Návrh zároveň obsahoval politický záväzok aplikovať na Ukrajinu obdobu európskej klauzuly vzájomnej pomoci, čím by vznikla bezpečnostná garancia ešte pred plným členstvom.

Zelenskyj požaduje plnohodnotné členstvo v EÚ

Voči tomuto návrhu sa postavili niektorí predstavitelia EÚ s odôvodnením, že akékoľvek nové formy zapojenia Ukrajiny musia rešpektovať riadny, meritórny prístupový proces. Objavili sa aj otázky právnej uskutočniteľnosti, politických dôsledkov a toho, či by takýto model nevytvoril precedens aj pre Moldavsko alebo krajiny západného Balkánu.

Európska komisia privítala Merzov návrh ako prejav „silného záväzku členských štátov čo najskôr uskutočniť rozšírenie“. Hovorca komisie pre rozširovanie Guillaume Mercier v tomto smere povedal, že „vstup Ukrajiny do Európskej únie je zásadne spojený s bezpečnosťou našej únie“ a že pri Ukrajine by mala byť „zohľadnená logika založená na zásluhách“.

Samotný prezident Zelenskyj však návrh odmietol ako nespravodlivý pre absenciu hlasovacích práv a hovorí o potrebe „spravodlivého prístupu a rovnakých práv pre Ukrajinu v Európe“. Zelenskyj tvrdí, že Kyjev bráni Európu vo vojne s Ruskom a zaslúži si plné a rovnoprávne členstvo.

Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny v júni 2022. Európska rada v decembri 2023 súhlasila s otvorením prístupových rokovaní a formálne rokovania sa začali v júni 2024. V júni 2026 členské štáty EÚ súhlasili s otvorením prvého rokovacieho klastra, ktorý sa týka základných otázok vrátane právneho štátu.

Problémy Ukrajiny a hodnoty EÚ

Problém pri vstupe Ukrajiny do EÚ nie je iba v rovine toho, že krajina sa aktuálne stále nachádza vo vojne s Ruskom. Zásadný problém predstavujú aj nedostatky v ekonomickej a právnej sfére, ale najmä kroky samotnej krajiny smerom k zahraničiu a jej spojencom, a to pod vedením prezidenta Zelenského.

Únia formálne vyžaduje od kandidátskych krajín rešpektovanie právneho štátu, rešpekt k členským štátom, demokratickú kontrolu moci, odmietnutie politického násilia či vyznávanie hodnôt, ako sú sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

Udalosti okolo pôsobenia Ukrajiny v zahraničí sú dôkazom toho, že krajina nie je pripravená byť v súčasnej podobe riadnym členom Únie.

Zelenského vydieranie a zastrašovanie Maďarska

V minulosti sa prezident Volodymyr Zelenskyj zviditeľnil svojimi vyhláseniami o systematickom poškodzovaní ropovodu Družba dovtedy, kým Maďarsko nebude súhlasiť so vstupom Ukrajiny do EÚ. Išlo o priame vyhrážky členskej krajine EÚ spojené s jej ekonomickým poškodzovaním.

Zelenskyj pri Maďarsku neváhal verejne zastrašovať premiéra Orbána tým, že pohrozil predstaviteľovi európskeho štátu svojimi ozbrojenými silami. Ukrajinský prezident tak urobil z dôvodu Orbánovej blokácie balíka pomoci Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.

Zelenskyj vtedy vyhlásil, že „dáme našim chlapcom Orbánovu adresu, aby sa s ním porozprávali“.

Ukrajinský príklon k extrémistom

Ukrajina má problém aj s rešpektovaním práv menšín na jej území a so silnými skupinami nacionalistov, ktorí pôsobia ako polovojenské jednotky.

Problém vyrovnať sa s extrémistickými silami v krajine predstavuje aj rozhodnutie Zelenského udeliť Osobitnému centru špeciálnych operácií „Sever“ čestný názov „v mene hrdinov UPA“, teda Ukrajinskej povstaleckej armády.

Rozhodnutie vyvolalo ostrú reakciu v Poľsku, kde je UPA spájaná najmä s masakrami poľského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Poľský prezident Karol Nawrocki pre tento krok odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie.

Aj aktuálne zistenia o krokoch Ukrajiny v Európe ukazujú, ako krajina pristupuje k svojim zrejme budúcim spojencom v EÚ a ako si váži hodnoty, na ktorých Únia stojí.

Za výbuchom plynovodu údajne stojí Ukrajina

Najnovší vývoj v kauze výbuchu plynovodu Nord Stream ukázal, že nemeckí prokurátori obžalovali bývalého ukrajinského dôstojníka Serhija K. v súvislosti so sabotážou plynovodov Nord Stream. Podľa obžaloby spolu s ďalšími osobami konal na pokyn ukrajinských štátnych subjektov, pričom cieľom bolo poškodiť plynovody a zastaviť príjmy Ruska z vývozu plynu.

