Svedkovia sa sťažovali, že privolaná polícia strieľala iba do vzduchu. Predtým sa snažili medveďa od dievčaťa – nevedno, či ešte živého – odohnať Artybašania, avšak medveď prechádzal do protiútoku a miestni obyvatelia sa stiahli.
Emócie nie sú čísla
Snežana bola iba jednou z troch obetí útoku medveďov v Rusku za 24 hodín, hoci ostatné útoky sa odohrali v iných federálnych subjektoch – v Kemerovskej a Irkutskej oblasti.
Celkovo medvede útočili od 1. augusta do 17. októbra 28-krát v štrnástich ruských oblastiach, republikách a krajoch.
K poslednému útoku došlo 10. októbra. Od začiatku roka podľa TASS zahynulo v dôsledku stretu s medveďom asi 25 ľudí, pričom ročný priemer v Rusku je dokopy 20 až 30 útokov vrátane tých so smrteľnými následkami. Výnimku predstavoval iba rok 2014, keď medvede zaútočili naprieč krajinou 166-krát.
„Dnes má už každý smartfón a informácie sa rýchlo šíria prostredníctvom internetu a sociálnych sietí, čím vzniká dojem, že ide o masový jav,“ komentovalo pre portál RBK súčasnú hystériu okolo medvedích útokov ruské ministerstvo životného prostredia.
Pred a za Uralom
Od najeurópskejšieho ruského mesta – Petrohradu – na severozápade krajiny je to po hranicu s USA alebo Severnou Kóreou na východe približne desaťtisíc kilometrov, niekoľko časových pásiem a oba konce rozlohou najväčšej krajiny sveta oddeľuje množstvo oblastí s odlišnými podnebnými podmienkami.
Pochopiteľne sa na tomto rozsiahlom území nachádza množstvo medvedích populácií, z ktorých niektoré žijú bližšie k obydliam a niektoré stovky kilometrov od nich. Okrem dvoch z 28 vyššie spomenutých tohtoročných útokov sa všetky ostatné odohrali za Uralom, teda v časti Ruska nachádzajúcej sa v Ázii.
Dvoch útokov na takzvanom ruskom severe, severe európskej časti Ruska, sa dopustili medvede, ktoré poznáme aj na Slovensku, teda jedince z druhu medveď hnedý. Zvyšných 26-krát útočili od augusta do 17. októbra jedince patriace k niektorému poddruhu, najčastejšie išlo o medveďa hnedého sibírskeho.
Ten je o čosi väčší ako medveď hnedý žijúci v Európe, hoci zväčša menší ako medveď hnedý kamčatský na ďalekovýchodnom polostrove Kamčatka. Hoci v Rusku žije približne 150 miliónov ľudí, v dôsledku výdatnej urbanizácie, ktorá sa začala za komunizmu, žije až 75 percent obyvateľstva v mestách.
V tých je prítomnosť medveďa nemysliteľná. Navyše hustota obyvateľstva je v Rusku necelých deväť ľudí na štvorcový kilometer, zatiaľ čo na Slovensku dosahuje posledných 20 rokov až 110 obyvateľov na štvorcový kilometer, čo tiež zvyšuje pravdepodobnosť stretu človeka so šelmou.
V Rusku síce žije viac ako 300-tisíc medveďov, avšak prevažná väčšina z nich obýva riedko osídlenú ázijskú časť Ruska. V roku 2026 v krajine zatiaľ zastrelili viac ako 4,6 tisíca medveďov, z toho približne štyritisíc v ázijskej časti krajiny.
Na východ od Ruska
Koncom septembra navštívil Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) japonský odborník Masami Yamanaka, ktorý sa desiatky rokov venuje manažmentu medveďa hnedého na japonskom ostrove Hokkaidó blízko námornej hranice s Ruskom.
„Konfliktné situácie súvisiace s výskytom medveďov sa tam v posledných rokoch zintenzívnili a čoraz častejšie sú zaznamenávané aj v blízkosti sídiel a miest,“ uviedla na portáli ŠOP SR.
Japonsko na rozdiel od Slovenska nemá celoštátny systém zásahových tímov. Problémovým jedincom sa tam venujú hlavne samosprávy.
Zatiaľ čo na väčšine územia Japonska – na ostrovoch Honšu a Šikoku – žije pomerne neveľký poddruh čierneho medveďa ušatého, na ostrove Hokkaidó žije poddruh medveďa hnedého zvaný japonský alebo ussurijský.
