Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Neďaleko hotela v Sýrii, kde býva Macron, vybuchli bomby

V blízkosti hotela Four Seasons v Damasku, kde sa v utorok konali stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, explodovali dve bomby. Sýrske štátne médiá informovali, že výbuchy v rušnej oblasti zranili 18 ľudí vrátane štyroch policajtov.

Kancelária francúzskeho prezidenta reagovala, že Macron z prezidentskej kolóny explózie nepočul, keďže k nim došlo krátko po jeho odchode. Podľa plánovaného harmonogramu sa stretol so sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom.

Prvý výbuch zasiahol odpadkový kôš a druhý poškodil blízku sanitku, pričom na mieste zasahovali sýrski záchranári. Miestna polícia okamžite uzavrela cesty a začala pátranie po páchateľoch. K zodpovednosti sa zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil.

Krajina však stále čelí hrozbe zo strany teroristickej skupiny Islamský štát, ktorá od februára vedie novú fázu operácií proti Šarovej vláde. Tento radikálny džihádistický spolok napríklad len minulý týždeň zabil pri inom bombovom útoku v damaskej kaviarni najmenej deväť civilistov a 20 osôb zranil.

Macron navštívil krajinu ako prvá hlava štátu významnej krajiny Európskej únie odvtedy, čo povstalci pod vedením Šaru v roku 2024 zvrhli režim Bašára Asada. Cieľom diplomatickej cesty bolo vyjadriť podporu politickej transformácii Sýrie a jej snahe o celkovú obnovu po trinástich rokoch zničujúcej občianskej vojny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Firmy z východu chceli zneužiť daň z nápojov, prepísali ich na Poliakov

Finančná správa odhalila organizovanú skupinu personálne prepojených firiem, ktoré si neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov v sume presahujúcej 543-tisíc eur. Spoločnosti pôvodne založili rovnaké osoby z východného Slovenska, no neskôr ich previedli na nekontaktných poľských konateľov.

Tieto subjekty správcovi dane nepredložili žiadne potrebné doklady a úplne znemožnili vykonanie daňových kontrol.

Hovorca inštitúcie Daniel Kováč spresnil, že v súlade s platnou legislatívou dotknutým firmám zrušili registrácie pre daň z pridanej hodnoty.

Prezident finančnej správy Jozef Kiss zdôraznil, že úrad nebude tolerovať žiadne pokusy o podvody a na odhaľovanie rizikových subjektov dlhodobo využíva pokročilé technologické nástroje. Tento úspešný zásah podľa jeho slov pomáha chrániť verejné financie i férové podnikateľské prostredie.

Nová spotrebná daň zo sladených nealkoholických nápojov platí od 1. júla 2024. Vzťahuje sa na výrobcov, dovozcov aj distribútorov. Jej hlavným cieľom je motivovať občanov k zdravšiemu stravovaniu a obmedziť nadmernú konzumáciu cukru.

(tasr, max)

Minúta  |  

Na Kysuciach niekto v noci úmyselne podpálil autá

Kysuckonovomestskí príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) zasahovali v utorok pri nočnom požiari áut v Kysuckom Novom Meste. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva HaZZ v Žiline Mária Pohanková Zahatlanová uviedla, že predbežne materiálnu škodu vyčíslili na 100-tisíc eur.

Požiar auta hasičom ohlásili na operačné stredisko krátko pred druhou hodinou v noci a profesionálnym hasičom pri zásahu pomáhali aj dobrovoľní hasiči z Oškerdy.

„Pri zásahu bolo zistené, že jedno z dvoch horiacich vozidiel je na elektrický pohon. Príslušníci v autonómnych dýchacích prístrojoch začali požiar hasiť pomocou jedného vysokotlakového a jedného C prúdu. Pomocou D prúdu a deflektora bol podvozok elektromobilu ochladzovaný,“ priblížila zásah Pohanková Zahatlanová.

Doplnila, že na miesto privolali zisťovateľa príčin vzniku požiarov. „Príčina vzniku požiaru je úmyselné zapálenie,“ uzavrela hasičská hovorkyňa.

(tasr, max)

Minúta  |  

Andruskó na súde roztrhal papier, o Kuciakovi svedčil nanovo

Kľúčový svedok Zoltán Andruskó na utorkovom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku priznal, že v januári 2018 spočiatku nevedel, či je meno Ján Kuciak skutočné alebo ide len o prezývku. Vyhlásil to v kauze vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov.

