Pomoc priemyslu nemá zostať iba na štátnych rozpočtoch
Najnaliehavejšou témou boli vysoké ceny elektriny a plynu. Podľa Sakovej európske podniky platia za energie niekoľkonásobne viac než ich konkurenti v Spojených štátoch či Ázii, čo oslabuje ich schopnosť investovať a udržať výrobu.
Saková poukázala aj na slovenský energetický mix. Približne 85 percent elektriny sa podľa nej vyrába z nízkoemisných zdrojov, napriek tomu slovenské podniky čelia vysokým cenám. Dôvodom je podľa Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) najmä fungovanie prepojeného európskeho trhu, na ktorom cenu neurčujú priemerné náklady domácich elektrární, ale aj dopyt v susedných krajinách, dostupnosť prenosových kapacít či náklady drahších výrobných zdrojov. Obmedzené možnosti presúvať lacnejšiu elektrinu medzi regiónmi pritom cenové rozdiely prehlbujú.
Rozsah slovenskej cenovej nevýhody dokumentuje aj analýza Diany Motúzovej z Klubu 500. Priemerná spotová cena elektriny dosiahla na Slovensku v auguste 2026 hodnotu 149,62 eura za megawatthodinu (MWh), zatiaľ čo v Česku predstavovala 138,21 eura a v Poľsku 134,40 eura. V septembri slovenský priemer vzrástol na 163,76 eura za MWh, približne o 20 eur viac než v Nemecku.
Rozdiely pretrvávajú aj pri kontraktoch na budúce roky. Elektrina s dodávkou v roku 2027 sa koncom septembra na Slovensku obchodovala za 145,03 eura za MWh, v Nemecku za 128,03 eura a vo Francúzsku približne za 91 eur. Pri kontraktoch na rok 2028 predstavovala slovenská cena 113,23 eura, takmer dvojnásobok francúzskej ceny 58,78 eura.
Hoci nejde o konečné ceny platené podnikmi, tieto údaje vysvetľujú, prečo V4 žiada opatrenia na zmiernenie cenových rozdielov a podporu energeticky náročnej výroby.
Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček priblížil opatrenia Prahy vrátane zníženia regulovanej zložky cien elektriny. Pri ďalšom zdražovaní nevylúčil cenové zásahy. „V4 ožila a je to nesmierne dôležitá správa,“ vyhlásil Havlíček. Česká republika podľa neho presadzuje aj širšiu európsku podporu energeticky náročných odvetví.
Spor o emisné povolenky pokračuje
Ministri otvorili aj fungovanie systému emisných povoleniek. Súčasný ETS 1 sa týka najmä energetiky a priemyslu, zatiaľ čo pripravovaný ETS 2 má rozšíriť spoplatnenie emisií na palivá používané pri vykurovaní budov a v cestnej doprave.
Saková privítala, že požiadavka na prehodnotenie systému sa dostala do záverov minulotýždňového zasadnutia Európskej rady. Havlíček žiada výraznejší zásah vrátane ďalšieho odkladu zavedenia ETS 2, ktoré je aktuálne plánované na rok 2028.
Téma nadväzuje na samit európskych lídrov v Bruseli 15. a 16. októbra. Premiér Robert Fico po ňom ocenil spoločný postup V4, zároveň však priznal, že nie všetky požiadavky sa podarilo presadiť. „Nestalo sa to v takom rozsahu, ako sme očakávali,“ povedal o zapracovaní návrhov V4 do záverov samitu.
Podľa Fica sa však podarilo dosiahnuť záväzok, aby Európska komisia pripravila ďalšie opatrenia reagujúce na vysoké ceny elektriny a rozdiely medzi členskými štátmi. „Keď ide o záujmy, ako je cena elektriny, tak sa solidarita vytratí ako gáfor,“ vyhlásil premiér.
Požiadavka na úplný odklad ETS 2 na obdobie až po roku 2030 však podporu nezískala. Bratislavské rokovanie tak pokračovalo v snahe V4 presadiť ďalšie zmeny na európskej úrovni.
