Preskočiť na obsah
  |  

Umelá inteligencia zrýchľuje výrobu kozmetiky aj potravín

Firmy tvrdia, že AI skracuje vývoj produktov z mesiacov na týždne a zároveň im umožňuje rýchlejšie reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov.

Francúzska spoločnosť L'Oréal uviedla, že vďaka AI dokáže vyvíjať nové kozmetické výrobky až štyrikrát rýchlejšie než predtým.

Technológia pomohla firme identifikovať molekuly zo starostlivosti o pleť, ktoré následne využila pri vývoji šampónu s kolagénom na zväčšenie objemu vlasov. AI zároveň umožňuje rýchlejšie hľadať nové kombinácie účinných látok a predpovedať ich účinky na pokožku či vlasy.

Umelú inteligenciu čoraz viac využívajú aj ďalší výrobcovia spotrebného tovaru vrátane Nestlé, Haleonu a Mondelezu.

Mondelez ju nasadil pri tvorbe receptúr sušienok Oreo či Chips Ahoy. Pomáha navrhovať nové recepty, znižovať počet testovacích vzoriek a optimalizovať náklady, výživové hodnoty aj udržateľnosť.

(reuters, mja)

  |  

Čína odpálila raketu z jadrovej ponorky, región varuje pred napätím

Čína uskutočnila skúšobný odpal rakety z jadrovej ponorky do vôd Tichého oceánu. Podľa štátnej agentúry Sinchua išlo o bežnú súčasť každoročného vojenského výcviku a raketa niesla cvičnú bojovú hlavicu.

Peking tvrdí, že test nebol namierený proti žiadnej krajine ani konkrétnemu cieľu. Odpal však vyvolal znepokojenie viacerých štátov v regióne.

Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová povedala, že Čína síce Canberru o teste vopred informovala, no označila ho za destabilizujúci krok, ktorý prichádza v čase rýchleho posilňovania čínskych ozbrojených síl.

Japonsko vyjadrilo vážne obavy z rastúcej vojenskej aktivity Pekingu a vyzvalo Čínu, aby svoje kroky prehodnotila. Nový Zéland označil využívanie južného Pacifiku na raketové testy za nežiaduci vývoj.

Podľa japonských zdrojov raketa dopadla mimo výlučnej ekonomickej zóny krajiny. Naposledy Čína testovala medzikontinentálnu balistickú raketu v roku 2024.

(reuters, mja)

  |  

Bratislava láka čoraz viac cestujúcich, Ryanair hlási rast o 125 percent

Bratislavské letisko zaznamenáva výrazný rast. Podľa spoločnosti Ryanair patrí medzi najrýchlejšie rastúce letiská v strednej a vo východnej Európe, informuje spravodajský web televízie Markíza.

Letecký dopravca plánuje počas zimnej sezóny prevádzkovať v Bratislave štyri bázované lietadlá a ponúkne celkovo 23 pravidelných liniek vrátane štyroch nových destinácií.

Ryanair zároveň očakáva, že v roku 2026 prepraví na letoch do a z Bratislavy približne 2,2 milióna cestujúcich. To predstavuje medziročný nárast o 125 percent.

Medzi najvyhľadávanejšie destinácie v celej sieti spoločnosti patria Dublin, Londýn, Manchester, Rím, Madrid a Barcelona. Podobný záujem eviduje dopravca aj medzi cestujúcimi z Bratislavy.

Najviac využívané sú linky do Londýna a Dublinu, ktoré lákajú najmä obchodných cestujúcich, vysokú obsadenosť však dosahujú aj lety do Barcelony, Ríma a Milána. Ryanair očakáva, že ďalšie rozširovanie siete prispeje k pokračujúcemu rastu bratislavského letiska.

