Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka Sanduová vymenovala dočasného premiéra

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok vymenovala podpredsedu vlády Eugeniua Osmochescua za nového úradujúceho premiéra. Tento bývalý medzinárodný finančný úradník vo funkcii nahradí Alexandrua Munteanua, ktorý v piatok nečakane odstúpil s vyhlásením, že svoju prácu už nemôže vykonávať v súlade so svojím presvedčením.

Osmochescu, ktorý v súčasnosti zastáva aj post ministra hospodárskeho rozvoja a digitalizácie, sa úradu oficiálne ujme v stredu. Pred svojím nástupom do vládneho kabinetu pracoval v Medzinárodnej finančnej korporácii, ktorá patrí pod Svetovú banku.

Odchádzajúci premiér Munteanu prostredníctvom Facebooku poďakoval svojmu nástupcovi za prevzatie zodpovednosti a poprial mu veľa úspechov. Prezidentka plánuje už tento týždeň konzultovať s parlamentnými frakciami meno trvalého nástupcu.

Jej proeurópska Strana akcie a solidarity má v 101-člennom parlamente pohodlnú väčšinu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko bude hostiť elitu kľúčového merania vzdelávania PISA

Bratislava sa stane jedným z dvoch európskych miest, kde sa 8. septembra slávnostne zverejnia celosvetové výsledky prestížneho testovania PISA 2025. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) to označil za mimoriadny medzinárodný moment pre Slovensko.

V hlavnom meste sa stretnú zástupcovia z krajín strednej a východnej Európy a Strednej Ázie, aby analyzovali dáta a diskutovali o inováciách vo vzdelávacích systémoch. „Výsledky PISA testov nám nastavujú nejaký typ zrkadla. Porovnávajú sa jednotlivé krajiny, ako sú ich vzdelávacie systémy schopné deťom poskytnúť aktuálne potrebné a dôležité zručnosti,“ zdôraznil.

Riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská priblížila, že štúdia zhodnotí matematickú, prírodovednú a čitateľskú gramotnosť 15-ročných žiakov.

Naši študenti sa zapojili aj do inovatívnej domény zameranej na učenie sa v digitálnom svete, pričom tieto špecifické dáta medzinárodné konzorcium zverejní v roku 2027. Výsledky testovania majú priamy a zásadný vplyv na prebiehajúcu kurikulárnu reformu na slovenských školách.

Do hlavného merania, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo v apríli 2025, sa zapojilo približne šesťtisíc žiakov z 301 škôl. Drucker priblížil, že nasledujúce testovanie je naplánované na rok 2029, pričom Slovensko sa v ňom dobrovoľne prihlásilo aj do hodnotenia finančnej gramotnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ebola v Kongu sa vymyká kontrole, šíria ju migrujúci baníci

Vypuknutie eboly v Konžskej demokratickej republike sa doteraz nestabilizovalo a nákaza sa v krajine naďalej masívne rozširuje. Podľa utorkového vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je prenos vírusu podporovaný neustálym pohybom obyvateľstva.

Krajina dosiaľ potvrdila 1 561 prípadov infekcie, pričom chorobe podľahlo už 506 osôb. Ide o najhoršiu epidémiu vzácneho kmeňa Bundibugyo, na ktorý v súčasnosti neexistuje žiadna preukázateľná liečba ani stopercentné vyliečenie.

Zástupkyňa WHO v krajine, lekárka Anne Anciová, počas videohovoru z epicentra nákazy v meste Bunia potvrdila, že situácia je stále vo fáze expanzie. Systém čelí vážnym výzvam, pričom niektoré špecializované liečebné centrá pre ebolu sú takmer úplne presýtené a vykazujú obsadenosť na úrovni okolo 90 percent.

Zásadným problémom je správanie sa robotníkov z banského mesta Mongbwalu. Títo pracovníci po vypuknutí symptómov nevyhľadávajú lekársku pomoc lokálne, ale namiesto toho cestujú, čím vírus nevedomky šíria do úplne nových regiónov.

„Pohyby obyvateľstva, pretrvávajúca neistota a krehkosť systému zdravotnej starostlivosti naďalej komplikujú úsilie dostať ohnisko nákazy pod kontrolu,“ uzavrela Anciová.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico odmieta veterné elektrárne, stavia na jadro a vodné zdroje

Slovensko potrebuje na pokrytie masívneho nárastu spotreby elektrickej energie veľké strategické zdroje, ako sú jadrové a vodné elektrárne. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer), ktorý potvrdil, že investície do veterných parkov aj naďalej rázne odmieta.

