Preskočiť na obsah
  |  

Britské stíhačky odprevadili ruské lietadlo od lietadlovej lode

Ruské hliadkové lietadlo sa v Nórskom mori opakovane priblížilo k britskej lietadlovej lodi HMS Prince of Wales. Londýn označil incident za nebezpečný a neprofesionálny, pričom ruský stroj následne odprevadili britské stíhačky.

Stalo sa to ešte 2. júla. Podľa britského ministerstva obrany letelo lietadlo typu Bear-F v nízkej výške a zbytočne blízko lietadlovej lode. V jej tesnej blízkosti zároveň zhodilo väčší počet sonobój, ktoré slúžia na vyhľadávanie a sledovanie ponoriek.

Z paluby HMS Prince of Wales preto vzlietli dve stíhačky F-35, ktoré ruské lietadlo zachytili a sprevádzali ho až do jeho odletu z oblasti.

Incident sa odohral pred samitom NATO v Ankare, na ktorom sa očakáva potvrdenie vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 70 miliárd eur na rok 2026.

Britská úderná skupina lietadlovej lode je v súčasnosti nasadená pod velením NATO v severných oblastiach Atlantiku s cieľom posilniť bezpečnosť regiónu vzhľadom na obavy z rastúcej ruskej aktivity. Začiatkom roka Británia vyslala vojnové lode aj na ochranu podmorských káblov a plynovodov pred možnými útokmi ruských ponoriek.

(reuters, bak)

  |  

Hamas rozpustil svoj vládny orgán v Pásme Gazy

Vedúci predstavitelia palestínskeho militantného hnutia Hamas v pondelok oznámili rozpustenie svojho vládneho orgánu v Pásme Gazy. Tento krok je súčasťou dohody o prímerí s Izraelom sprostredkovanej Spojenými štátmi, podľa ktorej má správu územia prevziať technokratický výbor.

Predseda vládnej krízovej komisie Muhammad Farrá podal demisiu a rozpustil komisiu, aby uľahčil mocenský a administratívny prechod na Národný výbor pre správu Gazy, potvrdil pre AFP Ismaíl Thawábita z mediálneho oddelenia vlády Hamasu.

Správu územia má prevziať Národný výbor pre správu Gazy pod vedením Alího Šaáta. Výbor vznikol v januári na základe dohody o prímerí, no doteraz pôsobil mimo Pásma Gazy, keďže Izrael jeho členom vstup na územie nepovolil.

Rokovania o druhej fáze prímeria zatiaľ viaznu. Tá počíta s odzbrojením Hamasu a postupným stiahnutím izraelských jednotiek z Pásma Gazy. Izrael medzitým rozšíril svoju kontrolu na takmer 70 percent územia. Hamas odmieta odovzdať zbrane pred prevzatím správy palestínskymi orgánmi.

(tasr, bak)

  |  

Čekovský: Honorár za vystúpenie na Devíne bol minimálny

Marián Čekovský odmietol tvrdenia, že za vystúpenie na nedeľných oslavách sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne dostal honorár vo výške viac ako 26-tisíc eur. Podľa neho bol jeho honorár minimálny a podujatie malo štátny, nie stranícky charakter.

Konateľ spoločnosti Bemykey Music Michal Bugala vysvetlil, že suma 26 814 eur nepredstavovala honorár interpretov, ale celkový rozpočet na vytvorenie a realizáciu autorského hudobného diela vrátane DPH. Bez DPH išlo o 21 800 eur.

Z tejto sumy spoločnosť hradila autorské honoráre za hudbu a text, odmeny interpretov, inštrumentalistov, sláčikového kvarteta a speváckeho zboru, ako aj hudobnú produkciu, aranžmány a ďalšie náklady.

Firma zároveň zdôraznila, že Marián a Nataša Čekovskí mali zmluvu výlučne so spoločnosťou Bemykey Music a nepodieľali sa na organizácii ani dramaturgii podujatia. Vyvrátila tiež informácie, že sa na projekte podieľala skladateľka Ľubica Čekovská.

Na Devíne počas celonárodných osláv zaznela skladba Nádej a viera. Po vystúpení sa v médiách a na sociálnych sieťach objavili tvrdenia, že manželia Čekovskí dostali honorár vo výške približne 26-tisíc eur.

(tasr, bak)

  |  

Ukrajina zasiahla rafinériu aj vojenské ciele v Rusku

Ukrajinské ozbrojené sily opäť zaútočili na ropnú rafinériu Slavneft-JANOS v ruskom Jaroslavli a zasiahli aj ďalšie strategické objekty. Oznámili to Generálny štáb ukrajinskej armády a Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU).

