Krvavá história rozdeľuje susedov
Kým na Ukrajine je UPA vnímaná predovšetkým ako symbol boja proti sovietskemu režimu a za nezávislosť, v Poľsku vyvoláva hlbokú traumu. Spája sa totiž s volynským masakrom z rokov 1943 až 1945, počas ktorého ukrajinskí nacionalisti povraždili desaťtisíce Poliakov.
Poľsko tieto udalosti oficiálne uznalo za genocídu, čo však ukrajinská strana odmieta.
Reakcia Varšavy na premenovanie jednotky bola okamžitá. Poľský prezident Nawrocki odobral Zelenskému Rad bieleho orla – najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Spor už stihol zasiahnuť aj medzinárodnú pôdu.
Na nedávnej Konferencii o obnove Ukrajiny v Gdansku ukrajinského prezidenta pre napätú atmosféru radšej nahradila premiérka Julija Svyrydenková. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky navyše až 60 percent poľských občanov momentálne odmieta vstup Ukrajiny do Únie.
Varovanie z Bruselu
Europoslanci v schválenom uznesení vyjadrili ľútosť nad tým, že Kyjev ignoroval poľskú citlivosť a smútok rodín obetí. Podľa poľského europoslanca Halického ide o silný varovný signál pre ukrajinské úrady. Ak chce byť Ukrajina súčasťou európskeho spoločenstva, musí rešpektovať spoločné historické pravidlá a nevyvolávať negatívne emócie.
Samotný Zelenskyj nedávno priznal, že medzi krajinami existujú historické komplikácie, a vyzval na jednotu proti Rusku s tým, že obe strany by mali žiť viac v budúcnosti než v minulosti.
Napriek ostrému diplomatickému napomenutiu pre UPA Európsky parlament v závere uznesenia opätovne deklaroval, že budúcnosť Ukrajiny jednoznačne leží v Európskej únii a jej integrácia zostáva strategickou prioritou.
(max)
