Preskočiť na obsah
  |  

MŽP chce sanovať envirozáťaž Vlčie hory za viac než 12 miliónov

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR chce sanovať envirozáťaž Vlčie hory v katastrálnom území mesta Hlohovec. Ide o nebezpečný odpad uložený v kontajneroch v areáli odpadového hospodárstva Vlčie hory. Rezort preto vyhlásil tender. Odhadovaná hodnota zákazky je viac než 12,15 milióna eur. Vyplýva to z oznámenia zverejneného vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

„Predmetom zákazky je súbor služieb súvisiacich so zabezpečením odvozu, zhodnotením alebo zneškodnením nebezpečného odpadu uloženého v kontajneroch,“ priblížilo ministerstvo.

Predmetom zmluvy má byť aj odstránenie betónových plôch, na ktorých sú IBC kontajnery umiestnené, a ich následné zneškodnenie. Odstrániť majú aj kontaminovanú zeminu, keďže zistili, že látky kontajnerov vytiekli na voľné plochy.

„Celkový predpokladaný objem kontaminovanej zeminy a kontaminovaných spevnených plôch je v objeme približne 25-tisíc kubických metrov. V areáli sa nachádzajú tri lokality, na ktorých sú umiestnené IBC kontajnery na spevnených betónových plochách alebo na nespevnených plochách,“ ozrejmil envirorezort.

(tasr, bak)

  |  

Zelenskyj žiada po útoku na Kyjev od NATO silné rozhodnutia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po ďalšom rozsiahlom ruskom útoku na Kyjev vyzval spojencov, aby na samite Severoatlantickej aliancie (NATO) v tureckej Ankare prijali rázne rozhodnutia na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Nočný raketový a dronový útok na metropolu a jej okolie si vyžiadal najmenej 14 obetí a desiatky zranených.

Zelenskyj zdôraznil, že Spojené štáty a európski partneri majú dostatok síl na zastavenie ruských útokov. Opätovne požiadal o dodávky rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Na väčšiu podporu Ukrajiny apeloval aj minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Odkaz ruského prezidenta Vladimira Putina smerom k samitu je podľa neho jasný a Aliancia už nemá priestor na slabé kroky, ktoré by Moskvu len povzbudili k pokračovaniu útokov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pripomenula, že posilnenie protivzdušnej obrany bude jednou z tém rokovaní v Ankare. Prisľúbila ďalšie uvoľnenie finančnej pomoci EÚ a zrýchlenie práce na 21. balíku protiruských sankcií.

Samit NATO sa uskutoční v utorok a stredu. Očakáva sa potvrdenie ďalšej podpory Ukrajine vrátane vojenskej pomoci. Návrh spoločného vyhlásenia počíta s pomocou vo výške 70 miliárd eur v roku 2026 a zachovaním minimálne rovnakej úrovne aj v roku 2027.

(tasr, bak)

  |  

Raketová skúška Pekingu znepokojila Tichomorie

Čínska armáda v pondelok odpálila z jadrovej ponorky raketu smerujúcu do medzinárodných vôd Tichého oceánu. Test vyvolal kritiku a obavy Japonska, Austrálie a Nového Zélandu z rastúceho vojenského vplyvu Pekingu v regióne.

Raketa dopadla do vopred určených vôd. Agentúra označila odpálenie za bežnú súčasť každoročného vojenského výcviku a zdôraznila, že nebolo namierené proti žiadnej krajine ani konkrétnemu cieľu.

Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová potvrdila, že Canberra bola o skúške vopred informovaná, napriek tomu ju označila za destabilizujúcu. Podľa nej prichádza v čase rýchleho zbrojenia Číny, pri ktorom regiónu chýba väčšia transparentnosť.

Nový Zéland označil test za neželaný a znepokojujúci krok. Minister zahraničných vecí Winston Peters zdôraznil, že tichomorské štáty nemajú záujem, aby Čína využívala južný Pacifik ako priestor na skúšky raketových schopností.

