Preskočiť na obsah
  |  

Čína oznámila spoločné vojenské cvičenie s Ruskom

Čínske a ruské námorníctvo uskutočnia tento mesiac spoločné cvičenia vo vodách a vzdušnom priestore pri čínskom meste Čching-tao, uviedlo v nedeľu čínske ministerstvo obrany.

„Po cvičení sa niektoré sily z oboch strán presunú do príslušných oblastí Tichého oceánu, aby vykonali spoločné námorné hliadky,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Cvičenia sa konajú každoročne a „ich cieľom je spoločne riešiť bezpečnostné výzvy a udržiavať regionálny mier a stabilitu,“ uviedla vláda.

(reuters, su)

  |  

Continental predáva divíziu ContiTech za štyri miliardy eur

Nemecký výrobca pneumatík a komponentov pre automobilový priemysel Continental podpísal dohodu o predaji svojej divízie gumy a plastov ContiTech globálnej investičnej spoločnosti Lone Star Funds sídliacej v Londýne za štyri miliardy eur.

Predajná cena by sa potenciálne mohla zvýšiť o doplatok v sume do výšky 250 miliónov eur v nasledujúcich rokoch v závislosti od výkonu aktív ContiTech po jej akvizícii. Continental zároveň v sobotu uviedol, že z predaja očakáva výnos hotovosti v objeme približne 3,1 miliardy eur.

Firma Continental dodala, že plánovaný predaj jej v budúcnosti umožní sústrediť sa na svoje hlavné podnikanie v oblasti výroby pneumatík. Spoločnosť odhaduje, že po dokončení transakcie rozdelí akcionárom približne 2,5 miliardy eur. Predaj by mali dokončiť do záveru tohto roka.

Divízia ContiTech v máji zrušila tritisíc pracovných miest vrátane 1 600 pozícií v Nemecku. ContiTech vyrába gumové a plastové výrobky pre priemyselných klientov.

(tasr, bak)

  |  

UNESCO nezaradí Veľkú koralovú bariéru medzi ohrozené lokality

Austrália privítala návrh rozhodnutia UNESCO, podľa ktorého Veľkú koralovú bariéru nezaradí medzi ohrozené lokality svetového dedičstva. Stalo sa tak napriek tomu, že najväčší koralový ekosystém na svete v uplynulých rokoch opakovane zasiahlo masové blednutie koralov.

Austrálska vláda sa roky usilovala zabrániť takémuto zápisu, keďže by mohol poškodiť cestovný ruch. Bariéra každoročne prispieva austrálskej ekonomike viac než deviatimi miliardami austrálskych dolárov a navštívia ju vyše dva milióny turistov.

Námestníčka ministra turizmu Nita Greenová uviedla, že rozhodnutie UNESCO uznáva úsilie Austrálie pri ochrane a správe tejto prírodnej ikony.

Veľká koralová bariéra sa tiahne približne 2 400 kilometrov pri pobreží Queenslandu a je domovom stoviek druhov koralov a približne 1 500 druhov rýb. Od roku 2016 však zažila päť liet s masovým blednutím koralov, ktoré spôsobuje tepelný stres. Podľa vlády štátu Queensland je hlavnou príčinou rastúcich teplôt oceánu, ktoré vedú k blednutiu koralov, klimatická zmena.

(reuters, lud)

  |  

Albánci protestovali v uliciach Tirany 35. deň po sebe

V albánskom hlavnom meste Tirana sa v sobotu 35. deň po sebe uskutočnili protesty, na ktorých demonštranti vyzvali na odstúpenie premiéra Ediho Ramu, dočasnú výmenu jeho vlády, ústavné reformy a skoncovanie s korupciou.

Protesty sa začali koncom mája proti plánovanej výstavbe luxusného hotela spojeného s dcérou amerického prezidenta Donalda Trumpa Ivankou a jej manželom Jaredom Kushnerom v prírodnej rezervácii na juhozápadnom pobreží krajiny. Odpor voči projektu sa stal ohniskom frustrácie z vnímanej korupcie. Protesty dostali pomenovanie po plameniakoch, ktoré žijú v chránenej oblasti obce Zvernec, kde sa plánuje výstavba.

Keďže sobotný protest sa zhodoval s 62. narodeninami premiéra, niektorí demonštranti niesli „narodeninové torty“ z betónu, čím narážali na kontroverzné stavebné projekty. Ďalší niesli balóniky v tvare ružových plameniakov.

Po približne dvojhodinovom proteste sa veľká skupina ľudí vydala k policajnej stanici, kde požadovala prepustenie osôb zatknutých počas štvrtkového protestu v blízkosti parlamentu. Protestujúci rozbili okná na stanici a polícia na rozohnanie davu použila vodné delá.

(tasr, afp)

  |  

Ruský veľvyslanec: Moskva neplánuje útok na Európu

Ruský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Andrej Kelin vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle zaútočiť na európske štáty vrátane Spojeného kráľovstva. V rozhovore pre ruskú televíziu Vesti povedal, že Rusko podľa neho nemá „plány ani dôvod“ viesť vojnu proti európskym štátom.

Kelin zároveň tvrdil, že prípadná eskalácia by mohla nastať iba z iniciatívy Západu. Vyjadrenia západných predstaviteľov o ruskej hrozbe označil za snahu získať peniaze pre vojensko-priemyselný komplex.

Dodal tiež, že značnú časť peňazí vyčlenených Európskou úniou a Britániou na prípravu na vojnu s Ruskom či na vojenskú pomoc Ukrajine podľa neho rozkradnú.

Západné krajiny považujú Rusko za bezpečnostnú hrozbu najmä pre pokračujúcu vojnu proti Ukrajine.

(tass, lud)

  |  

Zelenskyj žiada Nemecko o muníciu pre systémy Patriot

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dva dni po masívnom ruskom raketovom útoku na Kyjev telefonoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom o posilnení protivzdušnej obrany Ukrajiny. Hlavnou témou boli dodávky ďalšej munície pre systémy Patriot, ktoré Kyjev považuje za kľúčové pri obrane pred ruskými balistickými raketami.

„Našou najvyššou prioritou sú teraz rakety pre systémy Patriot,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X. Podľa neho Rusko čoraz viac stavia na raketových útokoch proti ukrajinským mestám.

Nemecká vláda po telefonáte oznámila, že Zelenskyj informoval kancelára o následkoch štvrtkového útoku na Kyjev a poďakoval sa za nemeckú podporu, najmä v oblasti protivzdušnej obrany. Merz zároveň ubezpečil, že Ukrajina sa môže na ďalšiu pomoc Berlína naďalej spoliehať.

Podľa agentúry DPA sú systémy Patriot najúčinnejšou obranou proti balistickým raketám, Ukrajina ich však má len obmedzený počet. Zelenskyj počas rozhovoru zároveň odmietol tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina o situácii pri meste Kosťantynivka a obvinil ho zo zavádzania medzinárodného spoločenstva.

(tasr, lud)