V roku 2019 chcela Ankara získať americké stíhačky, zároveň však kúpila ruské systémy protivzdušnej obrany S-400, čo vyvolalo obavy, že by turecké letectvo testovalo tieto technológie na sebe navzájom, a oslabilo by tým obranyschopnosť amerických strojov.
Obnovená diskusia o dodávkach amerických stíhačiek vyvolala obavy v Grécku aj Izraeli. Kým Atény vnímajú tieto nákupy vo svetle historických konfliktov, Tel Aviv sa naopak pripravuje na potenciálny budúci konflikt – premiér Benjamin Netanjahu otvorene Trumpa vyzval, aby Erdoganovi stíhačky nepredával.
Republikánsky líder si tieto obavy zrejme k srdcu nevzal, keďže zrušil sankcie voči Turecku, ktoré uvalil za nákup systémov S-400 v roku 2020 spolu s vyškrtnutím Ankary z programu spoločných nákupov F-35.
Erdogan označil zrušenie amerických obmedzení za „dobrú správu“ a vyjadril nádej, že turecké letectvo v blízkej budúcnosti získa americké stíhačky. Dodal, že americký prezident je spoľahlivý a „vždy dodrží svoje slovo“.
Spoločné projekty
Nemecká spoločnosť TKMS sa bude podieľať na konštrukcii kanadských ponoriek, oznámil spolkový kancelár Friedrich Merz s tým, že ide o „dobrú správu“ pre domáci priemysel aj spoločnú bezpečnosť.
„Touto správou na začiatku samitu vysielame silný signál na podporu transatlantickej a európskej spolupráce,“ povedal v Berlíne s odkazom na samit. „Ide totiž skutočne o strategickú iniciatívu, ktorá na desiatky rokov zjednotí Kanadu, Nemecko a Nórsko ako partnerov v severoatlantickom regióne,“ dodal.
Medzi ďalšie úspešné projekty patrí aj zjednotenie letky vojenských dopravných lietadiel Airbus A400M. Na tomto prepojení podpory a logistiky sa podieľajú Belgicko, Británia, Francúzsko, Chorvátsko, Poľsko, Španielsko a Turecko. Výsledkom je flotila 78 strojov, pričom menované krajiny majú objednaných ďalších 38 strojov.
Podobný rámec existuje medzi Belgickom, Českom, Dánskom, Fínskom, Holandskom, Luxemburskom, Nórskom, Nemeckom a Švédskom, ktorých letka deviatich tankovacích Airbusov A330 tiež očakáva doplnenie o tri nové stroje.
O spoločné projekty má záujem aj Južná Kórea, ktorej prezident I Če-mjong sa zúčastnil na samite ako stály partner Aliancie. Na fóre obranného priemyslu, ktoré prebieha na okraj samitu, vyjadril nádej na hlbšie zapojenie Soulu do sektora výskumu a vývoja nových zbraňových systémov.
„Ak sa stabilné výrobné kapacity a overené technológie Južnej Kórey spoja s dlhoročným know-how NATO, obranné schopnosti oboch strán sa výrazne posilnia,“ povedal I Če-mjong s tým, že Soul je spoľahlivým partnerom Aliancie. Z tohto dôvodu tiež dúfa v povýšenie spolupráce na úroveň „Kórea-NATO 2.0“ v oblasti obranného priemyslu.
Záujmy arabských monarchií
Na samite sa ako dlhodobí spojenci zúčastnili aj ministri zahraničia štátov Perzského zálivu. Účasť diplomatov z Bahrajnu, Kataru, Kuvajtu a Spojených arabských emirátov otvorila ďalšiu otázku rozdeľujúcu USA a Európu – postoj k vojne v Iráne.
Šéfovia arabských diplomacií sa na samite zúčastnia diskusie o francúzsko-britskom pláne medzinárodnej misie v Hormuzskom prielive, ktorý Irán po napadnutí uzavrel pre všetky „nepriateľské“ tankery s ropou a zemným plynom.
„V oblasti Perzského zálivu sa Bahrajn, Kuvajt, Katar a Emiráty stali na jar tohto roku priamym terčom iránskych útokov,“ povedal pred stretnutím belgický minister zahraničia Maxime Prévot. „Ich stabilita a naša stabilita sú neoddeliteľne prepojené. Ide o oveľa viac než len o Hormuzský prieliv, nech je už pre energetickú bezpečnosť Európy akokoľvek dôležitý,“ dodal.
Agentúra Reuters však pripomenula, že spoločný plán Londýna a Paríža potrebuje podporu aj zo strany Teheránu, ktorá je v súčasnosti otázna. Európske štáty totiž odmietli Trumpovi pomôcť s otvorením Hormuzu, avizovali však pomoc po skončení vojny.
S tým je spojená aj návšteva prezidenta Emmanuela Macrona v Sýrii, ktorá mala ukázať európske mocnosti ako silných hráčov. Šéf Elyzejského paláca sa k samitu pripojil po ceste z Damasku. „Ale nakoniec, pokiaľ Irán nedá zelenú, všetci sa príliš boja,“ povedal britskej agentúre anonymný diplomat.
Ukrajina ako kameň úrazu
V rámci samitu naplánovali aj stretnutie Rady NATO-Ukrajina. Z tohto dôvodu prišiel do Ankary aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hoci sa z predchádzajúceho nákupu systémov S-400 mohlo zdať, že Erdogan je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, ku geopolitickým záležitostiam pristupuje pragmaticky – v prvých rokoch vojny dodával Kyjevu drony Bayraktar.
Hoci sa členovia Aliancie zaviazali naďalej podporovať Ukrajinu v obrane proti invázii Ruska, niektoré európske štáty prezradili, že sú už na hranici svojich možností. Holandská ministerka obrany Dilan Yesilgözová agentúre Bloomberg povedala, že Amsterdam vyčerpal všetky vojenské kapacity, ktoré mohol poslať do Kyjeva.
Moskva pozorne sleduje závery samitu
Rusko bude pozorne sledovať výsledok samitu NATO v Turecku, oznámil v utorok Kremeľ s tým, že tomuto podujatiu predchádzala séria „konfrontačných“ vyhlásení o Rusku.
„Ide o udalosť, ktorá vzbudzuje veľký záujem aj u nás. Samozrejme, budeme sledovať všetky správy a informácie prichádzajúce z Ankary,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Pred samitom podľa neho zaznelo veľké množstvo vyhlásení o Rusku. „Na naše poľutovanie to neboli vyhlásenia o konštruktívnej spolupráci a dialógu, ale skôr vyhlásenia konfrontačného charakteru,“ povedal bez uvedenia ďalších podrobností.
V pondelok Trump avizoval, že na samite bude hovoriť o vojne na Ukrajine a že riešenie tohto, viac ako štyri roky trvajúceho konfliktu, je „bližšie, než si ľudia uvedomujú“.
Moskva podľa Peskova dúfa, že „úsilie USA nasmerovať celú situáciu na mierovú cestu nakoniec uspeje“. „Prinajmenšom my, ako opakovane uviedol ruský prezident, zostávame tomu otvorení,“ dodal.
(reuters, sab)
