Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bolsonaro zostane zo zdravotných dôvodov v domácom väzení

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro môže naďalej zostať v domácom väzení. Rozhodol o tom sudca najvyššieho súdu Alexandre de Moraes, podľa ktorého je takéto riešenie vzhľadom na zdravotný stav exprezidenta primerané.

Bolsonaro si od novembra odpykáva 27-ročný trest za plánovanie prevratu po tom, ako v roku 2022 prehral prezidentské voľby s Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Jeho obhajoba žiadala, aby mohol trest ďalej vykonávať doma, kde má podľa nej lepší prístup k lekárskej starostlivosti.

Sedemdesiatjedenročný Bolsonaro má dlhodobé zdravotné problémy, ktoré súvisia aj s útokom nožom počas kampane v roku 2018. Moraes už v marci povolil jeho presun do domáceho väzenia na 90 dní po hospitalizácii pre akútny zápal pľúc.

Nové rozhodnutie prichádza po incidente, pri ktorom polícia pri kontrole zadržala strelnú zbraň patriacu Bolsonarovi u člena jeho ochranky. Generálny prokurátor Paulo Gonet však odporučil ponechať exprezidenta v domácom väzení. Moraes uviedol, že neexistuje dôkaz o závažnom pochybení zo strany Bolsonara.

(reuters, lud)

Minúta  |  

V Peru potvrdili víťazstvo Fujimoriovej v prezidentských voľbách

Po týždňoch protestov, obvinení z volebných podvodov a preverovania sporných hlasov vyhlásila peruánska volebná komisia za víťazku prezidentských volieb konzervatívku Keiko Fujimoriovú. V druhom kole získala 50,135 percenta hlasov, zatiaľ čo jej ľavicový súper Roberto Sánchez 49,865 percenta. Rozdiel predstavoval približne 50-tisíc hlasov z 18 miliónov odovzdaných.

Fujimoriová, ktorá uspela až na štvrtý pokus, prisľúbila obnoviť dôveru v štátne inštitúcie a nadviazať na úspešné reformy. Sánchez výsledok neuznal a bez dôkazov hovorí o volebných podvodoch. Spor podľa pozorovateľov odráža hlbokú politickú polarizáciu krajiny.

Nová prezidentka sa úradu ujme 28. júla ako už desiata hlava štátu od roku 2016. K víťazstvu jej pomohli najmä voliči z Limy a Peruánci žijúci v zahraničí. Jej zvolenie privítali viacerí konzervatívni lídri regiónu aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Pozitívne reagovali aj finančné trhy, keďže investori očakávajú pokračovanie doterajšej hospodárskej politiky a oživenie investícií, najmä v ťažbe medi.

Fujimoriová je dcérou bývalého prezidenta Alberta Fujimoriho, ktorého vláda dodnes rozdeľuje peruánsku spoločnosť. Pred novou prezidentkou stojí náročná úloha zjednotiť hlboko rozdelenú krajinu a spolupracovať s fragmentovaným parlamentom.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Brazília sprísňuje pravidlá, aby si udržala vývoz mäsa do EÚ

Brazílske ministerstvo poľnohospodárstva upravilo pravidlá kontroly vývozu mäsa a mäsových výrobkov, aby splnilo požiadavky Európskej únie na používanie antimikrobiálnych látok.

EÚ pohrozila zastavením dovozu niektorých produktov z Brazílie, ak krajina do 3. septembra nesplní pravidlá zakazujúce používanie antimikrobiálnych látok na podporu rastu zvierat alebo zvýšenie produkcie.

Podľa obežníka ministerstva z 1. júla budú musieť prevádzky oprávnené vyvážať do Európskej únie zaviesť kontrolné mechanizmy, ktoré preukážu dodržiavanie európskych pravidiel.

Kontroly majú zabezpečiť sledovateľnosť zvierat a surovín aj dôkazy o tom, že zásielky určené pre EÚ spĺňajú stanovené podmienky.

Brazília sa v máji nedostala na zoznam krajín oprávnených vyvážať mäso do EÚ práve pre obavy týkajúce sa používania antimikrobiálnych látok.

Európska únia patrí medzi najvýznamnejšie odbytištia brazílskeho mäsa. Hodnota vývozu hydiny do EÚ dosiahla v roku 2025 približne 800 miliónov dolárov a vývoz hovädzieho mäsa presiahol jednu miliardu dolárov.