Ukrajinec čelí obžalobe z podielu na vojnovom zločine spočívajúcom v útoku na civilný objekt a z trestných činov spôsobenia výbuchu, zničenia stavieb a narušenia verejnej prevádzky.

Obvinený Serhij K. podľa obžaloby v roku 2022 ako dôstojník ukrajinskej armády spolu s ďalšími vojakmi na príkaz štátnych orgánov na Ukrajine vypracoval plán na zničenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Obžalovaní svoju vinu odmietajú.

Ukrajina v tomto prípade akosi pozabudla, že Nord Stream okrem Ruska vlastní aj Nemecko a jeho poškodením došlo aj k poškodeniu nemeckých ekonomických záujmov.

Americké spravodajské informácie už v roku 2023 naznačovali, že za útokom mohla stáť proukrajinská skupina, no bez dôkazu o priamej účasti Zelenského alebo ukrajinskej vlády. Neskoršie vyšetrovania médií vrátane Washington Post a Wall Street Journal opisovali možnú účasť ukrajinských vojenských kruhov, pričom Kyjev zapojenie oficiálne odmietal.

Výbuch v Monaku a stopy k Bezpečnostnej služby Ukrajiny

Ukrajinská stopa je prítomná aj v kauze výbuchu v Monaku. V júni 2026 tam nastal výbuch nastraženého zariadenia, ktorého cieľom mal byť ukrajinský podnikateľ Vadym Jermolajev. Hlavnou podozrivou je ukrajinská žena, ktorá utiekla do Nemecka a „pravdepodobne nekonala sama“.

Monako ženu hľadalo za pokus o vraždu a umiestnenie výbušného zariadenia na verejnom mieste, pričom pri útoku boli ťažko zranení traja ľudia a ďalšie dve osoby utrpeli poranenia od sklenených črepín z výkladov obchodov, ktoré sa po explózii rozbili v dôsledku tlakovej vlny.

Ženu následne našli neďaleko Kyjeva a podľa denníka Ukrajinska pravda bola zastrelená, pričom jej vrahom mal byť podľa vlastného priznania príslušník tajnej služby.

Francúzsky denník Le Figaro uviedol, že vyšetrovatelia v Monaku pracujú aj s verziou, že útok mohol byť operáciou ukrajinskej SBU, teda Bezpečnostnej služby Ukrajiny. Vadym Jermolajev, ktorý pri explózii utrpel poranenia, sa v minulosti vzdal ukrajinského občianstva a Kyjev naňho uvalil sankcie. Le Figaro tvrdí, že „útok vyzerá skôr ako ‚varovanie‘ než ako úmyselný pokus o zabitie“.

Všetky tieto udalosti a pôsobenie Ukrajiny v zahraničí ukazujú, že krajina nie je pripravená byť v európskom spoločenstve.

Vojnová mentalita štátu, ktorý nemá problém s hybridným pôsobením a spôsobovaním škôd v európskom priestore, sa nemôže preniesť do európskeho prostredia ako norma. Podobné uvažovanie možno chápať pri vojenskom konflikte, no nemožno ním ospravedlňovať pôsobenie proti záujmom vlastných spojencov.

Tých spojencov, medzi ktorých sa Ukrajina chce dostať čím skôr.

Ukrajina pod Zelenského vedením nemá problém vyhrážať sa predstaviteľom členských štátov, glorifikovať extrémistov a jej občania vykonávajú diverzné akcie v členských štátoch EÚ, pri ktorých stopy ukazujú na najvyššie špičky vedenia štátu.

Iba ťažko si možno predstaviť, že podobné akcie, ako sú výbuchy podmorských plynovodov a atentáty v Monaku, robia ukrajinskí občania iba z vlastného presvedčenia a bez materiálnej, ekonomickej a bezpečnostnej podpory svojho štátu.

A iba zhodou náhod ide o udalosti, ktoré predstavujú strategické ciele pre Ukrajinu.

Takto nastavená krajina nemá v EÚ čo hľadať, pretože neuznáva európske hodnoty.

Nemožno sa však čudovať jej drzosti, keď namiesto racionálneho prístupu európskych predstaviteľov k situácii vo svete má EÚ iba slabých lídrov s nulovou dôveryhodnosťou verejnosti, ktorí ospravedlnia akékoľvek bezprávie Ukrajiny voči občanom EÚ.

Pretože je napadnutou krajinou, tak sa pri nej môžu pravidlá očividne ohýbať až do prasknutia.