Podľa jeho slov mu obžalovaná Alena Zsuzsová v tom čase ukazovala na laptope podklady zo sledovania novinára, ktoré svojou vysokou úrovňou evokovali profesionálnu prácu polície.

Počas odstraňovania rozporov vo výpovediach namietala obhajkyňa Dušana Kracinu – obžalovaného z prípravy vrážd prokurátorov –, že si svedok píše poznámky, čím podľa nej porušuje Trestný poriadok. Andruskó na túto kritiku reagoval roztrhaním papiera.

V kauze Kuciak z februára 2018 čelia obžalobe z objednávky Marian Kočner a Alena Zsuzsová po tom, ako Najvyšší súd SR predošlé dva rozsudky zrušil. Vykonávatelia Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25 rokov, sprostredkovateľ Andruskó 15 rokov.

Dvojica Kočner a Zsuzsová čelí s Dušanom Kracinom a Darkom Dragićom aj obžalobe z prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho z rokov 2017 a 2018, ku ktorým nakoniec nedošlo.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA chcú v Európe začať spoločnú výrobu rakiet

Spojené štáty rokujú s Nemeckom a ďalšími európskymi spojencami o nadviazaní koprodukcie rakiet AIM-120 AMRAAM od spoločnosti Raytheon. Súčasťou plánu je aj vybudovanie európskeho strediska na údržbu rakiet PAC-3 Patriot od firmy Lockheed Martin.

Krajiny majú podľa anonymného zdroja agentúry Reuters podpísať vyhlásenie o zámere na priemyselnom fóre NATO počas samitu v Ankare. Tieto projekty by uvoľnili preťažené kapacity v amerických továrňach a umožnili obranným gigantom zvýšiť domácu produkciu.

Rakety PAC-3 pre systémy Patriot a strely AIM-120C-8, využívané systémami NASAMS či stíhačkami F-16, sú kľúčové pre Ukrajinu pri odrážaní ruských útokov. Americké zásoby zbraní sú však značne vyčerpané z dôvodu súbežných konfliktov na Ukrajine a proti Iránu.

Americký prezident Donald Trump preto v júni aktivoval zákon o obrannej výrobe, aby riešil kritické obmedzenia v dodávateľských reťazcoch munície. Šéf Bieleho domu dlhodobo kritizuje európskych partnerov za spoliehanie sa na bezpečnosť garantovanú Washingtonom a žiada od nich vyššie výdavky na obranu.

Presunom časti vojenskej výroby a údržby priamo do Európy chce Biely dom prinútiť spojencov k väčšej sebestačnosti a zároveň odľahčiť domáci zbrojársky priemysel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kuffa podá demisiu, ak eurokomisia nepodporí jeho postoj k zonáciám

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa vyhlásil, že odstúpi zo svojej funkcie, ak Európska komisia nedá za pravdu jeho postoju k vládnej pripomienke k zonáciám národných parkov. V relácii TASR TV zhodnotil, že ak by Brusel vyhodnotil túto pripomienku ako problém pre plán obnovy, očakáva od ministrov verejné ospravedlnenie.

Kuffa opakovane odmietol tvrdenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý ho verejne obvinil z klamstva. Podľa štátneho tajomníka už nemá zmysel do témy ďalej vŕtať, keďže na ňu dostatočne upozornil.

Kuffa spochybnil Tarabovu argumentáciu, že štátny podnik Lesy SR sa má o národné parky starať najmä po kalamitách. Poukázal na to, že envirorezort má pod seba prebrať zamestnancov aj techniku z dotknutých oblastí.

Uistil, že zonácia nepripraví lesníkov o prácu, keďže väčšina z nich nájde uplatnenie priamo v štruktúrach envirorezortu. „Ani štátny podnik, nevidel som také iniciatívy, že by mal nejaké snahy prepúšťať,“ poznamenal.

Na otázku, či by sa mohol od októbra stať novým šéfom envirorezortu, priamo neodpovedal: „Ja sa držím pri zemi a hovorím: pokým to reálne nebude, nemá zmysel sa ani nejako extra k tomu vyjadrovať.“

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.