Japonsko po prijatí oznámenia vyjadrilo vážne znepokojenie nad rastúcou aktivitou čínskej armády a vyzvalo Peking, aby svoje konanie prehodnotil.

Išlo o zriedkavý test rakety dlhého doletu, pričom predchádzajúcu medzikontinentálnu balistickú strelu Čína odpálila v roku 2024.

(reuters, bak)

  |  

Francúzsky zákon o eutanázii môže zatvoriť katolícke domovy

Rehoľná kongregácia Malé sestry chudobných upozornila, že môže zatvoriť niektoré svoje domovy pre seniorov vo Francúzsku, ak nový zákon o asistovanom umieraní prinúti zariadenia umožniť vykonávanie eutanázie, píše portál InfoVaticana.

Varovanie prišlo po tom, ako francúzske Národné zhromaždenie odmietlo zaradiť do legislatívy inštitucionálnu výhradu vo svedomí, ktorá by náboženským a iným zariadeniam umožnila odmietnuť poskytovanie tejto služby.

Návrh zákona síce zachováva individuálnu výhradu vo svedomí pre zdravotníkov, no rovnakú ochranu neposkytuje samotným inštitúciám.

Kongregácia, ktorá prevádzkuje približne 30 domovov a stará sa o približne 2 500 seniorov, tvrdí, že umožniť eutanáziu by bolo v rozpore s jej poslaním sprevádzať ľudí až do štádia prirodzenej smrti.

Sestry zvažujú právne kroky na ochranu slobody svedomia a nevylučujú zatvorenie niektorých zariadení.

(mja)

  |  

Fico chce Víziu 2040 v programe vlády

Víziu Slovensko 2040, ktorú pripravila Slovenská akadémia vied (SAV), spolu s podnetmi z prebiehajúcej oponentúry predstavia 1. septembra na konferencii. Následne by sa ňou mala zaoberať vláda. V rozhovore pre TASR to avizoval premiér Robert Fico (Smer), ktorý je presvedčený, že budúca vláda by mala jej posolstvá prevziať do programového vyhlásenia vlády (PVV).

Počas júla podľa neho prebehne dôsledné pripomienkovanie dokumentu vrátane posudkov zahraničných oponentov. Po septembrovej konferencii by sa materiál mal dostať na rokovanie vlády.

Fico pripomenul, že ide už o piatu verziu vízie, na ktorej pracovalo viac ako 350 odborníkov. Označil ju za apolitický dokument prinášajúci odborný pohľad na smerovanie Slovenska do roku 2040. Nadviazať naň má stratégia, ktorá určí spôsob napĺňania stanovených cieľov.

Premiér považuje materiál za natoľko kvalitný, že by mal slúžiť ako podklad pre budúce programové vyhlásenie vlády. Ak bude Smer po voľbách v roku 2027 vo vláde, jeho závery do PVV zapracuje. Rovnakú výzvu chce adresovať aj opozícii.

Víziu Slovensko 2040 pripravili odborníci z akademického, podnikateľského a občianskeho prostredia pod garanciou SAV. Dokument hodnotí súčasný stav krajiny, načrtáva možné scenáre vývoja a stanovuje priority na zvyšovanie kvality života obyvateľov Slovenska.

(tasr, bak)

  |  

McIntoshová prekonala svetový rekord na 200 metrov motýlik

Kanadská plavkyňa Summer McIntoshová vytvorila nový svetový rekord na 200 m motýlik. Na národnom šampionáte v Montreale dosiahla čas 2:01,65 a o 16 stotín prekonala výkon Číňanky Liou C'-ke z roku 2009.

Bol to posledný platný svetový rekord z éry super-suitov, v ktorej športovci vďaka celotelovým polyuretánovým plavkám prekonali desiatky historických maxím.

„Tento rekord znamená pre mňa veľmi veľa. Myslela som si, že ho nikdy neprekonám. Cítim obrovské emócie," uviedla McIntoshová pre akreditované médiá.

(tasr, bak)