Koaliční partneri sa dohodli na návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, ktorý ráta s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na rokovanie vlády by mal ísť už vo štvrtok (14. 10.) v takej podobe, v akej bol zverejnený.

V absolútnom vyjadrení by mal schodok štátneho rozpočtu na budúci rok dosiahnuť takmer 5,5 miliardy eur.

Úpravy rozpočtu v parlamente sa podľa predsedu parlamentného finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS) nedajú vylúčiť. Ďalšie zvyšovanie schodku je nepravdepodobné. Viskupič tvrdí, že deficit štátneho rozpočtu je najvyšší možný.

Reforma v nedohľadne

Ešte na jar informoval minister financií Igor Matovič (OĽaNO) o veľkých plánoch na daňové a odvodové reformy. V rozpočte sa však s nimi neráta. Upozornil na to analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS). Pre Aktuality.sk uviedol, že v návrhu rozpočtu nikde nevidí ani zmienku o daňovo-odvodovej reforme.

Súčasťou zmien, ktoré šéf štátnej pokladnice len veľmi stroho predstavil začiatkom mája, malo byť zlúčenie odvodov do jedného a rovnako aj zjednotenie daní do jednej či mesačný príspevok na dieťa. Minister financií svoje plány zhrnul slovami: „prorodinne, jednoducho, férovo“. Z reformy daní a odvodov, ktorú sľuboval už bývalý minister financií a dnes premiér Eduard Heger, však zatiaľ nič nebolo a zrejme ani v najbližšej dobe nebude.

Vzhľadom na to, že sa s reformami neráta v predloženom pracovnom návrhu rozpočtu na budúci rok, je podľa Ďuranu nepravdepodobné, že by k zmenám došlo. Dva roky pred voľbami už nebude mať vláda chuť presadzovať takéto, zväčša nepopulárne, reformy.

S otázkou, kedy, a či vôbec, bude sľubovaná reforma zverejnená, sa Štandard obrátil na ministerstvo financií. Do vydania textu redakcia odpoveď nedostala. O prípadnú reakciu budeme článok aktualizovať.

Ani v koalícii nič nevedia

Dávnejšie reakcie koaličných partnerov na „pripravovanú“ daňovo-odvodovú reformu naznačujú, že ani oni netušia, čo minister financií v tomto smere vlastne chystá. Dôkazom je napríklad vyjadrenie Matovičovho poradcu a hlavného odborníka strany Za ľudí na ekonomiku Tomáša Meravého. Podľa neho nie je možné hovoriť o reforme, pretože žiadna zatiaľ predstavená nebola.

„Keďže chceme veci popohnať dopredu, tak my ako strana (Za ľudí) sme prišli s vlastným návrhom a jednoducho sme tlačili na túto tému, lebo ju vnímame ako veľmi potrebnú. A takéto ťažké reformy treba presadzovať vždy na začiatku volebného obdobia – a na to aj tlačíme,“ povedal Meravý v rozhovore pre portál Pluska ešte v polovici júla.

Z blokovania daňovej a odvodovej reformy obviňuje Igor Matovič SaS. Predseda liberálov Richard Sulík, ktorý sa do sporov s Matovičom opakovane dostal, keď bol ešte premiérom, v tejto súvislosti uviedol, že trvá na tom, aby nedošlo k zvyšovaniu daní.

„Veľmi jasne sme deklarovali, lebo sme sľúbili voličom, že nebudeme súhlasiť so žiadnym zvýšením daní. A tohto sa budeme držať. A daňová reforma, ktorá príde, tak nemôže mať za následok zvýšenie daňového zaťaženia,“ povedal Sulík koncom septembra.

Pri májovom predstavení daňovo-odvodovej reformy Matovič avizoval, že chce zaviesť finančnú podporu pre rodiny vo výške 200 eur na dieťa mesačne až do jeho dospelosti. Slovensko podľa ministra financií „potrebuje poctivú a pro-rodinnú reformu, ktorá zjednoduší daňový systém a dane budú spravodlivé a férové“. Konkrétne kroky, ktoré by k tomu viedli, odvtedy nepredstavil.

Matovič tiež sľuboval zjednodušenie daňovo-odvodového systému tak, aby v prípade zamestnaneckého pomeru bola z ceny práce odpočítateľná len jedna daň a jeden odvod. Cieľom reformy majú byť podľa Matoviča aj férové dane. To má v praxi znamenať, že všetci ľudia budú za rovnakú formu práce pre toho istého zamestnávateľa platiť tie isté dane a odvody.