Zelenskyj zároveň do Bruselu odkázal, že po odchode maďarského premiéra Viktora Orbána je možné výrazne pokročiť v otázke prístupových rokovaní. Akoby pozabudol, že nový maďarský premiér Péter Magyar sa síce nevyhráža vetom ako jeho predchodca, avšak krátko po voľbách vyhlásil, že nepodporuje zrýchlený vstup Ukrajiny do EÚ.

Maďari a iní

Magyar odhadol, že proces prijatia bude trvať aspoň 10 rokov. Prekážkou je podľa neho okrem iného prebiehajúci vojnový stret na území Ukrajiny a postavenie maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti. Predovšetkým v poslednej otázke je nový maďarský premiér obzvlášť citlivý.

Po ruskom útoku na západnú časť oblasti v polovici mája si maďarský rezort diplomacie predvolal ruského veľvyslanca a Magyar útok odsúdil, čo Orbán ani maďarský prezident pri ruskom útoku takmer rok predtým neurobili. Pripomeňme, že v oblasti žije aj slovenská menšina. Bratislava si veľvyslanca nepredvolala, útok však odsúdila.

Súčasný stav menšín na Ukrajine pramení z roku 2017. Kyjev vtedy v rámci snahy o zvrátenie porušťovania Ukrajincov, ktoré postihlo napríklad Bielorusko, zaviedol zákon posilňujúci postavenie úradného jazyka. Legislatívna úprava však zasiahla aj slovenskú, maďarskú, rumunskú, grécku a poľskú menšinu.

Národnosti v Únii

Keď Brusel 23. apríla schválil nový úver pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, Kyjev si iste vydýchol. Medzi podmienkami bolo udržiavanie zásad právneho štátu či boj proti povestnému úplatkárstvu. Omnoho prísnejšie sa však budú v budúcnosti posudzovať podmienky pri rozhodovaní o prijatí Ukrajiny do Únie.

Medzi podmienkami je právne postavenie národnostných a iných menšín. Zatiaľ čo vyššie spomenuté národnostné menšiny majú od roku 2017 oklieštené jazykové práva, Rusínov Kyjev vôbec za národ neuznáva a považuje ich za súčasť ukrajinského národa. Inými slovami, Rusíni na Ukrajine nemajú štatút národnostnej menšiny.

Okrem iného to Kyjev odôvodňuje hrozbou rusínskeho separatizmu, ktorý je od roku 2014 ladený čiastočne prokremeľsky. Podľa niektorých pozorovateľov by mohlo byť neuznanie Rusínov ako samostatného národa s ohľadom na kodanské kritériá prekážkou pri vstupe do EÚ.

Na druhej strane, ak by aj štát Rusínov neuznal, možno by to pre Kyjev až taký problém nebol, keďže by v EÚ nebol jediný. Praha na rozdiel od Bratislavy neuznáva polmiliónovú moravskú národnosť, Varšava neuznáva kašubskú ani sliezsku menšinu a Atény označujú Macedóncov na svojom území za slovansky hovoriacich Grékov.

A napríklad Francúzsko dodnes neratifikovalo Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, keďže na základe svojej ústavy odmieta národ ako etnickú jednotku a hlása princíp jednotného francúzskeho občianskeho národa. Takto sú o uznanie svojich národných práv ukrátení Korzičania, Okcitánci, Alsasania aj starobylí keltskí Bretónci.

Pripomeňme, že počty slovenských Rusínov neustále klesajú a v poslednom sčítaní ľudu predstavovali menej ako 40-tisícové spoločenstvo: 39-tisíc ľudí s materinským jazykom rusínskym, z čoho iba 23-tisíc sa označilo za predstaviteľov rusínskej národnosti.

V Poľsku bola rusínska (ako aj ukrajinská) menšina zlikvidovaná počas povojnovej operácie Visla a v Maďarsku, srbskej Vojvodine aj v ukrajinskom Zakarpatsku predstavujú Rusíni približne 10-tisícovú menšinu. To v prípade Zakarpatskej oblasti predstavuje necelé percento obyvateľov.

Prekážok je viacero

Zatiaľ čo neuznanie národnostných práv Rusínov nemusí byť prekážkou pri vstupe do EÚ, neuznanie nadpráv súvisiacich s dúhovou agendou prekážať môže. Dňa 28. apríla ukrajinský parlament odhlasoval zmenu Občianskeho zákonníka. Ten po novom znemožňuje uznávanie „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia a nepomôže ani v posledných týždňoch diskutované rozhodnutie európskeho súdu v Luxemburgu.

Pripomeňme, že Kyjev stále zvažuje prijatie zákona „o zmene Kódexu Ukrajiny o správnych priestupkoch, týkajúceho sa zodpovednosti za propagandu odchýlok od ústavných noriem rodiny, detstva, materstva a otcovstva“. Ten rovnako ako zmena Občianskeho zákonníka mieri proti dúhovej a genderovej agende.

V neposlednom rade konzervatívne zmýšľajúci Ukrajinci s podporou nacionalistických jednotiek zväzujú Kyjevu a samosprávam ruky pri presadzovaní či pokuse o presadzovanie vecí, ktoré sa v EÚ považujú za samozrejmé.

V jeseni 2025 ukrajinskí nacionalisti znemožnili konanie podujatia venovaného hnutiu Black Lives Matter (Na čiernych životoch záleží) po tom, ako černoch v USA zavraždil Ukrajinku a v máji zasiahla Ukrajinu vlna odporu proti legálnej migrácii z krajín tretieho sveta.

Ak aj nie súčasný prezident, ktorý asi neobstojí v najbližších voľbách, určite jeho následník bude v priebehu procesu prijímania krajiny do EÚ pritlačený medzi dva mlynské kamene.

Na jednej strane Brusel a požiadavky lídrov členských krajín, na druhej strane nezanedbateľná časť vlastných občanov, ktorí sa po ubránení krajiny pred ruským agresorom iste nezľaknú ani možnosti zrážok s políciou v Kyjeve.