Platforma má fungovať v súlade s európskym právom, ukladať všetky údaje v Európe a zostať úplne v rukách európskych akcionárov. Technické kontroly však zistili, že prinajmenšom metadáta sa odosielajú aj do USA. Odborníci tvrdia, že viaceré otázky týkajúce sa bezpečnosti zostávajú nezodpovedané.

V úzkej spolupráci s regulačnými orgánmi EÚ

Podľa Zeiterovej platforma úzko spolupracovala s regulačnými orgánmi vrátane švédskeho úradu pre médiá, švédskeho úradu pre ochranu údajov a Európskeho výboru pre ochranu údajov. Vzhľadom na všeobecne známe snahy Európy o reguláciu sociálnych médií možno očakávať, že režim cenzúry a odstraňovania obsahu podľa zákona o digitálnych službách (DSA) sa bude dôsledne dodržiavať. Elon Musk sa prostredníctvom platformy X proti takémuto prístupu bránil.

Oficiálny zoznam podporovateľov obsahuje niekoľko prominentných mien. V súvislosti so spoločnosťou W sa hovorí o 80 investoroch, hoci ich mená neboli zverejnené. Startup trvá na tom, že do projektu neboli zapojené žiadne oficiálne finančné prostriedky EÚ.

Obraz dopĺňajú zakladatelia, ich zázemie a sieť okolo WSocial. Nie sú potrebné žiadne konšpiračné teórie. Zapojených je dosť známych aktérov a viacerí sa zhromaždili okolo W. Už len EuroStack, Rímsky klub a We Don’t Have Time ukazujú, aké prostredie sa vytvorilo okolo projektu, ktorý bol predstavený v Davose na Svetovom ekonomickom fóre.

Prečo komerčná sieť?

Online aktivisti položili oprávnenú otázku: prečo politici EÚ a ľudia z ich okolia tak intenzívne propagujú komerčný produkt? Koniec koncov, obchodné modely spoločností X a WSocial sa v podstate nelíšia. Oba projekty musia zarábať peniaze.

Európa už má Eurosky, sieť založenú na na rovnakej technológii, ktorú prevádzkuje nezisková nadácia s názvom Modal. Aktivistka Elena Rossiniová poukázala na to, že Eurosky všetko buduje otvorene, funguje transparentne a zverejňuje každý krok svojho plánu rozvoja.

WSocial nič z toho nerobí. Je cieľom Komisie, ako sa pýta Netzpolitik.org, presadiť požiadavky na identifikáciu alebo vytvoriť príklady použitia peňaženky European Digital Identity (EUDI)?

Sieť sa teší silnej podpore európskych politikov a ich blízkeho okolia. António Costa, predseda Európskej rady, je na platforme W uvedený ako jeden z popredných používateľov z EÚ. Christine Lagardeová, prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB), bola na platforme W aktívna už od začiatku a tiež patrí medzi jej prominentných používateľov. Ursula von der Leyenová sa nielen rýchlo prihlásila, ale sieť propagovala aj vo videu.

V poradnom výbore platformy W pôsobí Philipp Rösler, bývalý nemecký minister hospodárstva a predseda Slobodnej demokratickej strany (FDP), ako aj Sandrine Dixson-Declèvová, predsedníčka Rímskeho klubu. Ďalšou členkou je ekonómka špecializujúca sa na hospodársku súťaž Cristina Caffarrová, ktorá je spojená s organizáciou EuroStack, zasadzujúcou sa za nezávislú európsku digitálnu infraštruktúru.

Menej európske, ako sa uvádza

Jedným z nápadných mien je Travis LeBlanc, bývalý americký regulátor v oblasti ochrany údajov a telekomunikácií. Je tiež členom poradného výboru organizácie, ktorá tak hlasno zdôrazňuje európsku suverenitu. Aj právnička Louisa Specht-Riemenschneiderová, v súčasnosti nemecká federálna komisárka pre ochranu údajov, sa v niekoľkých zdrojoch stále uvádza ako členka výboru.

https://twitter.com/ADuke08812702/status/2068087874252398629

Myšlienka na vytvorenie platformy W, ktorej názov má evokovať slovo „my“, údajne pochádza od Ingmara Rentzhoga. WSocial sa propaguje ako nový Twitter a náklady na jeho zriadenie sa odhadujú na 500 miliónov eur. Odkiaľ peniaze pochádzajú a kam smerovali, však zostáva predmetom špekulácií.

Predpokladaná pridaná hodnota platformy W spočíva v zamedzení prístupu „falošným účtom“ a vylúčení „botov“ zo siete. Používatelia však za to platia svojou identitou. Povinná identifikácia a overovanie totožnosti prostredníctvom nahranej selfie majú zabezpečiť, aby platforma vedela, kto je jej „klientom“. Používatelia by potom mali mať možnosť vystupovať pod pseudonymom.

Vylúčenie botov je veľkým prísľubom. Koniec koncov, boti sú na sociálnych médiách skutočným problémom.

Časti predtým spomínaného prístupu privítali aj európski akademici a úradníci zodpovední za ochranu údajov. Katharina Kleinen-von Königslöwová, odborníčka na komunikáciu z Hamburskej univerzity, argumentovala, že anonymita je dôležitá, najmä pre menšiny, ktoré by sa inak mohli rýchlo stať terčom nenávistných kampaní. Uviedla, že povinná identifikácia by mohla aspoň spomaliť činnosť botových fariem.

Keďže však používatelia musia odhaliť svoje skutočné mená samotnej sieti, možno hovoriť nanajvýš o pseudonymite.

Odvtedy, čo sa prvé volebné víťazstvo Donalda Trumpa pripisovalo macedónskej továrni na falošné správy, sa udomácnila urbánna legenda o manipulatívnych armádach botov. Schopnosti pripisované týmto botom hraničia s mágiou. Údajne ovplyvňujú verejnú mienku, šíria fámy a podnecujú negatívne nálady voči politikom a médiám.

Pôvodný text, ktorý bol krátený, publikovali na webe sesterského denníka Statement.com.