Ten je väčší nie iba v porovnaní s medveďom hnedým známym Európanom, ale aj v porovnaní s medveďom hnedým sibírskym. Zatiaľ čo vzpriamený medveď ušatý dosahuje v krajine výšku priemernej 160-centimetrovej Japonky, medveď ussurijský môže byť až dvakrát vyšší.
Drony aj robotické vlky
Japonsko čelí rastúcemu počtu medvedích útokov. Vlani ich bolo 238 a trinásť sa skončilo smrteľne. Podobne ako na Slovensku, aj v Japonsku už používajú na vyhľadávanie problémových jedincov drony.
Tie slúžia aj na ich plašenie pomocou spreja. Okrem toho využívajú robotické vlky, ktoré s výnimkou nôh skutočne pripomínajú vlka a dokážu napodobniť 50 rôznych zvukov, ktoré zaručene odplašia akúkoľvek šelmu.
Vlky však vyrábajú ručne a dopyt presahuje možnosti výroby. Vlani preto okrem dronov a robotických vlkov zasahovala proti medveďom aj japonská armáda, ktorá pomáhala s odstrelom. Celkovo zabili viac ako 14 600 jedincov, čo trojnásobne prekonalo číslo z roku 2024.
Zatiaľ čo v Rusku ide o sociálnymi sieťami nafúknutý jav, v Japonsku je problém skutočný. Vidiek sa síce dlhodobo vyľudňuje a starne, avšak závratne sa rozrastajúce veľkomestá čoraz viac zasahujú do životného priestoru medveďov, ktorý je už aj tak obmedzený ostrovnými podmienkami. To vedie k stretom a úmrtiam.
Rumuni aj Američania
V celej Európe vrátane neázijskej časti Ruska – teda až po Ural na východe a Kaukaz a moria na juhu – žije viac ako dvadsaťtisíc medveďov rozdelených do desiatich populácií. Z nich 10 600 až 12 700 žije v Rumunsku, kde lesy pokrývajú takmer tretinu krajiny.
Rumunský prezident Nicușor Dan 5. októbra podpísal zákon, ktorý krátko predtým odmietol a vrátil parlamentu na úpravu. Jeho cieľom je odstreliť najmenej 859 medveďov a v prípade potreby ďalších 110. Zákon súvisí s postupným nárastom počtu smrteľných stretov s človekom.
Slovensko a Rumunsko sa usilujú presadiť v Bruseli jednoduchšiu reguláciu počtov chránenej šelmy. Ako dôvod uvádzajú, že počet medveďov je u nich už trikrát vyšší, než podľa nich príroda umožňuje.
Návrh síce podporujú vlády Chorvátska, Česka a Fínska, avšak k žiadnym zmenám zatiaľ na únijnej úrovni nedošlo. V USA je odstrel medveďov – s výnimkou chráneného poddruhu medveďa hnedého zvaného grizly – na rozdiel od EÚ pomerne jednoduchý.
Pre vlnu sucha a s ňou súvisiaci nedostatok potravy sa však aj v Spojených štátoch medvede sťahujú bližšie k ľudským obydliam. Dňa 20. augusta médiá informovali o troch útokoch na človeka v priebehu troch dní iba v štáte Colorado. Medvede si otvárajú dvere a lozia cez okná do podnikov aj rodinných domov vo viacerých amerických štátoch.
V porovnaní s predošlými rokmi sa počet stretov človeka s medveďom zvýšil najmenej v 15 štátoch. Celkovo na území USA žije približne 450-tisíc medveďov a úrady neustále varujú ľudí, ktorí sa sťahujú do ich habitatu, aby sa správali zodpovednejšie, napríklad vo vzťahu k odpadkom.
Ak si na ne medveď zvykne ako na jednoduchý zdroj potravy, inam už chodiť nebude. Okrem odpadkov treba aj prísnejší dohľad nad vchodmi do budov, keďže americké medvede nezriedka vyjedajú chladničky či poličky s tovarom v menších obchodoch.
Podobne ako v Rusku, aj v USA rastie počet prípadov v druhej polovici leta a na jeseň, keď na medvede dolieha nedostatok potravy spolu s prípravou na zimný spánok. Osvetová práca a široká paleta opatrení vrátane tých drastických by mohli počet nebezpečných stretov do budúcna znížiť.