Generálny štáb informoval, že po útoku zaznamenali v areáli rafinérie výbuchy a požiar. Terčom sa stala aj rafinéria Novatek-Ust-Luga pri obci Slobodka a miesto stáleho dislokovania 26. raketovej brigády pri meste Luga v Leningradskej oblasti.

Ukrajinské jednotky zasiahli aj terminál TES-Terminal-1 v Kerči na dočasne okupovanom Kryme, ktorý patrí medzi najväčšie zariadenia na skladovanie a prekládku ľahkých ropných produktov na polostrove. Cieľom útoku bol aj železničný nadjazd pri Dovžansku v Luhanskej oblasti, ktorý ruské sily využívajú na presun vojakov, zbraní, munície a logistického materiálu.

SBU zároveň informovala o ďalšej operácii na Kryme. Na leteckej základni Hvardijske podľa nej zasiahla tri hangáre s leteckou technikou, protivzdušný systém Pancir-S2 pri Simferopole, mobilnú palebnú skupinu v Kerči, nádrž s ropnými produktmi a čerpaciu stanicu v sklade TES-Terminal-1.

Rafinéria v Jaroslavli patrí medzi najväčšie v Rusku a vyrába benzín, naftu, letecké palivo a ďalšie produkty dôležité pre vojenskú logistiku krajiny.

(ukrainska pravda, bak)

  |  

Paríž chce rokovať o protivzdušnej obrane pre Ankaru

Francúzsko je po rokoch politického odporu otvorené možnosti predaja francúzsko-talianskeho systému protivzdušnej obrany SAMP/T Turecku. Podľa viacerých zdrojov to vytvára priestor na vážnejšie rokovania s Ankarou, hoci tie sú zatiaľ v počiatočnej fáze.

Zmena postoja podľa zdrojov nasledovala po júnových rokovaniach francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Elyzejský palác informácie nepotvrdil a hovoril o „významných nepresnostiach“, bližšie ich však nekonkretizoval.

Spoluprácu na programe protivzdušnej obrany spustili Francúzsko, Taliansko a Turecko v rokoch 2017 až 2018. Projekt sa neskôr zastavil pre zhoršené vzťahy medzi Parížom a Ankarou v súvislosti so Sýriou, Líbyou a spormi vo východnom Stredomorí.

Turecko, ktoré buduje vlastnú integrovanú sieť protivzdušnej a protiraketovej obrany Steel Dome, zvažuje popri americkom systéme Patriot aj systém SAMP/T. Podľa tureckého predstaviteľa je teraz na všetkých troch stranách politická vôľa posunúť rokovania vpred.

SAMP/T vyrába francúzsko-talianske konzorcium Eurosam. Systém dokáže sledovať desiatky cieľov súčasne a zachytávať aj balistické rakety. Prezidenti Recep Tayyip Erdogan a Emmanuel Macron majú o tejto aj ďalších bilaterálnych témach rokovať na okraj samitu NATO v Ankare.

(reuters, bak)

  |  

Castrov vnuk ponúka dialóg s Trumpom

Vnuk bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra Raúl Guillermo Rodríguez Castro vyhlásil, že je pripravený rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. V rozhovore pre denník USA Today povedal, že je ochotný rokovať s kýmkoľvek, koho určia Spojené štáty, vrátane Trumpa.

Zároveň pripustil, že Kuba je za vhodných podmienok pripravená prepustiť osoby považované za politických väzňov.

Vyjadrenia prichádzajú po ďalšom zhoršení vzťahov medzi Havanou a Washingtonom. Spojené štáty v máji oznámili obvinenia z vraždy voči Raúlovi Castrovi. Tento krok znamenal ďalšie prehĺbenie napätia medzi dlhoročnými rivalmi z čias studenej vojny v období, keď Trump presadzuje zmenu režimu na Kube, kde od revolúcie vedenej Fidelom Castrom v roku 1959 vládnu komunisti.

Kuba zároveň v máji zverejnila mená tisícov väzňov, ktorým bola udelená sloboda na základe dekrétu vydaného mesiac predtým. Stalo sa tak počas rokovaní so Spojenými štátmi o viacerých sporných otázkach vrátane politických väzňov.

Aprílový dekrét udelil rozsiahlemu zoznamu väzňov úplnú a definitívnu milosť. Kubánska vláda tento krok označila za humanitárne a zvrchované gesto.

(reuters, bak)