(mja)

  |  

Poľsko má uznať rodný list dieťaťa lesieb, rozhodol Štrasburg

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že Poľsko porušilo práva dieťaťa, keď odmietlo zapísať britský rodný list, v ktorom boli ako rodičia uvedené dve ženy. Prípad sa týkal dieťaťa narodeného vo Veľkej Británii, ktoré je od narodenia poľským občanom, informuje web European conservative.

Poľské úrady registráciu odmietli s odvolaním na verejný poriadok a domácu legislatívu, podľa ktorej je matkou žena, ktorá dieťa porodila, a otcom môže byť iba muž.

Štrasburský súd však dospel k záveru, že úrady dostatočne nezohľadnili najlepší záujem dieťaťa. Odmietnutie registrácie mu znemožnilo získať poľské doklady totožnosti a spôsobilo právnu neistotu.

Súd priznal dieťaťu odškodné vo výške 5-tisíc eur za nemajetkovú ujmu. Zároveň neuznal porušenie práv oboch matiek a odmietol podobnú sťažnosť ďalšieho páru, ktorý mal slabšie väzby na Poľsko.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a môže sa dostať pred Veľkú komoru súdu.

(mja)

  |  

Turecko zakázalo zakotviť lodi s LGBT turistami

Turecké úrady zakázali výletnej lodi Scarlet Lady zastaviť v prístavoch Kuşadası a Istanbul, pretože bola prenajatá prevažne americkým LGBT turistom.

Podľa organizátora plavby Atlantis Events úrady svoje rozhodnutie odôvodnili ochranou „morálnych hodnôt“ a „rodinných zásad“, informuje web CNN.

Provincia Aydın uviedla, že skupina reprezentuje správanie nezlučiteľné s charakterom miestnej spoločnosti a jej návštevu preto nepripustí.

Pozornosť úradov vzbudil aj propagačný materiál spomínajúci večierok v Istanbule, na základe ktorého polícia vykonala raziu v jednom z podnikov.

Organizátor však tvrdí, že tento materiál nepochádzal od jeho spoločnosti. Plavba preto zmenila trasu a namiesto Turecka zamieri do egyptskej Káhiry a na grécky ostrov Kréta.

Podľa šéfa Atlantis Events Richa Campbella ide o prvý prípad za 36 rokov fungovania spoločnosti, keď jej bolo zakázané zakotviť výlučne pre zloženie cestujúcich. Na palube sa nachádza približne 1 900 pasažierov, väčšinou zo Spojených štátov.

(mja)

  |  

Euractiv spochybnil účinnosť protiruských sankcií

Článok zverejnený na portáli Euractiv satiricky vykresľuje rok 2050, v ktorom 92-ročná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavuje už 137. balík sankcií proti Rusku.

Autor tým naznačuje, že Európska únia sa podľa neho príliš spolieha na sankcie, ktoré Moskvu nedonútia ukončiť vojnu.

Text reaguje na pripravovaný 21. sankčný balík EÚ. Ten počíta s ďalšími sankciami proti ruskej „tieňovej flotile“, bankám či firmám z tretích krajín a obsahuje aj nové opatrenia, napríklad obmedzenia dovozu ruských rýb.

Niektoré návrhy však narážajú na odpor členských štátov. Nemecku prekáža obmedzenie dovozu ruských rýb, Bulharsko kritizuje návrh zaradiť na sankčný zoznam patriarchu Kirilla a zákaz vstupu ruským vojakom do EÚ narazil na odpor Francúzska a Talianska, ktoré prijímajú najviac žiadostí o víza od Rusov.

Autor článku zároveň kritizuje cenový strop na ruskú ropu. Tvrdí, že ak by sa automaticky zvýšil nad aktuálnu trhovú cenu ruskej ropy, postihoval by správanie, ktoré sa už aj tak nedeje. Prirovnáva to k „zákazu cestovania v čase“.

Viacerí citovaní analytici upozorňujú, že sankcie pravdepodobne neprinútia Rusko rokovať. Vyzývajú EÚ na prehodnotenie sankčnej politiky a väčší dôraz na podporu Ukrajiny na bojisku.

(mja)