva. V rozhovore pre ruskú televíziu Vesti povedal, že Rusko podľa neho nemá „plány ani dôvod“ viesť vojnu proti európskym štátom.

Kelin zároveň tvrdil, že prípadná eskalácia by mohla nastať iba z iniciatívy Západu. Vyjadrenia západných predstaviteľov o ruskej hrozbe označil za snahu získať peniaze pre vojensko-priemyselný komplex.

Dodal tiež, že značnú časť peňazí vyčlenených Európskou úniou a Britániou na prípravu na vojnu s Ruskom či na vojenskú pomoc Ukrajine podľa neho rozkradnú.

Západné krajiny považujú Rusko za bezpečnostnú hrozbu najmä pre pokračujúcu vojnu proti Ukrajine.

(tass, lud)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Nemecko o muníciu pre systémy Patriot

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dva dni po masívnom ruskom raketovom útoku na Kyjev telefonoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom o posilnení protivzdušnej obrany Ukrajiny. Hlavnou témou boli dodávky ďalšej munície pre systémy Patriot, ktoré Kyjev považuje za kľúčové pri obrane pred ruskými balistickými raketami.

„Našou najvyššou prioritou sú teraz rakety pre systémy Patriot,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X. Podľa neho Rusko čoraz viac stavia na raketových útokoch proti ukrajinským mestám.

Nemecká vláda po telefonáte oznámila, že Zelenskyj informoval kancelára o následkoch štvrtkového útoku na Kyjev a poďakoval sa za nemeckú podporu, najmä v oblasti protivzdušnej obrany. Merz zároveň ubezpečil, že Ukrajina sa môže na ďalšiu pomoc Berlína naďalej spoliehať.

Podľa agentúry DPA sú systémy Patriot najúčinnejšou obranou proti balistickým raketám, Ukrajina ich však má len obmedzený počet. Zelenskyj počas rozhovoru zároveň odmietol tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina o situácii pri meste Kosťantynivka a obvinil ho zo zavádzania medzinárodného spoločenstva.

(tasr, lud)

Minúta  |  

V Chorvátsku zadržali Slováka, ktorý tajne natáčal nahé deti

V chorvátskej Istrii zadržali 63-ročného občana Slovenskej republiky pre podozrenie, že pomocou okuliarov so zabudovanou kamerou tajne nakrúcal nahé deti.

K incidentu došlo 2. júla približne o 16:30 v nemenovanom turistickom zariadení, keď si zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby všimol muža, ako tajne nakrúca deti. Zadržal ho až do príchodu polície, ktorá vykonala vyšetrovanie a u podozrivého muža našla materiál, ktorý ho usvedčuje z trestného činu sexuálneho zneužívania detí za účelom pornografie.

Podozrivého po ukončení vyšetrovania previezli 3. júla do väzobnej cely Istrijského policajného riaditeľstva.

Podľa polície takéto vyšetrovania trestných činov dokazujú, že verejnosť si čoraz viac uvedomuje problém nakrúcania detí a čoraz častejšie rozpoznáva podozrivé správanie, čo umožňuje včasnú reakciu a zadržanie páchateľov.

Zároveň vyzvala rodičov, aby dávali pozor na svoje deti, sledovali, kde sa nachádzajú a čo robia na pláži, a tiež aby im obliekali plavky.

Polícia požiadala občanov, aby v prípade, že spozorujú podozrivú osobu nakrúcajúcu deti, o tom okamžite informovali na čísle 192.

(tasr, index.hr, lud)

Minúta  |  

Plaváková obhájila post podpredsedníčky ALDE

Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) si na kongrese vo Viedni zvolila nové vedenie. Jednou z deviatich podpredsedníčok na ďalšie dvojročné obdobie sa stala poslankyňa Progresívneho Slovenska a predsedníčka parlamentného výboru pre ľudské práva Lucia Plaváková.

Podľa nej je znovuzvolenie potvrdením dôvery partnerských strán a príležitosťou posilňovať spoluprácu v prospech demokratickej, bezpečnej a prosperujúcej Európy.

Kongres sa konal pri príležitosti 50. výročia založenia ALDE. Delegáti zároveň potvrdili vo funkcii predsedníčky nemeckú europoslankyňu Svenju Hahnovú, ktorá bola jedinou kandidátkou. Vo svojom prejave obhajovala liberálnu politiku a ako príklady jej úspechov uviedla digitalizáciu Estónska, otvorenú írsku ekonomiku či technologické inovácie na Ukrajine.

Hahnová spolu s predsedníčkou rakúskej strany NEOS Beate Meinl-Reisingerovou predstavila Viedenskú deklaráciu. Dokument stanovuje priority ALDE v oblastiach posilnenia demokracie, bezpečnosti, hospodárskej konkurencieschopnosti a medzinárodnej spolupráce.

Kongres prijal aj rezolúcie o energetickej bezpečnosti, európskom rozpočte, technologickej suverenite a podpore Ukrajiny na ceste do Európskej únie. Liberáli sú podľa Hahnovej v súčasnosti súčasťou 18 európskych vlád, z toho dvanástich v členských štátoch EÚ.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.