Krajina podľa jeho slov veternú energiu nepotrebuje a občania sa nemusia obávať, že by boli katastre slovenských obcí zastavané turbínami po vzore susedného Rakúska. Predseda vlády zdôraznil význam Gabčíkova, ktoré vyrába desatinu domácej elektriny.

Zvýšená potreba elektriny vychádza najmä z nových strategických investícií. Ide o automobilku Volvo na východe krajiny, ktorá sa zameria na čistú elektromobilitu, a novú fabriku na výrobu batérií pre elektrické autá v Šuranoch. Ďalšími faktormi sú rozmach dátových centier a vysoké energetické nároky technológií umelej inteligencie.

Keďže v budúcnosti budú niektoré doterajšie zdroje postupne vypadávať z prevádzky pre svoj vysoký vek, vládny kabinet ich plánuje nahradiť úplne novým jadrovým zdrojom.

„Už viac ako 70 percent robíme a budeme robiť z jadra. Blížime sa k 80 percentám elektrickej energie. Ale tým, že v budúcnosti budú vypadávať niektoré zdroje pre vek, tak to chceme nahradiť novým zdrojom,“ skonštatoval premiér.

(tasr, max)

Minúta  |  

Teploty v Európe majú opäť vyskočiť na 43 stupňov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že Európa by mohla čeliť ďalším smrteľným týždňom. Dôvodom je nová vlna extrémnych horúčav, ktorá sa formuje nad Atlantickým oceánom. V najbližších dňoch sa očakáva, že teploty v Portugalsku a južnom Španielsku vystúpia až na 43 stupňov Celzia.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge preto absolvoval núdzový telefonát so zástupcami 41 krajín a Európskej komisie s cieľom skoordinovať prípravy.

Upozornil, že menej ako polovica európskych členských štátov má zavedený akčný plán pre zdravie počas horúčav. Júnová vlna, ktorá trvala od 20. do 28. júna a dosahovala 40 stupňov Celzia, bola najsilnejšou v histórii meraní.

Spôsobila výpadky energie, poškodila infraštruktúru a zahltila nemocnice. Francúzsko, Holandsko a Belgicko vtedy zaznamenali 3 700 nadmerných úmrtí, pričom toto číslo nie je konečné.

Odborníci pripisujú tieto extrémne prejavy počasia klimatickým zmenám. Európske štáty podľa Klugeho stále nedokážu konzistentne chrániť najzraniteľnejšie skupiny, akými sú bezdomovci, seniori či obyvatelia domovov dôchodcov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Schengenské víza nebude Slovensko Rusom dočasne vydávať

Slovensko dočasne pozastavilo prijímanie žiadostí o schengenské víza pre občanov Ruskej federácie. Na toto rozhodnutie upozornila Asociácia touroperátorov Ruska. Obmedzenie sa má dotknúť predovšetkým letnej sezóny. Píše Novaja gazeta Európa.

Počas mesiacov júl a august bude možné podľa tohto portálu získať slovenské schengenské vízum výhradne s cieľom účasti na konkrétnom športovom podujatí. Toto nové opatrenie sa však netýka národných víz, ktoré slovenská strana bude ruským občanom naďalej vydávať na všetky schválené účely bez zmien.

Všetkým ruským žiadateľom, ktorí si už predtým stihli podať žiadosť o schengenské vízum s cieľom turizmu alebo návštevy, vízové centrum ich podané registrácie automaticky anuluje. Už zaplatený servisný poplatok im inštitúcia vráti späť. Slovensko podľa ruského portálu vlani vydalo občanom Ruska 1 149 víz, zatiaľ čo napríklad Taliansko až 143-tisíc.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí však reagovalo, že vydávanie turistických víz nepozastavili. Kvôli kapacitným možnostiam veľvyslanectva v Moskve a aktuálnym prioritám však upravili počas leta prideľovanie termínov na podanie žiadostí.

„Prednostne sú prideľované termíny vybraným kategóriám žiadateľov, napríklad študentom nastupujúcim na štúdium v septembri tohto roku alebo športovcom zúčastňujúcim sa na športových podujatiach,“ dodal rezort zahraničia.

(max, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.