V prípade nesplnenia podmienok by Brazília mohla prísť aj o vývoz hovädzieho mäsa, hydiny, vajec, produktov akvakultúry, medu či čriev.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump si výročie USA pripomenie návštevou Mount Rushmore

Americký prezident Donald Trump v piatok navštívi Mount Rushmore v Južnej Dakote v rámci osláv 250. výročia vzniku Spojených štátov. Na žulovej hore sú vytesané podobizne štyroch amerických prezidentov – Georgea Washingtona, Thomasa Jeffersona, Theodora Roosevelta a Abrahama Lincolna.

Návšteva bude predohrou k hlavným oslavám, ktoré sa uskutočnia v sobotu večer vo Washingtone. Trump tam vystúpi s príhovorom na National Mall pred rozsiahlym ohňostrojom.

Prezident tento týždeň otvoril aj prezidentské múzeum Theodora Roosevelta v meste Medora v Severnej Dakote. Na Mount Rushmore, ktoré navštívil už v roku 2020, prednesie hlavný prejav a zúčastní sa na ohňostroji, hoci organizátori upozorňujú na zvýšené riziko požiarov pre sucho v oblasti.

Trump v minulosti opakovane hovoril o tom, že by sa jeho podobizeň mohla zaradiť medzi tváre štyroch prezidentov vytesaných do skaly. V druhom funkčnom období sa však sústreďuje na iné projekty, ktorými chce zanechať stopu vo Washingtone, vrátane výstavby novej sály pri Bielom dome či obnovy významných verejných priestorov.

Na ceste ho má sprevádzať minister vnútra Doug Burgum.

(usnews, bak)

Minúta  |  

Pápež na 250. výročie vyzdvihol históriu USA v prijímaní prisťahovalcov

Spojené štáty majú pri príležitosti 250. výročia svojho vzniku príležitosť znovu sa zamyslieť nad princípmi, na ktorých boli vybudované. Vo videopríhovore k Národnému ústavnému centru vo Philadelphii to povedal pápež Lev XIV., ktorý zároveň ocenil americkú tradíciu prijímania prisťahovalcov.

Svätý Otec, ktorý si vo Vatikáne prevzal Medailu slobody udeľovanú týmto centrom, pripomenul, že názov Amerika sa vo svete stal synonymom slobody práve vďaka otvorenosti voči prisťahovalcom.

Vyjadril nádej, že ideály jednoty, spravodlivosti a pokoja, ku ktorým sa hlásili zakladatelia Spojených štátov, budú krajinu sprevádzať aj naďalej.

„Toto historické výročie nám dáva príležitosť znovu sa zamyslieť nad zakladajúcimi princípmi národa v nádeji, že Amerika zostane verná snu, ktorý jej priniesol označenie krajina slobodných a domov statočných,“ povedal.

Pápež zároveň vyzval na prijatie zákonov, ktoré budú „uznávať a chrániť“ ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť. Zdôraznil, že morálna veľkosť národa sa prejavuje najmä schopnosťou chrániť životy všetkých, predovšetkým tých najzraniteľnejších.

Vo svojom prejave nemenoval prezidenta Donalda Trumpa ani iných amerických politikov. Spojené štáty vyzval na jednotu a hľadanie dlhodobých riešení ich problémov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kniha o nemeckých policajtoch otvorila debatu o migrácii a bezpečnosti

Nová kniha nemeckej investigatívnej novinárky Liv von Boetticherovej vyvolala v Nemecku rozsiahlu verejnú diskusiu. Publikácia Wir verlieren dieses Land (Prichádzame o túto krajinu) vznikla na základe rozhovorov s viac ako stovkou policajtov a prináša anonymné svedectvá o preťažených bezpečnostných zložkách, fungovaní štátu aj problémoch spojených s migráciou a kriminalitou.

Autorka tvrdí, že impulz na napísanie knihy získala počas sprevádzania nemeckej spolkovej polície pri hraničných kontrolách zameraných na nelegálnu migráciu. Podľa jej slov policajti otvorene rozprávali až vo chvíľach, keď nebola zapnutá kamera ani nablízku hovorca.

Publikácia uvádza, že od roku 2021 prišlo do Nemecka približne osem miliónov ľudí a osoby bez nemeckého občianstva tvoria 17 percent obyvateľov. S odvolaním sa na policajnú kriminálnu štatistiku za rok 2025 zároveň píše, že cudzinci predstavujú približne 43 percent podozrivých z trestnej činnosti.

Niektorí policajti v knihe tvrdia, že z politických dôvodov nemôžu otvorene opisovať realitu svojej práce. Autorka zároveň odmieta obvinenia z krajne pravicových postojov. Zdôrazňuje, že Nemecko je prisťahovaleckou krajinou a migrácia bude potrebná aj z demografických dôvodov.

Dodáva však, že bez pomenovania problémov nie je možné hľadať účinné riešenia.

(bild, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.