Slovensko potrebuje nové trasy na plyn a ropu
Druhou oblasťou rokovania bola bezpečnosť dodávok energií. Saková upozornila, že postupné ukončovanie dovozu ruských surovín mení postavenie Slovenska v európskej infraštruktúre.
Kým v minulosti bolo významným vstupným bodom na tranzit plynu a ropy, pri alternatívnych dodávkach sa podľa ministerky často ocitá na konci prepravných trás.
V4 preto žiada európsku podporu investícií do plynovodov, ropovodov a zvýšenia ich kapacít. Nové dodávateľské zmluvy totiž nestačia, ak chýba infraštruktúra schopná dopraviť suroviny do strednej Európy.
Jørgensen zdôraznil, že Európa je dnes lepšie pripravená než po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Zároveň však upozornil na pokračujúcu závislosť od globálnych trhov.
„Situácia na Blízkom východe ovplyvní situáciu ľudí, ktorí žijú v Bratislave,“ povedal. Dlhodobým riešením je podľa neho väčší podiel domácich zdrojov a lepšie prepojenie európskych energetických sústav.
Poľský minister energetiky Miłosz Motyka zdôraznil význam diverzifikácie a rozvoja vlastných technológií. „Bez silného priemyslu nebudeme mať silné Poľsko, ale rovnako nebudeme mať ani silné európske hospodárstvo,“ konštatoval.
Maďarský minister István Kapitány pripomenul význam prepojení so susednými krajinami a využívania domácich zdrojov vrátane geotermálnej energie.
Jadro má dostať rovnaké možnosti ako obnoviteľné zdroje
Významnou témou rokovania bola aj podoba európskej energetiky po roku 2030. Saková presadzuje, aby si členské štáty mohli slobodne určovať energetický mix podľa svojich geografických, technických a hospodárskych podmienok.
Slovensko zároveň žiada, aby Európska komisia zrovnoprávnila jadrovú energetiku s obnoviteľnými zdrojmi pri prístupe k európskym podporným nástrojom.
„Chceme požiadať, aby Európska komisia zrovnoprávnila jadro na úroveň ostatných obnoviteľných zdrojov, pretože nám to dáva do budúcnosti aj väčšie možnosti financovania výstavby nových jadrových blokov,“ povedala Saková.
Nejde teda o označenie jadra za obnoviteľný zdroj, ale o požiadavku na porovnateľné podmienky podpory nízkoemisných technológií. Pre Slovensko je táto otázka dôležitá najmä vzhľadom na plánované jadrové investície.
Podobný postoj predstavil Havlíček. Podľa neho jadro nesmie byť pri financovaní znevýhodnené oproti obnoviteľným zdrojom. Spomenul pritom veľké jadrové bloky aj malé modulárne reaktory.
Motyka zdôraznil, že Poľsko považuje jadrovú energetiku a obnoviteľné zdroje za dva piliere budúcej energetickej sústavy. Kapitány zase poukázal na potrebu kombinovať jadro, elektrifikáciu a obnoviteľné zdroje podľa možností jednotlivých štátov.
Eurokomisár Jørgensen potvrdil význam oboch technológií, zároveň však pripomenul, že dekarbonizácia zostáva súčasťou dlhodobej európskej stratégie.
Bratislavské stretnutie tak prinieslo spoločnú deklaráciu a pomenovanie konkrétnych požiadaviek, nie ich okamžité splnenie. V4 chce získať európske zdroje na pomoc priemyslu, posilniť alternatívne dodávateľské trasy a dosiahnuť rovnocennejšie financovanie jadrovej energetiky.
O tom, ktoré návrhy sa premietnu do európskych pravidiel a finančných programov, rozhodnú ďalšie rokovania s Komisiou. Práve tie ukážu, či spoločný postup stredoeurópskych krajín prinesie aj konkrétne výsledky pre podniky a domácnosti.
